O mojich svätých patrónoch

Dnes je Sviatok všetkých svätých - kanonizovaných, aj tých, ktorých nemáme na oltároch, pretože o ich svätosti možno ani nevieme. Iným slovom oslavujeme spolu s tými, ktorí už si užívajú plnosť radosti v blaženej Božej prítomnosti.

O tom ako možno zaujímavo prežiť tento sviatok som už písala, dnes by som vám chcela predstaviť niekoľko svätých, ktorí sú mi najbližšie. Mojich patrónov a patrónky.

Dlho som bola nespokojná, keď som sa nevedela modliť k mojej krstnej patrónke. Eva, ktorú všetci poznáme (Adam a Eva) nie je akurát prototyp svätosti, keďže si ju spájame s dedičným hriechom prvých ľudí. A keď som sa o jej históriu zaujímala ďalej, niektoré pramene dokonca tvrdili, že to ani nebola historická osobnosť, ktorú by som raz vo večnosti mohla stretnúť.

Hľadala som ale ďalej a nakoniec som našla. Moju menovkyňu, blahoslavenú Evu z Liege. Eva sa spolu so svätou Julianou z Liege zaslúžila o úctu k Božiemu Telu a k Sviatosti Oltárnej. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (ľudovo Božieho Tela), ktorý slávime každý rok v Júni, bol zavedený práve vďaka týmto dvom svätým. Jej láska a úcta k Eucharistii ma veľmi oslovila. Preto mi je blahoslavená Eva veľmi blízka.

Keď som si mala vybrať svojho birmovného patróna, alebo patrónku, nevedela som si predstaviť, že by to mal byť niekto iný ako Božia Matka Panna Mária. Pretože ona bola tou, ktorá najviac a najlepšie poznala, milovala a poslúchala Boha i Ježiša a takisto nás môže najlepšie učiť tejto láske a ceste priamo k Nemu. V tom čase som Pannu Máriu milovala tak veľmi, až som takmer zazlievala svojim rodičom, že mi namiesto môjho krstného mena nedali radšej meno Mária.

Avšak neskôr som si uvedomila, že Mária je Matkou nás všetkých. Určite chcem byť jej verná dcéra a nasledovať ju v tom, ako ona počúvala a poslúchala Boha vo všetkom. Ale chcela by som aj osobitného patróna, alebo patrónku, o ktorého by som sa nemusela deliť so všetkými ľuďmi. Niekoho, ku komu by som mala osobnejší - výlučnejší vzťah (a on/ona ku mne). Mám aj niekoľko takýchto milovaných svätých (okrem už spomínanej Evy z Liege).

Veľmi blízkou mi je svätá Terezka z Lisieux.
Oslovila ma jej "malá cesta". Jednoduchá verná láska k Ježišovi. Ochota robiť každodenné malé povinnosti s veľkou láskou, prijímať z Ježišových rúk všetko s láskou a vďačnosťou. Veriť Jeho nekonečnej láske ku mne, oplácať mu ju tak horlivo ako len viem a s dôverou sa vrhať do Jeho náručia. Nebáť sa svojej malosti a neschopnosti ale vo všetkom sa spoliehať na Neho - na jeho moc a lásku.

Zaujal ma aj svätý František z Assisi.
Jeho láska k Ježišovi, k Jeho Cirkvi a ku každému človekovi. Či to bol biskup, alebo chudobný a chorý malomocný... ku každému pristupoval rovnako. S láskou. S láskou Kristovou. Pretože vedel, že každého z nás Ježiš tak veľmi miluje. Aj on, František prejavoval každému, koho stretol lásku, ktorú videl u svojho Majstra a Pána Ježiša.

František videl vo všetkom stvorení (a vlastne úplne vo všetkom) odraz a odkaz Boha. Nebeské vtáky spievali na Božiu slávu, kvety kvitli Jemu na chválu, hviezdy ukazovali Božiu obrovskú moc, slnko odrážalo Jeho svetlo... Miloval krásu, rovnako ako sestru chudobu i sestru smrť... Všetko, všetko prijímal z Božích rúk. A Božie slovo plnil doslovne. Toto by som sa tiež veľmi chcela naučiť.

Treťou veľmi dôležitou svätou je pre mňa svätá Alžbeta Uhorská (označovaná aj ako Alžbeta Durínska). Okrem iného preto, že je patrónkou našej farnosti i nášho mesta.

Bola to princezná z Bratislavského hradu. A nikdy nestratila vedomie svojej hodnosti kráľovskej dcéry. Ani vtedy, keď zostupovala z hradu medzi chudobných a chorých a v nich videla a milovala samotného Ježiša. Ani vtedy, keď ju rodina vyhnala z hradu a ona dožívala svoj život v chudobe, biede, chorobe a opustenosti.

Chcem sa od nej učiť milosrdnej pomáhajúcej láske ku Kristovi v každom človeku, ktorého môžem stretnúť. Ale chcem sa učiť aj jej hrdosti kráľovskej dcéry - pretože aj my, každá z nás je Kráľovná - kráľovská dcéra a Kráľova nevesta, ak sme verné svojmu Bohu - Kristovi - Kráľovi na kríži.

Nedávno som zistila, že existuje aj Svätá Letícia. Hurá, mám novú patrónku! Ale... obávam sa, že sa mi nepodarí nájsť si o nej viac informácií. Viem len to, čo som našla na wikipédii - teda, že vôbec táto svätá existuje, bola to panna a mučenica a jej sviatok oslavujeme (len teraz nedávno) 21. 10. Dočítala som sa aj o inej sv. Letícii, Jej úcta bola rozšírená najmä v Španielsku, v stredovekom Anglicku a na Korzike. (Zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Saint_Leticia)

Ak som sa málo dozvedela o historickej osobnosti svätej Letície, môžem si brať hlboký príklad z jej mena, ktoré pochádza z latínského Laetitia (radosť) - Tá, ktorá prežíva radosť. Tá, ktorá šíri radosť Božiu. Tá, ktorá prijíma z Božích rúk všetko s radosťou a túto svätú radosť ponúka ľuďom okolo seba.

Chcem podobne ako títo svätí milovať Ježiša - v modlitbe, v poslušnosti, v plnení svojich často "nezaujímavých" povinností, v prijímaní vecí, ktoré mi nie sú príjemné... Milovať Ho v jeho bratoch a sestrách, v mojich blížnych. Vo všetkých ľuďoch bez rozdielu. Chcem milovať Ježiša vo Sviatosti Oltárnej i v modlitbe a vo všetkých sviatostiach, ktoré nám zanechal. A tiež vo všetkých okolnostiach života, do ktorých ma posiela.

Nech sa aj vám darí vždy nachádzať Jeho vôľu, Jeho LÁSKU a Jeho POKOJ vo svojom srdci.