Začiatok adventu u nás

Aj my sme vstúpili do adventu. Chvíle stíšenia, pomalé pribúdanie svetla (aspoň sviec, keď slnečného svetla je stále menej), chvíle modlitby, ale aj tvorenia, chystania, prekvapení pre najbližších, a možno aj pre niekoho, koho ešte ani nepoznám...

Adventný veniec som vila na duchovnej obnove minulý týždeň. Je to vyslovene z núdze cnosť. Nemala som doslova nič. Len pár halúzok, a trochu čečiny som si privlastnila zo spoločného. Z halúzok uviazať pomocou drôtika akýsi korpus. Naň popriväzovať čečinu (z tuje). Prirobiť stojančeky na sviečky a trochu prizdobiť.

Vlastne počkať! Ani stojančeky som nemala (a ani sviečky, prirodzene). Takže treba znova improvizovať. Nakoniec som vytiahla z koša (boli tam len čisté veci čo ostali z tvorenia) vypálené kalíšky od väčších kahancov a pomocou drôtu som ich prirobila k môjmu vencu. Doma som do nich nasypala piesok a vložila malé kahančeky. Väčšie sviečky by môj krehký veniec neudržal.

Ale nevadí. Som spokojná. Rada tvorím z ničoho, rada hľadám riešenia, keď zdanlivo nijaké nie sú.

Na chalúpke sme už tradične zapálili prvú sviečku v adventnom svietniku v tvare hviezdy. Zatiaľ takto provizórne v prázdnom. Na čečinu sme mali v pláne vyraziť na druhý deň (v deň príchodu treba usilovne kúriť a strážiť oheň). Ale nakoniec som do svietnika nasypala len orechy a oriešky. Nebude treba upratovať opadané ihličie.

Vyzerá to dobre (a verím, že rovnako dobre bude takýto orieškový veniec vyzerať po celý advent). Len škoda, že som ho vo finálnej podobe zabudla / nestihla odfotiť.

Nazbieranú čečinu som využila na výrobu venca na dvere.

Skúška, čo tomu chýba
(a zdá sa, že vyzerá celkom dobra ja takto).

Ale predsa som ho oživila orieškami...

A potom ešte šípkami a usušenými kvietkami
rozchodníka a myšieho chvosta. 

Aj okno dostalo trochu zimnej parády.
(Alebo zateplenie?) 

Poctivo kŕmime. Aspoň keď sme tu.

A čo ešte robíme?

Modlíme sa. Rozbaľujeme si príbehy dejín spásy. Prečítame si príbeh zo Starého Zákona, ďakujeme za stvorenie, za rodičov, za pozdvihnutie z moci hriechu... robíme denné aktivity. (Viac tu) Obrázok si potom zavesíme na "strom".

Ďakujeme aj za seba navzájom. V tomto pohári bolo 26 lístkov pre môjho drahého. S 26 posolstvami. Dvadsať šesť dôvodov, pre ktoré som za neho vďačná. Na každý deň jeden.

Podobný dostal aj syn. A tiež mama.

Pre mamu - na každý deň posolstvo lásky a vďačnosti

Hľadáme Ježiša - v Eucharistii, v spoločenstve, v chudobnom bratovi... (Tento týždeň budeme kupovať spacák. Aby mu nebolo zima.) A pripravujeme Mu príbytok vo svojom srdci.

Ešte nás čaká veľa aktivít. Zase vám o nich niekedy napíšem, dobre?

Ale teraz vám už želám radostné dni a pokojnú prípravu na Vianoce.
Letitia.