piatok 2. septembra 2016

Zbierka radostí - Posledný prázdninový týždeň

Priznám sa, že počas pracovného týždňa som si tentoraz len ťažko nachádzala čas (a silu a chuť) stíhať každodené výzvy Letného lovu malých radostí. Viaceré témy som si nechala "na neskôr". Či už sa k nim vrátim v najbližších dňoch, alebo až nasledujúce prázdniny, ukáže čas. Dnes sa chcem s vami podeliť aspoň o tie drobné radosti, ktoré som si v uplynulom týždni stihla dopriať.

Štvrtok - 25. 8. 2016: 

Mám rada svoje tiché chvíľky. V prírode, na chalúpke... a ak som práve v meste, rada si sadnem na balkón s výhľadom na kostolnú vežu. Toto je moje miestečko. (Ak nie je príliš horúco, zima, alebo dážď...) Tu môžem len tak sedieť a pozorovať svet, premýšľať, alebo sa modliť, či len tak nechať myšlienky plynúť. Fotila som až potme, takže blesk zachytili zopár kvietkov, ale vežu kostola v diaľke môžete skôr tušiť ako vidieť.





Nedeľa - 28. 8. 2016:
(Presnejšie: Piatok 26. 8. - piatok 2. 9. 2016)

Radosť z prírody máme teraz celý týždeň. Konečne si po dlhom čase užívame viac dní na našej milovanej chalúpke. Užívam si ten pokoj, zeleň, náručie našej slovenskej prírody... aj napriek uslzeným očiam a ďalším príznakom silnej alergie (ani tu som neušla pred peľom ambrózie, ktorá rastie hneď na susednom stavebnom pozemku).

Fotografie sú z nedeľnej prechádzky po okolí.







Jesienka - žeby sa už blížila jeseň?
(Bolo ich tu "ako šafránu" - našli sme dve)

Niekedy tento týždeň:
(Výzva: 27. 8. 2016)


Radosť z odkazu. Plánov bolo viac. Niektoré ešte budem doháňať časom, niektoré sú "neodfotiteľné". Obrázok nižšie je skôr "ilustračný". Ale obsah jeho odkazu platí stále. Aj po vyše dvadsiatich rokoch manželstva. :)



Piatok - 26. 8. 2016

Znovu sme po čase vytiahli náš amatérsky "hvezdársky" ďalekohľad. Trochu sme pozorovali hviezdy cezeň (napr. konjukciu už neviem ktorých planét (syn vie), keď to, čo sa voľným okom javilo ako jedna svietiaca bodka bola cez objektív vidno ako dve). A potom som tvrdohlavo trvala na tom, aby sme našli súhvezdie Pastiera. Dozvedela som sa o ňom už pred rokmi, ale doteraz sa mi ho nikdy nepodarilo nájsť na oblohe. Ale vďaka synovým technickým znalostiam a schopnosti hľadať informácie sme našli najprv na mape oblohy, potom aj naživo nad svojimi hlavami (presnejšie nad západným obzorom) hviezdu Arcturus a okolo nej moje obľúbené súhvezdie.

Dokonca sa nám ho podarilo odfotiť, za čo som naozaj nesmierne vďačná.
(Súhvezdie Pastiera - informácie: Wikipedia-slovensky, Wikipedia-anglicky, Obrázky: Hviezdy, Ilustrácia)


Pôvodná fotografia.
Nižšie som dokreslila súhvezdie, aby ste ho aj vy mohli nájsť.

Pastier vľavo. Z pravej strany vidno kúsok Veľkého voza.

Nedeľa - 28. 8. 2016

Ešte raz sa vraciam k venčekovej radosti. Minule som uvila jeden malý voňavý leanduľový pre babičku Annu. Dnes som sa konečne dostala k tomu dokončiť môj letný veniec na dvere chalúpky. Áno, konečne tu mám aj nejaké zbytky farebnej vlny (horko ťažko som našla kúsok červenej), aj háčik, ktorým som z nej vytvorila zopár červených kvietkov na oživenie. Teraz ho môžem vyhlásiť za "neskoro-letný" veniec. Možno neskôr pridám ešte niečo v hnedom odtieni a bude slúžiť aj ako jesenný.





Pondelok - 29. 8. 2016:

Tentoraz sme si dopriali skutočne neznámu cestu na neznáme miesto. A hneď som si aj po niekoľký krát splnila "1. bonusovú úlohu" - navštíviť Svätú bránu milosrdenstva. Vybrali sme sa na Raticov vrch v Hriňovej, kde je krásny (moderný) pútnický kostolík Panny Márie Fatimskej, ktorý spravujú bratia kapucíni. Veľmi príjemné miesto, ktoré k nám hovorilo svojim pokojným jazykom ticha a krásy.

Cestou sme sa zastavili aj vo Zvolene, kde je vo farskom Kostole sv. Alžbety tiež svätá brána. Vlastne sú tu hneď dve Brány milosrdenstva - v hlavnom vchode i vo vchode do kaplnky spojenej s úctou k Sviatosti Oltárnej. Zaujímavé. Prešli sme (pre istotu?) cez obe brány.



Kostolík v Hriňovej - Raticov vrch


Tajomstvá posvätného ruženca

Kamenný kríž vedľa kostolíka

Farský kostol sv. Alžbety vo Zvolene



Streda - 31. 8. 2016:

A je tu posledný deň prázdninových mesiacov. Prázdniny sa na Slovensku síce ešte nekončia, po zajtrajšom štátnom sviatku budú mať deti ešte voľný piatok, ale naša prázdninová hra sa schýlila k záveru a ďalšie dni súťažiaci môžu venovať spisovaniu a kontrole svojich zverejnených príspevkov, aby ich v poriadku odoslali ku kontrole. Tí, ktorí sa zapojili len pre radosť si môžu vychutnávať "voľno". Ale aby nikto z nás nemusel zabudnúť na všetky tie krásne veci, ktoré nám nielen cez prázdniny prinášali radosť, chceme si založiť zošit vďačnosti, kde si každý deň zapíšeme aspoň malú poznámku. Aby nám pripomínala, že svet je krásny. Že napriek starostiam, bolestiam či zhonu a únave, každý deň môžeme prežiť aspoň niečo krásne. Niečo, na čo môžeme spomínať. Niečo, za čo môžeme byť vďační.

Ja si taký zošit vediem už dlho. Ale ako ide čas (a starosti, a únava, a nedostatok času(?)...), občas zabúdam do neho písať. A tak si dnes znovu dávam predsavzatie - nezanedbávať ho. Naozaj si každý deň vyhradiť pevný čas, kedy si sadnem a v modlitbe budem ďakovať za všetko, čo mi tento deň priniesol. A aby bola moja vďačnosť trvalejšia, každý deň si do zošita zapíšem aspoň niečo.




A ako sa máte vy? Čím ste naplnili svoje prázdninové dni? Za čo môžete byť vďační práve dnes? ... Budem rada, ak sa o odpovede podelíte aj so mnou - v komentároch pod článkom.


3 komentáre:

  1. Milá Letitia,krásně jsi prožila poslední týden prázdnin a já také,koukni na můj blogísek a bude ti jasné!Moc zdraví a dobrý začátek školního roku přeje Dája.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Pozrela som, a veru, vyzerá to na krásnu akciu. Verím, že ste hodne načerpali (duchovne, duševne i telesne). :)

      Odstrániť
  2. Jéj, aký pekný komentár. Ďakujem, Aly. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!