piatok 14. októbra 2016

Biela palica

Z areálu Únie nevidiacich v Bratislave

Zajtra bude Medzinárodný deň bielej palice a pri tej príležitosti už dnes prebieha v (nielen) bratislavských uliciach akcia na podporu ohľaduplnosti voči nevidiacim chodcom. (Viac o Dni bielej palice napr. tu: http://zahori.sk/...den-bielej-palice/)
Ako som tak sedela v električke a pozorovala aktérov na priechodoch pre chodcov, spomenula som si na nedávny zážitok:

Cestovala som električkou, keď pri dverách zastal muž s bielou paličkou. Ktosi mu už chcel pomáhať do dverí, ale to nebolo to čo tento človek potreboval. Najskôr musel zistiť aké číslo električky prišlo a či mu vyhovuje. Bola to devina.

Keď nastúpil uvedomili sme si, že hľadá miesto. Ktosi sa hneď postavil aby mu uvoľnil sedadlo, ale ani tentokrát neuhádol jeho potreby. Keďže svoje gesto nedoplnil slovom, predpokladám, že náš nevidiaci spolucestujúci to ani nezistil. Spomenula som si, čo som kedysi čítala v brožúrke od "Bielej pastelky" a ozvala som sa: "Tu vedľa mňa je voľné miesto." Hneď našiel správny smer a prisadol si.

Mala som chuť nadviazať s ním kontakt, "prehodiť reč", keď už spolu cestujeme, keď už som ho oslovila... Ale nebola som si istá, či chce aj on. Úplne prirodzene som začala neverbálnym prejavom - pohľad, úsmev... kým mi došlo, že tieto gestá on nemôže vnímať. A tak som stratila tú krátku chvíľu, keď by mi nebolo trápne prihovoriť sa mu slovami. On iste nevedel, kto vedľa neho sedí a či by som s ním chcela hovoriť (nemal to ako zistiť), začal sa venovať svojmu mobilu a ja som úplne stratila odvahu. Bolo mi to potom ľúto.

(V ten deň som tiež prvýkrát videla, alebo skôr počula, hovoriaci (čítajúci) program telefónu v praxi.) 

Premýšľala som o tomto zážitku ešte dlho potom, ako sa naše cesty rozdelili. Hoci som sa so svetom nevidiacich už trošku stretla (len veľmi nakrátko a "zdiaľky"), aj tak mi trvalo príliš dlho, kým som si uvedomila, čo všetko nevidia, koľko informácií im chýba, a akým spôsobom sa im prihovoriť, aby to malo zmysel, aby som im poslúžila tak, ako to potrebujú, aby som neurazila, ale naozaj pomohla a potešila... 

Zamýšľala som sa, ako málo sa vieme intuitívne vcítiť do potrieb nevidiacich. Ako často komunikujeme len neverbálne - ale bez zraku je komunikácia gestami a mimikou úplne nezrozumiteľná, alebo dokonca nepostrehnuteľná. A aké márne sú často naše pokusy odhadnúť, ako môžeme nevidiacim poslúžiť. Často potrebujú niečo celkom iné, než čo im ponúkame. 

Pohľadnica vyrobená nevidiacimi

Chcem sa teraz aj s vami podeliť o niekoľko tipov z brožúrky od Únie nevidiacich:
(Celú brožúrku Sme medzi vami - Stretnutie so zrakovo postihnutým človekom, si môžete pozrieť na tejto adrese: http://unss.sk/.../brozura-sme-medzi-vami.pdf)

- Ak si všimnete na ulici alebo kdekoľvek inde nevidiaceho človeka, ktorý sa zdá byť dezorientovaný, neváhajte a ponúknite mu svoju pomoc. Môžete reagovať ihneď a nevtieravo, napr.: „Idem na stanicu, môžem vás kúsok odprevadiť?“
- Skôr než urobíte niečo pre človeka so zrakovým postihnutím, opýtajte sa ho, či potrebuje vašu pomoc. Rešpektujte jeho slobodu.
- Nespoliehajte sa na gestá, nemajú pre nevidiaceho nijakú hodnotu. Takisto slová "tu" a "tam" bez bližšieho určenia. Kývnutie hlavou, gesto rukou, či úsmev nahradte slovami, alebo ľahkým dotykom.
- Ak osoba so zrakovým postihnutím sama nastupuje do vozidla MHD, je dobré ju upozorniť, kedy môže nastúpiť.
- Pri nastupovaní aj vystupovaní nevidiaceho stačí priviesť k dverám a ruku mu položiť na držadlo.
- Informuje osobu so zrakovým postihnutím, či sú schody vysoké alebo nízke.
- Ak chcete osobe so zrakovým postihnutím ukázať prázdne sedadlo, položte jej ruku na rukoväť sedadla a povedzte: "Sedadlo je vpravo do vás."
- Človeku so zrakovým postihnutím by ste mali v dopravných prostriedkoch ponúknuť miesto na sedenie, ale konečné rozhodnutie, či si sadne alebo nie, ponechajte na ňom. Nasilu ho neusádzajte.
- Pri prechode cez cestu ponúknite osobe so zrakovým postihnutím svoju pomoc, najmä ak ide o neozvučenú križovatku.
- Ak vašu pomoc prijme, odprevaďte ju až na druhý chodník.
- Ak sa vám zdá, že nevie, kde sa presne nachádza, opíšte jej okolie.
- ...

http://unss.sk - Leták_biela_palica.pdf

Z areálu Únie nevidiacich v Bratislave

Želám vám radostný deň. A oči i srdce otvorené - aby sme videli a vnímali - hlavne to dôležité, očiam neviditeľné.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!