Lov radostí - 3. prázdninový týždeň.

Je leto, čas prázdnin, čas zaujímavých zážitkov. Čo na tom, že väčšiu časť dňa strávim v práci? Rozhodla som sa, že každý deň chcem prežiť nejakú radosť. Aspoň malé dobrodružstvo, ktoré mi okorení deň a bude stáť za to, aby som si ho zapamätala. Pomáhajú mi v tom aj každodenné témy Veľkého prázdninového lovu radostí.

Pondelňajšiu "Radosť z tónov" som síce nestihla (keď človek príde domov podvečer, už sa mu nechce zháňať, alebo vyrábať netradičný nástroj, aby na ňom vyludzoval zvuky ďaleko od lahodných). Ale mám plán! Na budúce prázdniny (alebo niekedy v blízkej budúcnosti) si dám výzvu - vyrobiť si flautu (alebo aspoň píšťalku) z novodurovej trubky (alebo z bazovej halúzky) podľa návodu od Jiřího Stivína. Fakt by som si to veľmi chcela vyskúšať!

A v utorok som si už naozaj vychutnala radosť z vône. Aj keď...

Pôvodný plán zahŕňal lákavú vôňu pečeného kuriatka a predovšetkým tymianu s trochou cesnaku. Cesnak zavoňal veľmi skoro a tymián sa ozval vzápätí. Ale keď som tej dobrote chcela ešte "prifarbiť" kožtičku do červena, niečo som na rúre prepla nesprávne a namiesto vône tymianu sa do našich nosov zahryzla spálenina. Našťastie som tú dobrotu včas zachránila a mohli sme si aj tak pochutnať.

Manžel tvrdí, že "vôňa" vždy záleží od uhla pohľadu. V našom prípade tak trochu aj od uhľa (uhlíkov). :)

Som vďačná - za dobré jedlo, za rôznosť "vôní", ktoré môžeme vychutnávať a ktoré nás upozorňujú na dobré veci (jedlo...) i na zlé (nebezpečenstvo pripálenia...). Som vďačná za svoju rodinu. Za môjho drahého, ktorý ma neskritizoval, ale aj chybu otočil na žart a za pohodu (aj) pri tomto jedle. Som vďačná za dobroty na tanieri, a ešte viac za dobrotu v srdci. Som vďačná za dostatok, i za vedomie, že to tak nemusí byť vždy (a všade)... 

V stredu sme mali hľadať radosť vo vyfarbovaní. Trochu som nestíhala, a tak som moje "omaľovánky" dokončovala aj na druhý deň. Najprv si nakresliť obrázok (čiernou centrofixkou), potom ho pekne farbičkami vymaľovať. Zistila som, že najlepšie sa mi vyfarbuje pri prestávke v práci. Je to práve tá chvíľa, ktorú nemám nutkanie využiť iným spôsobom - a práve to mi prinieslo ten správny relax, pokoj a pohodu. A spomienky na časy, keď som ako malé dieťa takisto nemala nič iné na práci, pretože práve "teraz" vyfarbujem! 

Hneď som to spojila s predsavzatím poslať viac pohľadníc, ako som stihla doteraz. Namiesto "len takých obrázkov pre radosť" som kreslila pohľadnice s úmyslom poslať ich ďalším milými ľuďom (ešte stále nie sú odškrtnutí všetci potenciálni adresáti z môjho zoznamu). 

Tak trochu náhodou sa mi z obrázkov pohľadníc poskladal jednoduchý príbeh. Alebo skôr stále detailnejší pohľad na krajinu?

Prvý obrázok - letná "prázdninová" krajina. Slnko svieti, na kopci sa vypína zrúcanina hradu, v lese rastú huby, vlak vezie deti na prázdniny... a okolo svojho košiara sa pasú ovečky.

Ale keď sa pozrieme bližšie, vidíme, že ovečky sa vlastne už nepasú. Rozhodli sa, že sa vyberú na výlet. Po krásne rozkvitnutej lúke si vykračuje celá ovčia rodinka. Ocko baranček, detičky ovečky-jahniatka i mamička veľká ovca. Aj z neba ich pozorujú ovečkové obláčiky.

Na treťom obrázku vidíme detailnejšie jednu z ovečiek. Ovečka Elenka si na dlhú cestu zabalila ruksak. Ktovie, čo v ňom má. Určite všetko potrebné na dlhú túru...

