Levanduľový "záhon" na poličku

.

Škoda, že som neposlúchla múdre rady a fotila na priamom slnku
- naživo to na slniečku vyzeralo tak! dobre...

Koniec školského roka. Na niektorých vašich blogoch obdivujem pripravené darčeky pre "pančelky", poväčšine do škôlok... Môj syn ale už nejaký čas nie je vo veku, kedy by bol ochotný priniesť do školy niečo, čo vlastnoručne vyrobila jeho mama. Možno ešte tak obligátnu kvetinu.

Ale keď sa nám pri chalúpke objavila prvá úroda voňavej levanduľky, neodolala som, a aspoň maličkú levanduľovú kytičku z vlastnej záhradky som pre jeho triednu poslala. A na ďalší rok tiež. Páčila sa mi myšlienka, že dávame kvet, a zároveň aj čosi viac. Darček, hoci malý, môže po celý rok svojou vôňou pripomínať vďaku za ochotné srdce, ktoré táto žena dáva svojim študentom.

Levanduľová kytička spred dvoch rokov

Ale toto je pre nás posledný ročník druhého stupňa. A hoci synak ostáva na osemročnom gymnáziu, a teoreticky je možné (všetci si to želáme), že by im triedna učiteľka ostala aj na ďalší rok, predsa si myslím, že tento medzník si zaslúži trošku väčší prejav vďaky za všetku starostlivosť. Za pohodu, ktorú v triede každý deň vytvárala (pomáhala vytvárať). Za pokoj a zároveň poriadok, ktorý medzi žiakmi vďaka nej vládol. Za všetky školy v prírode, lyžiarske zájazdy, školské výlety a inú mimoškolskú činnosť ktoré s takým nadšením vždy organizovala. Za  to, s akou "takmer radosťou" (od tínedžera nemožno čakať viac) do tejto školy a do tejto triedy chodil. Hoci aj predtým sme mali šťastie na dobré a milé učiteľky, zdá sa mi, že najväčšiu pohodu a "bezproblémovosť" zažívame až práve v tejto škole a tejto triede. Vďaka!

A tak už rok (veru, už od minulého júna) špekulujem, plánujem, vymýšľam, aký "väčší" darček by som z našej levandule tentoraz vyrobila. Veľmi dlho sa moje myšlienky točili okolo voňavých vankúšikov plnených levanduľovými kvetmi. Vyšívaných, háčkovaných, či zdobených servítkovou technikou... Až na poslednú chvíľu, keď som videla tú krásnu úrodu levandule, spomenula som si na jeden zážitok spred... 20 rokov.

Úroda levandule

Boli sme s drahým tuším prvýkrát pri mori. Vo Francúzskom Canes. A bolo to prvýkrát čo som videla naživo levanduľu. V jednom kvetinárstve. Zapôsobila na mňa nielen svojou vôňou a exotickosťou (vtedy mi veru ani na um nezišlo, že by som raz mohla pestovať levanduľu vo svojej záhradke). Ale tiež hojnosťou, s akou svoje výtvory prezentovali. Obdĺžniková škatuľka (alebo skôr košík) husto zaplnený levanduľovými kvetmi. Zapôsobilo to na mňa. Okrem iného aj pocitom nedostižnosti a luxusu, ktorý pohľad na tú krásu vzbudzoval.

A dnes mám odrazu dosť prostriedkov, aby som sa pokúsila podobnú krásu vytvoriť. A tak som sa pokúsila.

Vzala som kúsok aranžérskej hmoty a odrezala z nej obdĺžnik. Na mieru som k nemu vyrobila škatuľku z vlnitej lepenky. Kvietky levandule nastrihala na rovnakú dĺžku a podľa šablóny som začala zapichovať husto vedľa seba. Chcelo to nájsť ten správny grif, preto som musela asi po polovičke začať odznova (a vďaka tomu máme ešte jednu podobnú škatuľku doma). Vlastne, technických problémov bolo treba postupne vyriešiť viac. Jednak som nemala niektoré potrebné veci so sebou na chalúpke (napr. chýbajúce lepidlo som nahradila kúskom viazacieho drôtu), jednak som mala len hmlistú predstavu o tom, čo chcem vyrobiť, ale žiaden postup, žiadne "know how". Takže ma čakalo ešte veľa chýb, omylov, opráv, hľadanie riešenia pre otázky, ktoré sa počas práce vynorili. A veľa času strávených prácou, či premýšľaním o nej. Ale nakoniec som spokojná. Dúfam, že aj adresátka bude mať z darčeka radosť.

Aj boky škatuľky treba ozdobiť
(prekvapila ma veľká spotreba levanduľových stoniek).

Boky pripravené na nalepenie.

Hotový výrobok.

 

Prekvapilo ma, že tuším najväčší problém
som mala s balením...

Pridali sme aj voňavú masážnu kocku Ponio
- ručne robená prírodná kozmetika.

 

Vďaka za všetko.
A radostné leto, pani učiteľka!

Ďakujem, že ste dočítali až sem. Všetkým vám želám radostné a pohodové leto. A samé dobré učiteľky pre vaše deti. 
Letitia. 

Už čaká na svoj deň.