Čo to bude, až to bude? - Odpoveď.

V minulom poste som vám dala hádať, čo asi vyrábam...

Tento nápad som nosila v hlave v rôznych podobách už veľmi dlho. Mám doma ešte zo slobodných čias dve klbká "šnúry na prádlo". Biela, prírodná, hrubá a zároveň mäkká. Ale na vešanie bielizne ju už nepoužijem. Teraz to už viem naisto. Čakala roky v skrinke, kým ju využijem na čosi inšie a konečne sa dočkala. 

A čo z nej bude? Dozviete sa v pokračovaní článku (po kliknutí na link "Pokračovanie článku" ;-) ) Ale ak ste ešte nenapísali svoj tip, prosím, nečítajte ďalej a najprv skúste vymyslieť, čo by to mohlo byť. Nech sa môžem inšpirovať aj vašimi nápadmi. :)

Ten čo som kúpila naposledy, nevydržal ani rok. 

Odkedy sa mi rozpadol košík na štipce po babičke (červený ako od Karkulky), neviem zohnať taký, čo by sa mi páčil, aj niečo vydržal. Ten, čo som si kúpila naposledy (no áno, plastový) nedožil ani rok.

Nie som typ, ktorý by hľadal po obchodoch dizajnové kúsky z ekologických materiálov, ale milujem vlastnú výrobu - akokoľvek nedokonalú. A veľmi rada experimentujem s novými technikami a materiálmi. Úplne najlepšie je, keď si niečo vykumštujem celkom sama. 

Tentoraz som sa síce nechala inšpirovať. Viackrát som už videla košíky, či podložky a prestierania vyrobené z hrubšieho špagátu. Niekto k sebe jednotlivé pramene povrazu zošíva, niekto lepí (tavnou pištoľou), a niekto zháčkuje tenšou priadzou. Rozmýšľala som, ktorý postup zvoliť. Lepiť sa mi nechcelo (priveľká spotreba lepu, tvrdý a nepoddajný výsledok, nemožnosť opravy ak niečo nesadne ako má). Od zošívania ma nakoniec odradila lenivosť strihať a navliekať niť do ihly. Zvíťazilo háčkovanie. 

Ešte chvíľu som prácu odkladala mysliac si, že nemám doma dosť pevnú niť, ktorá by sa hodila na prácu (počas PN-ky som nemohla do obchodu a zveriť túto zodpovednú úlohu chlapovi som si nedovolila ;) ). Nakoniec mi došlo, že sa na to skvelo hodí háčkovacia priadza (Cordonet) - hrúbkou. pevnosťou i farebne. Potom už mi nič nebránilo, aby som sa pustila do diela. 

Zatiaľ len pár riadkov. Ale postupne pribúda.

Pravda, trochu bojujem s technikou, ako donútiť vznikajúci košík, aby mal správny tvar. Špagát má tendenciu skracovať sa a košík zužovať. Tak ho všelijako presviedčam... Ale už teraz viem, že svoj nový košík na štipce budem mať rada - aj keď bude šišatý. Len aby sa mi priskoro nerozpadol! :-)

Želám vám radostný deň! A odvahu pustiť sa do diela a mať z neho radosť, aj keď výsledok nebude dokonalý. Hlavne, že bude váš a robený s láskou.