streda 1. júla 2015

Z knihovničky: Projekt ideálna manželka

"Láska je cit, ktorý často popiera logiku."


 Občas mávajú v obchode, kde kupujem potraviny, rôzne akcie. A raz za čas (asi dvakrát do roka) sú medzi sortimentom vybrané knihy. Aj minule (pred pol rokom?) ponúkali knihu Graeme Simsiona Projekt ideálna manželka. Bola som zvedavá na príbeh neštandardného chlapíka. A ešte viac som bola zvedavá, ako nám autor predstaví hrdinu s Aspergerovým syndrómom. Tak som si knihu kúpila.



Sprvu som mala pred tou témou rešpekt. Obávala som sa paródie, ktorá v snahe rozosmiať čitateľov na mňa zapôsobí smutne a skľučujúco. Ale nestalo sa tak. Užívala som si svieži štýl autora. Nadhľad a priam logické zdôvodnenie, prečo sa hlavný hrdina správa tak, ako sa správa. Všetko mi dávalo zmysel. Vedela som sa vžiť do jeho spôsobu uvažovania. A skoro som mala pocit, že ten, ktorého ostatní označujú za "divného" je tu jediný normálny.

Myslím, že často je to podobne aj v živote. Urobíme si škatuľky, do ktorých potom zaraďujeme ľudí podľa toho, akým spôsobom sa odlišujú od "normálu". Ale čo je normálne? To, čo robí a ako zmýšľa väčšina? Alebo existujú nejaké objektívne pravidlá? Nemám teraz na mysli morálku a etiku. Je jasné, že ak chcú ľudia spolu žiť, musia dohodnuté pravidlá dodržiavať. Hovorím skôr o zvyku "normálnych" ľudí - pod rôznymi zámienkami porušovať princípy, ktoré považujú za objektívne dobré. 

Slovo "normálny" píšem v úvodzovkách. Pretože - kto je normálny? Zdá sa mi, že každý človek je "nenormálny" svojim vlastným spôsobom. Len niektorý druh správania je viac, iný menej bežný. A podľa väčšinovej vzorky (alebo ešte skôr - podľa rolí, ktoré sa väčšina pokúša hrať) si potom utvoríme predstavu, ako by mali vyzerať "normy". Ale som presvedčená, že mnohí (ak nie všetci!) sa trápia tým, že v niektorej oblasti svojho ja normálni nie sú. A takisto sa mnohí pokúšame posudzovať "normálnosť", či "nenormálnosť" iných a vyčítať im ju.


Don si vedel všetko naplánovať a išiel systematicky za svojim cieľom. Čo na tom, že ak sa vyskytla nepredvídaná zmena, nevedel nájsť spôsob, ako sa jej prispôsobiť. Čo na tom, že v snahe zjednodušiť si rozhodovanie ostal "uväznený" v uniformite dní. Jemu taký spôsob vyhovoval a nevidel dôvod, prečo by mal žiť inak - nepredvídateľne a (podľa jeho slov) neefektívne.

A takýmto spôsobom pristupoval aj k výberu potenciálnej manželky. City tam nemali hrať rolu, veril, že žiadnych citov k žene nie je schopný. A tak sa pomaly rozbieha zápletka.

Aby som sa nevenovala len jednému hrdinovi. Bolo ich tam viac. Celkovú kostru knihy tvorilo vzájomné prepletanie ich príbehov. Každý bol iný. Každý bol iný svojim vlastným spôsobom. Každý mal svoju minulosť, svoj charakter, svoje chyby... svoje sny a túžby, svoje bolesti, a svoju cestu k naplneniu. Dej knihy bol zaujímavý, trochu napínavý a veľmi zábavný. 


Kniha Projekt Ideálna manželka je napísaná  veľmi príjemným sviežim štýlom. Bavila som sa od prvej stránky po poslednú. Smiala sa, občas som sa na niektorú z postáv hnevala, s napätím som obracala stránky nevediac sa dočkať ako bude príbeh pokračovať a ako skončí. Inokedy som zase očakávala s napätím i pobavením (katastrofickú) prirodzenú reakciu na neštandardné Donove správanie. Alebo som cítila súcit (s ním i jeho okolím), keď si niektoré sociálne signály vysvetlil svojim doslovným spôsobom - teda presne naopak.

