Veľký lov malých radostí - 6 týždeň (dovolenkový)

Viem, už je nedeľa ďalšieho týždňa, ale hovorím si, že lepšie neskoro, ako vôbec. Prinášam zhrnutie môjho "lovu malých letných radostí" v 6. prázdninovom týždni. Hádam vás ešte inšpiruje. A čo som prežívala tento týždeň? Dúfam, že sa mi aj to podarí spracovať čoskoro.

Pondelok: 8. 8. 2016 

Cieľom tejto výzvy bolo, aby sme našli odvahu ochutnať niečo, čo sme doteraz ešte nikdy nevzali do úst. Ja som využila príležitosť a ochutnávala som miestne produkty, ktoré u nás doma nedostať. A ochutnávala som poctivo. Nielen v pondelok. Ochutnať pizzu s plodmi mora (krevety, mušle, sépia) chcelo trošku odvahy, ale pochutila som si (nie že by som to musela jesť veľmi často).

Najviac "bodov" však získali malé pečené "sardelice" (sardinky). Nadchli ma tak veľmi, že som si ich dokonca nakreslila. Najprv vodou na betón, potom aj farbičkami na pohľadnice.

Nakoniec došlo aj na zmrzlinu. Ochutnala som figovú (neveľmi výrazná chuť), aj levanduľovú (ani toto nie je vyslovene moja "šálka kávy"). Bola to zaujímavá skúsenosť, ale stále vedie osvedčená čokoládová a na osvieženie ešte lepšia príchuť lesného ovocia. Už sa teším, až si ju dám v mojom obľúbenom stánku pri "zimáku".

Utorok: 9. 8. 2016

Kvety, hlavne tie neobvyké a nie až tak zdobné (vlastne hovorím o burinách a podobných rastlinách nie akurát obľúbených pre svoju krásu) mám rada. Vždy si všímam, čo kde kvitne v trávniku, alebo po skalách. Obdivujem - na svojom pôvodnom mieste, a niekedy aj doma "vo váze". Aj na Krku boli zaujímavé rastliny.

Divý kôpor - vysoký takmer ako ja.
Rástol ako burina na všetkých prelukách. 

Niektoré mi zdobili stôl
(Vo fľaši je morská voda - táto rastlina rastie obmývaná morom)

Niektoré s nami putovali domov (do skalky)

Tento kvet petržlenu mi zdobil pracovný stôl už od konca júna. 

Streda: 10. 8. 2016

"Naozajstnú" jaskyňu, ktorá bola neďaleko nášho dočasného bývania mi rodina zatrhla. Ale nevadí, našla som si aspoň nejakú náhradnú "dutinu". V skutočnosti to bol asi zvyšok pece z čias Rimanov.

Sv. Lucia - zvyšky kláštora benediktínov. 

Som v "jaskynke"

A prečo sme mali práve v tento deň liezť do jaskyne (alebo baníckej štôlne a pod.)? Našla som v kalendári, že 10 august je dňom modlitieb za obete banských nešťastní. Tak sme sa aj my pomodlili - za obete, aj za pozostalých. Dokonca sme za nich obetovali prechod cez Svätú bránu milosrdenstva na najväčšom mariánskom pútnickom mieste na ostrove - Svetište Majke Božje Goričke.
(Viac tu: Vylet-po-ostrove-streda-smer-baska, alebo tu: 32-jurandvor-chorvatsko-svetiste-majke-bozje-goricke.)

Štvrtok: 11. 8. 2016

Štvrtok patril predovšetkým výletovaniu a na nejaké modelovanie (napr. z mokrého piesku, ako som mala pôvodne v pláne) nám už nevyšiel čas, ani sily. Ale aspoň chvíľku zábavy sme si dopriali a "modelovali" sme sochy so seba navzájom. Ja z drahého, drahý zo mňa - podľa synovho zadania. Neviem ako zvyšok rodiny, ale ja som si užila príjemnú zábavu, pri ktorej som sa aj trochu zahriala.

Práve "modelujem" z drahého lampu

Spoznali ste figovník? 

Piatok: 12. 8. 2016

Hovorí sa, že kto hľadá nájde. Ja som v tento deň hľadala riešenia synových úloh, ktoré mi pripravil. A našla som! Môžete si to skúsiť aj vy. Zadania dvoch úloh sú na obrázkoch nižšie. Riešením je vždy jedno slovo - heslo, s pomocou ktorého som sa dostala do ďalšieho levelu.

A nakoniec sme našli aj niečo, čo sme ani nehľadali. Aj keď, dá sa povedať, že po taktejto značke pátram už niekoľko rokov. (viac TU)

Nedeľa: 14. 8. 2016

Už - už to vyzeralo, že sa naboso neprejdem. Ale ešte večer, cestou z večernej sv. omše som si na chvíľu vyzula sandále a skúsila som si chôdzu po rôznych povrchoch. Dlažba rôznych tvarov a materiálov a na záver aj kúsok zeleného trávnika - ten bol najpríjemnejší.

10. 8. 2016

11. 8. 2016

Tento týždeň sa mi podarilo splniť aj niekoľko bonusových úloh. Prvý bonus plním už akosi automaticky, takže nečudo, že aj tento raz sme navštívili zase nejaké Sväté brány - v meste Krk a neďaleko letoviska Baška.

11. 8. 2016

Druhá bonusová úloha od nás chce, aby sme navštívili niektorého svojho menovca. Nuž, nájsť slávnu Evu, alebo Letíciu sa mi akosi nedarí. Letíciu poznám jednu na Morave (výlet k jej dielni máme ešte stále v pláne) a k Eve tiež veľmi neviem kam by som sa vybrala.

Zato sv. Juraj, menovec môjho manžela sa občas stretnúť dá. Celkom náhodou sme mohli tento týždeň obdivovať nádherné zbytky stredovekého kamenného kostolíka zasväteného práve sv. Jurajovi. A ten môj Juraj bol samozrejme s nami. (Viac TU)

11. 8. 2016

11. 8. 2016

Teším sa z každej chvíle. Či už som zrovna plnila výzvu, alebo som hľadala radostí iným spôsobom - so svojou rodinou, vo svete, na nových miestach, v príjemných zážitkoch... A tiež som vďačná za chvíle, ktoré až tak celkom radostné neboli - ale viem, že aj vtedy v mojom srdci rástla radosť. Taká naozajstná.

Želám veľa pekných chvíľ aj vám. Nech vás nikdy nič neoberie o radosť a pokoj v srdci.