11. september - Výlet do Rakúska (Frauenkirchen)

V nedeľu 11. septembra sme oslavovali výročie. Som vďačná za všetky tie roky... a keďže tento termín úzko súvisí s blízkym sviatkom našej Matky Panny Márie (8. september - narodeniny Panny Márie, 12. september - meno Panny Márie), bolo logické osláviť tento významný deň na mieste, kde sa naša Matka uctieva zvláštnym spôsobom. Tentoraz sme sa vybrali do rakúskeho Frauenkirchenu.

Ukážem aj vám niekoľko obrázkov z tohto zaujímavého miesta, ale aj z ďalších miest, ktoré sme "stretli" cestou.

Už dávno, pri prejazde týmto miestom ma upútala zaujímavo riešená kalvária. Umelý kopček husto zaplnený kaplnkami s výjavmi umučenia Krista. Sú tu nielen zaužívané zastavenia krížovej cesty, ale tiež výjavy, ktoré si pripomíname v modlitbe "bolestného ruženca". Znovu sme sa rozhodli, že počas pôstneho obdobia jeden "výlet" venujeme práve modlitbe na tomto mieste.

Ale už sme sa presunuli do kostola - do baziliky zasvätenej Panne Márii. Obdivovali sme milostivý obraz Madony kŕmiacej malého Ježiška materským mliekom. Ak viete po nemecky, môžete si o obraze prečítať viac - po kliknutí sa obrázok zväčší.

Tu sme ďakovali za všetky spoločné roky, za to, že nás Boh priviedol jedného k druhému, za Jeho vedenie, za všetky milosti, za to, že tu bol celý čas s nami (a bude naďalej), za pomoc vo všetkých protivenstvách, aj za všetky problémy, ktoré sa nám vyhli. Ďakovali sme za všetky šťastné chvíle, za radosti, za predkov i potomkov... a svoju budúcnosť sme znovu odovzdávali do rúk milujúceho Boha a jeho Matky, úfajúc, že nás bude verne viesť k svojmu Synovi.

Na hlavnom oltári

Ježišovo Srdce - ktoré nás tak veľmi miluje!

Svätý Juraj - náš patrón - v bočnej kaplnke

Z baziliky sa dalo prejsť ďalej - do kláštorných chodieb (len časť otvorená pre verejnosť). Tie nás zaviedli napr. k obchodíku s upomienkovými predmetmi, k výstavke historických artefaktov, k možnosti kúpiť si kávu a niečo malé na zahryznutie, pustiť si video a trochu si odpočinúť (všetko samoobslužne)... Videli sme kláštornú kaplnku i refektárium - jedáleň pre rehoľných bratov.

Exponát v "múzeu"

Kaplnka

No dôležitým cieľom - špeciálnym pre tento Rok milosrdenstva - bola Svätá brána milosrdenstva. Tu vo Frauenkirchene ju majú spracovanú zaujímavým spôsobom. Najprv chvíľu trvalo, kým sme uverili, že naozaj TOTO je Svätá brána. No postupne sme na nej odhaľovali rôzne zaujímavé detaily a asociácie.

Napríklad obraz roztrhnutej chrámovej opony, ktorá kedysi oddeľovala ľudí (hriešnikov) od svätého Boha. Až Ježiš svojou obetou lásky zmyl našu vinu. Nik nemá väčšej lásky, ako ten, kto zomrie za druhého. A Ježiš za nás zomrel bolestnou smrťou - keď sme boli ešte hriešni. Z lásky. Aby sme my mohli žiť večne. Aby sme mali otvorený prístup k Bohu - v večnej a nekonečnej láske. Opona je už roztrhnutá a my sme pozvaní prejsť. Prejsť zo sveta hriechu do spoločenstva s Nekonečnou Láskou.

Z iného pohľadu sa zdá, že z kríža tryskajú dva pramene. Jeden červený, druhý svetlý. Podľa blahoslavenej sestry Faustíny tieto lúče znamenajú krv a vodu vytekajúce z Ježišovho prebodnutého boku. Voda nás očisťuje od hriechu a jeho Krv nám dáva večný život.

Aké výstižné, že o tom píšem práve dnes - na sviatok Povýšenia svätého Kríža.

(Viac o bráne milosrdenstva (i o bazilike) vo Frauenkirchene píšem (a viac obrázkov zverejňujem) v článku na www.mojakomunita.sk ... bazilika-frauenkirchen)

Prechádzam cez bránu

Roztrhnutá chrámová opona

Lúče milosrdenstva

Cestou nás upútala táto "archa". Pri bližšom obzretí sme si prečítali, že je to "drive in" kaplnka. Celá presklená. Dalo by sa zaparkovať a spočinúť ľubovoľný čas v modlitbe priamo z auta. Obraz Ježišovho milosrdenstva sa na nás díva spoza skla.

Kto ale chcel, bol vítaný vstúpiť dnu. Ak na pohľad pôsobila táto "kaplnka" ako skleník, do ktorého sa nám v tom horúcom dni vôbec nechcelo, privítal nás chladný vzduch klimatizovanej miestnosti. Možnosť modlitby - lístky s modlitbami o Ježišovom milosrdenstva voľne k dispozícii, spevníky a pátričky na zapožičanie, dokonca knižky a hrací kútik pre deti. Každý deň o 15:00 je tu spoločná modlitba "korunky k Božiemu Milosrdenstvu".

Našou poslednou rakúskou zastávkou bola "Annakapelle" - kaplnka sv. Anny. Tiež našej rodinnej patrónky. Privítala nás v príjemnou prírodnom prostredí. Od uvítacej drevenej striešky sme sa cestičkou popod stromy dostali až k hlavnému areálu. Jaskynka Ježišovho hrobu, schody k samotnej kaplnke (momentálne bola zatvorená), upravený areál s externou krížovou cestou a priestorom na slúženie sv. omše pod holým nebom. Socha Krista modliaceho sa v Getsemanskej záhrade.

Príjemné prostredie na príjemný oddychový čas i na čas modlitby. Aj sem sa určite vrátime v pôstnom období.

A to už je pre dnes všetko, priatelia. Mám vás rada a myslím na vás často v modlitbách. Aj dnes vám vyprosujem veľa radosti, pokoj v srdci a nech vaše kroky smerujú k večnému šťastiu.