Kdesi som čítala, že autor výborne vystihol prežívanie ľudí s aspergerovým syndrómom. Po prečítaní knihy musím súhlasiť. Ich svet je opísaný veľmi zrozumiteľne, prijateľne, ale bez zbytočného pátosu, alebo pocitu vyčlenenia. Don je vykreslený ako "celkom normálny" i keď zároveň "dosť iný". Teda taký, akí sme všetci - "Rovnako iný". (Ten výraz som si vypožičala z inej knižky.)


Ukážka z knihy:
"Celé sa to začalo tým, že Gene trval na tom, aby som zaňho vzal prednášku na tému Aspergerovho syndrómu. Načasovanie bolo mimoriadne nevhodné. Prípravu som mohol spojiť s konzumáciou obeda, ale v stanovený večer som si vyhradil deväťdesiatštyri minút na upratovanie kúpeľne. Mal som teda na výber tri možnosti. 


1. Upratať kúpeľňu po prednáške, čo by malo za následok deficit spánku a z toho vyplývajúce zníženie duševnej a fyzickej výkonnosti.
2. Odložiť upratovanie na nasledujúci utorok, čo by malo za následok osemmdňové obdobie zníženej hygieny a z toho vyplývajúce riziko ochorenia.
3. Odmietnuť prednášať, čo by malo za následok naštrbenie priateľstva s Genom.

Svoju dilemu som predostrel Genovi, ktorý mal ako zvyčajne alternatívne riešenie.
"Don, zaplatím niekomu, aby ti upratal kúpeľňu." 

... ... ...
Bol to vynikajúci záver, a zároveň ilustrácia Genovej schopnosti nájsť riešenie sociálnych problémov. Eva sa poteší, že jej zručnosti sa dočkali uznania a možno bude vhodná aj ako stála pracovná sila, čím sa mi v harmonograme uvoľní približne tristošestnásť minút týždenne.

(Propjekt ideálna manželka, s. 7-8)


Želám vám radostné dni (s dobrou knihou) a nebojte sa byť takí, akí ste. 
Letitia.

............................
Ja som si túto knihu kúpila v predajni Lidl. Ale neviem či a kedy ju budú zase mať v ponuke. 
Môžete si ju objednať napr. v kníhkupectve martinus.sk
Alebo si stiahnite e-knihu.


4 komentáre:

  1. Krásna recenzia, plná krásnych myšlienok :) Mňa si na túto knihu navnadila a určite si ju dám na zoznam kníh, ktoré chcem. Určite je to téma, ktorej by som sa obávala aj ja, ale pred pár mesiacmi som videla film Volám sa Khan a hlavný hrdina mal tiež Aspergerov syndróm. Bol to jeden z najkrajších filmov, ktoré som doposiaľ videla. Nasmiala som sa, ale i poplakala. Ten film niesol takú krásnu myšlienku a ukázal pohľad na svet očami muža s autizmom a zo srdcom neuveriteľne čistým :) Bolo to krásne a myslím, že by sa mi aj táto kniha páčila, o to viac ak sa autor dokázal vžiť do svojich postáv. A milujem výraz Rovnako iný ako ja...tiež ho často používam, pretože v sebe nesie veľkú pravdu a človeku dá viac ako tisíce slov :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pred chvíľkou som ho (ten výraz - "rovnako iný ako ja") čítala u teba. Možno aj preto mi ostal v hlave. ;-)

      Ďakujem za návštevu. Určite sa tú knihu oplatí prečítať. A ja si hádam niekedy pozriem ten film, čo spomínaš. Už som o ňom počula, ale ešte som ho nevidela.

      Radostný deň! Leti.

      Odstrániť
  2. Knihu jsem četla asi před rokem a hodně mi připomínala moji dceru s AS.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za poznámku zo života. Tiež sa mi kniha videla veľmi autentická.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!