A keďže je to ovečka veselá, tvorivá a parádivá - uvila si veniec z kvietkov, ktoré našla na lúke. Možno ho daruje svojej mamičke. Alebo ... no, radšej nerozmýšľam nad tým, čo by tak urobila ovečka s vencom chutných kvetov. :)

Som vďačná - za farby a farbičky a všetky materiály na tvorenie. Som vďačná za zrak a za svet, ktorý nám poskytuje toľko farieb a krás. Som vďačná za oči, ktoré vidia. A za ruky, ktoré vedia zachytiť na papieri milé obrázky. Som vďačná za čas, ktorý som si na to nakoniec našla. A som veľmi vďačná za všetkých tých milých ľudí, ktorým môžem písať a komunikovať s nimi. ...

22. 7. 2016
Vo štvrtok sme sa osviežili (už tradične na balkóne) osviežujúcimi letnými nápojmi. (mimochodom, aj teraz popíjam citrónovú vodu s kúskom plávajúcej mäty).

V jednom pohári vidíte uhorkovú vodu: pramenitá voda, šupky a kúsok z uhorky, pár lístkov bazalky a ľad. Veľmi príjemná chuť. Druhý nápoj je malinová voda: mrazené maliny, mäta, citrónová šťava, ľad - zaliate bublinkovou minerálkou. Tiež príjemné a lahodné pitie.

A popri tom som si (na výzvu Kuchařky pro dceru) urobila aj taliansku zástavu. Vlastne caprese - v tvare talianskej zástavy: Mozarella, rajčina, bazalka (a uhorka).

Ale asi najväčšiu radosť mi urobila zásielka... 

Celkom čerstvý ešte teplý voňavý výtlačok úplne novej knižky plnej poobedňajších a večerných receptov - Večeře u Florentýny s podtitulom: Odpolední kuchařka pro dceru, Do predaja sa táto kniha dostane až o niekoľko dní, možno týždňov. Ale ja už mám doma dva výtlačky. Jeden mi ostane, druhý dostane víťaz nášho Veľkého lovu prázdninových radostí. Kto to bude? Ešte neviem, možno aj vy. Ešte stále máte možnosť zapojiť sa. 

A ja sa už teraz teším, čo dobrého budem z tejto knihy variť.  

Prvé zoznámenie -
počas obednej pauzy v parku na lavičke. 

23. 7. 2016

Asi najväčšie dobrodružstvo nás však čakalo v sobotu. Nielen kvôli výzve: Pozrieť sa na svet z výšky sme si urobili výlet do ďalekého Olomouca. Podrobnejší článok uverejním dúfam čoskoro. Zatiaľ vám ukážem len niekoľko obrázkov, ktoré dokumentujú, že sme sa v tento deň naozaj pozerali na svet zhora. 

Z veže olomouckej radnice - Trojičný stĺp

Z veže olomouckej radnice - kašna

Z veže olomouckej radnice - v diaľke Svatý Kopeček 

Svatý Kopeček (aj tam sme boli) - z veže olomouckej radnice

Som vďačná - Za pekný výlet. Za všetko, čo sme videli a zažili. Za spoločenstvo, ktoré ako rodina tvoríme. Za všetkých dobrých ľudí, ktorých sme stretli. Za nadhľad - z veže radnice i z vrchu na Svatom Kopečku. A ešte viac ďakujem za nadhľad, ktorým sa smiem dívať na naše životné situácie. Za istotu, že Boh je vždy prítomný. Že nás miluje a vždy bude milovať svojou nekonečnou a bezpodmienečnou láskou. Láskou, ktorá nikdy nebude ani o chlp menšia. Láskou, ktorá prevyšuje každú pozemskú lásku. A že môžeme mať istotu, že v Jeho otcovskom náručí sme vždy v bezpečí. 

24. 7. 2016
Na záver sa s vami ešte podelím o radosť nedeľnú - radosť z piesku. (Hlavne bosé nohy si pochvaľovali.) A tiež z príjemnej večernej prechádzky. Cestou cez Starý most sme pozorovali nádherný západ slnka nad bratislavským hradom.

Večerná radosť z piesku - na Magio pláži za Dunajom

Úchvatný západ slnka

Hrad ako z iného sveta

Želám vám príjemný čas, pohodový týždeň a veľa krásnych letných zážitkov. Nezabudnite, môžete si urobiť leto také, aké ho chcete mať. Bez ohľadu na povinnosti a obmedzenia, s ktorými sa potýkate. Aj radosť je dar, ktorý nám nikto nemôže vziať, len my sami. Aj keby sme ju prežívali cez slzy bolesti.

Radostné leto vám želá