Letitia svetu: Zapečatené cesty

20. 11. 2016

Spomínate si ešte na našu "letnú výzvu"? Hľadali sme radosti každý deň. Vlastne nie len hľadali, ale sami sme si ich tvorili. Písala som o tom už počas prázdnin. (link - Veľký lov malých radostí) Ale niektoré "úlohy" som nestihla splniť v daný deň, a tak som si ich odložila "na neskôr". Že to "neskôr" príde až tesne pred koncom roka som nečakala, ale som rada, že ten čas vôbec nastal.

Takže až tento týždeň som sa dostala k uskutočneniu plánu na 22. august (Radosť pri ohni). A zároveň som si (konečne) splnila úlohu zo záveru prázdnin - Uložená radosť.

Spomienky na naše výlety si ukladáme priebežne po celý rok. Okrem iného máme taký zvyk - odvšadiaľ si priniesť malý kamienok - tak malý, aby prešiel hrdlom sklenej fľaše, do ktorej ho po návrate domov vhodíme. Takto plníme fľašu výletmi často aj niekoľko rokov. A keď sa fľaška naplní, zatvoríme ju zátkou, zapečatíme (napr. pečatným voskom) a označíme ceduľkou s časom, kedy sme tieto kamienky nazbierali. Posledná fľaša sa zaplnila práve počas prázdnin, ale až dnes som sa dostala k tomu, zapečatiť ju.

Najprv som musela nájsť vhodnú korkovú zátku. Keď sa mi ju podarilo vsunúť do hrdla fľaše, roztavila som trochu vosku - v lyžičke nad sviečkou a naliala na zátku. Potom bolo treba už len chvíľu vyčkať, kým vosk nebude úplne tekutý a zatlačiť pečatidlo (jedno mi najdrahší priniesol z Londýna už veľmi dávno - s písmenom označujúcim našu iniciálku).

A ešte je treba nájsť ďalšiu prázdnu fľašu, do ktorej budeme ukladať naše ďalšie výlety.