Dva týždne na chalúpke

Obdivovali sme dúhu...

V detstve som bola zvyknutá tráviť celé prázdniny (okrem dvoch týždňov, keď učitelia prázdniny nemali) v prírode - v mojom súkromnom zelenom údolí na Záhorí. Vždy som dokonale vypla. Zabudla na školu. Vypustila zo svojho života všetky výdobytky a zhon modernej civilizácie (aj keď vtedy toho ešte nebolo toľko, predsa - mesto a povinnosti a hodinky a televízor... a hlavne - kalendár! - to všetko ostalo doma a ja som si celou osobnosťou užívala slobodu dieťaťa v Božej prírode.

V dospelosti už nebolo toľko voľného času a príležitostí. Ale tento rok sa nám konečne zase raz podarilo prežiť na chalúpke súvisle celé dva týždne (a ešte deň, či dva navyše). A ja som po dlhom čase zase zažila ten pocit "prázdnin" - slobodu, spomalený čas, iný - prirodzenejší spôsob fungovania. A zabudnutie na mestský zhon - až do tej miery, že po návrate domov som zrazu nevedela, kde máme to či ono v kuchyni. Bolo to príjemné a veľmi osviežujúce.

A čo všetko sme na chalúpke robili? Poväčšine oddychovali a nechali čas plynúť svojim prirodzeným tempom. Ale tiež...

... sme pozorovali mesiac. A hviezdy. Aj "padajúce".  A chceli sme ich chytať (ten reflex ma zakaždým prekvapil). Rozložili sme si aj malý hvezdársky ďalekohľad a pozorovali krátery na mesiaci. Paráda. Hlavne to nadšenie mladej generácie, hľadanie lepších spôsobov pozorovania a množstvo informácií (z netu).

Pestovali sme bylinky. Za oknom (šalát, bobkový list, pažitku, cibuľovú vňať). I v záhradke - ale v tom horku sa mi ani plieť nechcelo. Úroda mäty a medovky rozhodne stačila na letné drinky.  Kapucínku mi čosi zožralo. A konečne som dosadila "smradľavku" okolo záhona a na voľné miesta ešte trochu šalátu. Uvidí sa, či zožneme úrodu, alebo si pochutia slimáky. Jahody rastú ako divé, len v tom suchu plody uschli skôr, ako sme ich stihli obrať (ešte než sme prišli).

Dosť sa celé leto obšmietam v kuchyni. Na fotkách vyššie je zdokumentovaná moja ručná výroba masla. Už som to kedysi skúšala pomocou elektrického mixéra [link]. Ale na chalúpke žiaden nemám a tak som mútila poctivo v uzavretom pohári. (Viac v tomto článku.)

Tiež sme veľa čítali. Dokonca nám prišiel na chalúpku balíček - kníh, ktoré sme si objednali. Zaujala ma kniha Program Daniel - Zdravší život za 40 dní.  Postupne sa tou knihou prehrýzam, uvidíme, ako sa vyvinie - potom vám o nej napíšem viac. Ale potešil nás aj nápis na balíčku: "Dnes prišla spása do tohto domu" (Lk 19, 9). Spása, radosť, pokoj, láska... a všetko dobro nech je stále s nami i so všetkými, ktorí kedy vstúpia do našej chalúpky.

Večerali sme pri sviečkach. A pri táboráku. A vonku na terase spolu s andulkami (v klietke) a susedovie kocúrom (mlsne sa zalizujúcim pred klietkou)... A hrali sme spoločenské hry. A spomínali na staré (a ešte staršie) časy... A bolo nám spolu dobre. 

Aj sme trošku majstrovali. Drahý prerobil poličky tak, aby aj na dolnom poschodí mohli byť uložené hrnčeky (bolo treba zväčšiť dolnú poličku). A zavesil pár vecí na stenu. Napríklad...

Niečo pre (sv.) Juraja

Magnetickú (retro) tabuľu do kuchyne

Vešiačik (tiež do kuchyne), ktorý vyrobila moja mama
(keď ešte učila dielne = strašne dááávno).

Konečne si mám kam zavesiť zásteru. :)

Aj som trošku drôtovala. Nutne som potrebovala paráčik - tak som si vyrobila z drôtu. Aj nejaké ďalšie drobnosti do kuchyne (bude samostatný článok). No a konečne som dokončila kvietkovaný vešiačik (tiež dostane vlastný článok).

Parák pozostáva z kruhu vypleteného viazacím drôtom.
Na obvode sú tri drôtené nožičky na zavesenie o okraj hrnca.

Vešiačik na drobnosti.
Budeme si naň vešať ružence prinesené z rôznych kútov sveta.

Užívali sme si dni...

Levanduľové srdce.

Pôvodne malo byť na vchodové dvere.
Ale levanduľa je už prezretá a dosť opadáva.

Tak bude zdobiť verandu.

...i večery a noci.
 

Aha, a ešte sme stavali plot. Teda zatiaľ iba stĺpiky, ale výplň bude (snáď) čoskoro.

Som vďačná za ten požehnaný čas. A teším sa na ďalšie chvíle - nielen - na chalúpke.

Radostné dni aj vám! A užívajte ešte leta, aj keď už nie tak horúceho.