Asi ste si všimli, že tu už dlho nepribudol nijaký článok...
Asi na mňa padla nejaká písacia kríza. Neviem čo sa deje. Námety na články by sa našli (minimálne tri prečítané knihy čakajú, kým k ním napíšem recenziu, či zopár drobností (tipov) v domácnosti s ktorými by som sa mohla podeliť, alebo niekoľko obrázkov z posledného výletu...). Ale mám pocit, akoby sa mi spred duchovných očí vytrácal zmysel toho, prečo - pre koho a prečo píšem... K akému cieľu sa snažím prísť (priviesť mojich čitateľov)? A darí sa mi? Darí sa mi aspoň trochu?
Nakoniec som sa rozhodla poprosiť vás (Verím, že vás tu ešte zopár je. Je?) - prosím, napíšte mi, prečo sem chodíte. Čo máte radi na mojich písačkách? Čo vám to dáva? Čo tu nachádzate? Čo vás poteší - alebo aj naopak - čo vás vyrušuje, rozladí, nudí... Aký typ článkov tu hľadáte? Prečo má zmysel pokračovať a písať stále ďalšie a ďalšie články... A vlastne - má to zmysel?
Verím, že ma v tom nenecháte samú a nahrnie sa mi od vás veľa reakcií. Či tu v komentároch, alebo na môj osobný email: letitia.tiba(zavináč)gmail.com
Ďakujem vám všetkým - za váš čas a ochotu sa zdieľať so mnou - malou a často neistou ovečkou.
PS: Aby som nebola lakomá, posielam vám ešte zopár kvietkov pre radosť a želám veľa radostných dní - aj keď niekedy boľavých. :)
Ahojky Evka
OdpovedaťOdstrániťmyslím si, že máš dar slova. Dávnejšie sledujem to, čo píšeš...A aj ako píšeš. Tiež som dostala takýto dar, ale na rozdiel od Teba som ho ,,zakopala,, - a to pekne hlboko....A tak práve tieto tvoje SOS riadky o odozvu či nový náboj ma nútia zamysliet sa nad mnohým......mnohým a dôležitým. Ako napríklad šírit radosť cez písané slovo...Šíriť nádej...dobro....optimizmus napriek zdaniu beznádeje z toho čo sa deje vo svete ...ale už aj na našom krásnom slovensku...Myslím si ,že po každej noci aj tej najdlhšej - svitne nové ráno...krásne,rozžiarené možno cez kapky dažďa na lístíí stromov....Ale v novej nádeji....v nádeji na nový a krajší zajtrajšok....zajtra začína už teraz.....
Ďakujem, Helenka, za milé slová. Povzbudili, potešilil ma.
OdstrániťVerím, že aj ty znovu "vykopeš" a oprášiš svoj talent. Rada si od teba niečo prečítam. Iste to bude stáť za to.
Tak ti želám radostné "zajtra" - ktoré sa začína práve teraz.
Mám ráda tvé články o vděčnosti, zamyšlení nad různými tématy, povídání o Bohu, ale i recenze na knihy, protože čtu moc ráda.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Amelia. Tak sa budem znovu usilovať, aby si si mohla často niečo z toho prečítať.
OdstrániťMyslím na vás v modlitbách, nech sa vám darí a nech Pán naplní vaše srdcia pokojom. (Myslím na Šárku, na Elišku, Janíka...)
Ďakujem vám. Ste úžasné, ako rýchlo ste sa ozvali. Je to pre mňa povzbudením. :)
OdpovedaťOdstrániťMě se líbí Tvé tvořivé nápady, jako plněné ořechy pro ptáčky, nebo jak jsi balila tictac a podobně:-)
OdpovedaťOdstrániťAjka
Ďakujem, Ajka. Hádam sa zase čoskoro o nejaké nápady podelím. :)
OdstrániťRadostné dni ti prajem! L.
