2. týždeň prázdnin - Aké radosti mi priniesol?

Hoci je už utorok, ešte stále nemám spracované fotky z víkendu. Zatiaľ sa chcem s vami podeliť o niekoľko spomienok z uplynulého týždňa. Väčšina mojich (aj minulotýždňových) radostí súvisí s našou výzvou: Veľký lov prázdninových radostí. A tiež z niektorými inými výzvami, čo mi prináša život.
Ale teraz už konkrétne - čo mi tento týždeň prinášalo radosť?

12. 7. 2016
V utorok som zbierala šišky (viď výzva č. 12) - a vyrábala som s nich prístroj na meranie počasia. Keď je šiška otvorená, znamená to, že je sucho. Ak zaprší, šiška je mokrá, po daždi ostáva zatvorená, až kým ju slnko poriadne nevysuší. Keď je veterno, šiška sa kýve. No a ak je na šiške biela snehová čiapka, znamená to, že padal/padá sneh. :)

Ostatné šišky pocestujú na chalúpku a poslúžia ako základ na šiškový zimný veniec.

13. 7. 2016
V stredu som lúštila krížovky.

Boli roky, keď som lúštila veľmi veľa. Skúšala som rôzne druhy hlavolamov a dovolenku (cestu na hory) som si bez zošita s "lúšťovkami" ani nevedela predstaviť. Ale aj tento dobrý zvyk pomaly zapadal do zabudnutia. Až doteraz.

Už som takmer aj zabudla, aké je to príjemné. Mala som práve "zlý deň", ale keď mi manžel priniesol zošit s krížovkami, prekvapilo ho, s akým nadšením som sa do nich pustila. Naozaj mi urobili radosť.

A tiež som sa stavala na hlavu. Pretože od Florentýny sme dostali za úlohu pozrieť sa na svet obrátene. Začala som tým, že som sa opačne pozrela na túto úlohu - a postavila som sa síce na hlavu, ale nie na svoju. ;-) (Viac - link)

Do tretice - ešte stále v stredu - som sa chvíľu prehovárala a ešte pred spaním som si "uvarila" studenú uhorkovú polievku. Teda "uvarila" - všetky suroviny ostali studené. Len som rozmixovala uhorku v troche acidofilného mlieka, pridala za lyžičku kyslej smotany, strúčik cesnaku a kôpor. Nakoniec som ešte do taniera nasypala za hrsť mazeného hrášku a chvíľu počkala, kým sa rozmrazí. Dobrá bola. Asi si niečo podobné budem robievať častejšie. Za horúcich letných večerov. (Viac - tamtiež)

14. 7. 2016
Nezabúdam ani na vzdialenejších blízkych. Vyrobila (nakreslila), napísala a poslala som im pohľadnice. Zatiaľ aspoň niektorým (nestíham, nestačím) ale ešte budem doposielať. Hups... jedna ostala zabudnutá na stole, idem ju rýchlo dokončiť a zajtra (dúfam!) poslať!

15. 7. 2016
Víkend sme si začali užívať hneď po práci. Rýchlo zbaliť a presunúť sa na vzduch - ďalej od veľkomesta. Po príchode na chalúpku som nemala nič súrnejšie na robote (trocha sarkazmu ;) ), ako vyrábať slnečné hodiny. Zorganizovala (čítaj donútila) som spolupracovať celú rodinu. Spoločne sme si vyrobili slnečné hodiny nie ledajaké, ale "rovníkové". Viac teórie nájdete v tomto článku. V krátkosti vám prezradím len toľko, že rovníkové slnečné hodiny majú dosku s číselníkom rovnobežnú s rovníkom a "ručičku" - ukazovateľ rovnobežný so zemskou osou. Teda doska s tyčou ktorá vrhá tieň zvierajú pravý uhol. Uhol naklonenia hodín musí byť rovný zemepisnej šírke a tyč smeruje presne na sever.

V lete také hodiny ukazujú čas na vrchnej strane dosky, v zime na spodnej. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti takéto hodiny neukazujú čas, pretože slnko celý deň svieti na dosku zboku.

Zatiaľ sme si teda urobili základný tvar. Verím, že sme dobre vypočítali aj uhol sklonu. Naše hodiny sú prenosné, takže si ich môžeme postaviť kdekoľvek. Ale vždy znovu musíme odmerať smer, aby os ukazovala na sever a doska s ciferníkom aby mala východo-západný smer.

Posledné zapadajúce lúče slnka nám ukázali na hodinách cca 20h. Ako to? Veď už bolo dväť hodín večer! Aha, k letnému času treba ešte hodinu pripočítať. Hneď som aj na okraj hodín pripísala poznámku o letnom čase. Presnejšiu kalibráciu dokončíme niekedy za slnečného počasia, keď tam budeme celý deň.Alebo keď budeme mať po ruke uhlomer. Až potom obtiahnem ciferník trvalou farbou.

Potom sme sa už ponáhľali na "lov pokémonov". To je taká novodobá hra, ktorá núti aj teenagerov závislých na svojich mobiloch chodiť po vonku. :-) Bola z toho veľmi pekná večerná (2.5-kilometrová) prechádzka.

16. 7. 2016
V sobotu sme si urobili "veľký výlet" do Banskej Štiavnice. Vlastne sme sa pol dňa prechádzali krásnym starobylým ale upršaným mestom. (Viac vám zo Štiavnice ukážem v nasledujúcom článku).

Po návrate som ešte v hustom daždi sadila. Prečo som musela sadiť práve dnes - v daždi? Nuž, mali sme to za úlohu. Zasadila som si do kvetináčov mladé jahôdky, ktoré sa nám tlačili z hrantíka (kde vyrástli ani neviem ako) priamo do okna chalupy. Chcela by som tú dobrotu mať aj doma a tak sa opakovane pokúšam presadiť ich v meste na balkón. Doteraz nikdy neprežili cestu - ale teraz vyzerajú ešte stále nádejne.

Presadila som si aj kôpor. Z kompostu na kuchynské okno. 

17. 7. 2016
No a v nedeľu som vyrábala (a ochutnávala) superrýchlu zmrzlinu. Dobré (až výnimočné) jedlo sme síce dostali aj u svokrovcov. (Švagrinkin koláčik je vždy delikatesa - a vždy celkom iný. No a paprika plnená syrovou plnkou - dobrota naozaj výnimočná.)

Ale chcela som splniť aj druhú výzvu - tú od Florentýny z Kuchařky pro dceru. Tá znela - pripravte domácu zmrzlinu. Tak som siahla po najrýchlejšom recepte, ktorý ma láka už asi rok. Vlastne sme kvôli nemu aj kúpili mixér. Najvyšší čas zistiť, či predajcovia neklamali, keď tvrdili, že bez problémov rozseká aj ľad.

Recept na "Trojminútovú ovocnú zmrzlinu" - TU. Podrobný popis môjho snaženia i výsledku - TU.

A to už  bola posledná zábavka minulého týždňa. O pár hodín po zjedení zmrzliny už začal pondelok nového týždňa. O tom vám napíšem zase nabudúce. A ešte o tom výlete do Štiavnice.

Majte radostný čas. A tešte sa z toho, čo vám život prináša. Želám vám, nech sú to samé dobré a radostné veci.