Páčia sa mi tvoje povzbudivé slová v obdobiach sviatočných (veľká noc, vianoce...), tvoje vďaky za všetko možné aj to nepatrné čo mne niekedy uniká a to sami páči, že mi to pripomenieš :-) a isto sa mi páčia aj tvoje zrecenziované knihy, uľahčujú výber :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Andrejka. Zdá sa, že by som mala pokračovať - v ďakovaní - za všetky, aj nepatrné maličkosti, aj dary tak veľké, že ich často prehliadame práve pre ich veľkosť...
OdstrániťŽelám ti radostné dni. Plné vďaky. :) Letitia.
Áno, povzbudil, ďakujem. Aly. Tvoje milé slová ma vždy vedia potešiť a povzbudiť. Aj u teba na blogu (Päť kúskov radosti si vždy obzvlášť vychutnávam. :)).
OdpovedaťOdstrániťPresne túto otázku, má to zmysel, som si kládla prednedávnom aj ja. Mala som chuť zrušiť blok...a všetko nechať tak. Ale ako vždy, sestra mi ukázala druhú stránku...tú radosť, ktorú mi blogovanie prinášalo. Keď som sa mohla podeliť o svoje názory, o radosť s prírody, chváliť Pána...a tak som zmenila vzhľad blogu a idem do toho od znova. A konečne som sa zamerala na knižky, ktoré som odkladala a pritom ich mám najradšej...kresťanské romány. Takže som začala čítať Leotina záhradu a to mi ukázalo ako mi čítanie kníh veľmi chýbalo. Myslím, že keby som zrušila blog, tak by som aj tak nebola spokojná, pretože všetky tie myšlienky, ktoré mi blúdia hlavou by mi nedali pokoj, kým by som ich nedala na papier :) Chcem tým povedať, že blogovanie má zmysel a môžeš touto formou osloviť ľudí. A tvoje články, recenzie, človeka vedia osloviť a oslovili aj mňa. Veľmi rada ich čítam, aj keď sa nie vždy vyjadrím. A myslím, že máš skutočne dar slova, pretože tvoje články o Bohu sú nádherné a cítim z nich tvoju lásku k Nemu. A ver, že ma tvoje slová vedia chytiť za srdce...ako napríklad s tým referendom alebo si doteraz pamätám tvoj článok na Vďačné chvíľky, kde si fotila paradajku, ktorá vyrástla na kraji cesty a tvoje slová "A pritom, možno je moja úloha iná. Možno ani tak nejde o ovocie, ktoré si ja pestujem. Možno je úžitok z toho, že som tu iný, a ani o tom neviem... " :)
OdpovedaťOdstrániťMám veľmi rada tvoje články a fotky z chalúpky, DIY a vlastne všetko, čo pridáš na blog...tvoj blog mám veľmi rada, len prosím, neprestávaj písať ;)
P.S:Má to zmysel :D
Ďakujem, Monika. Za tvoje povzbudivé slová (a že si nimi nešetrila :) ). Ďakujem... ideme ďalej.
OdpovedaťOdstrániť"A pritom, možno je moja úloha iná. Možno ani tak nejde o ovocie, ktoré si ja pestujem. Možno je úžitok z toho, že som tu iný, a ani o tom neviem... "
Už som takmer aj zabudla na túto myšlienku... tak teda chcem ďalej rásť - aj keď len niekde na kraji cesty. Bez istoty, aké ovocie prinesiem - to už je starosť Niekoho Iného. :)
Vďaka za pripomenutie.
Veľmi rada som Ťa čítala ešte na MK, keď sa to ta vymenilo, tak som ´ta hľadala inde.....prečo? Nuž, máme veľa spoločného....lásku k prírode, k jednoduchému, ale obohacujúcemu na duši štýlu života, k umeniu, hudbe, obe radi píšeme a zdieľame, a máme radšej všetko prírodné ako umelé. Láska k Bohu a Jeho Slovu....a hoci ideme každá svojou cestou, úcta k rodine, manželstvu a láska k deťom. Tak voľáko....
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Irmuška. Ako hovoríš - máme veľa spoločného... Ďakujem ti za tvoje slová, a Bohu ďakujem, že ťa poznám. Dávaš mi veľa. A teším sa, že hádam môžem aj ja tebe. ♥
Odstrániť