pondelok 6. apríla 2015

Šibačka. Prečo to robíme?



Zdá sa mi, že nie je veľa národov, ktoré dodržiavajú na Veľkú noc zvyk šibať dievčence, alebo ich polievať vodou. Okolitým národom to pripadá barbarské a kruté. Prečo to vlastne robíme? Je to naozaj pohanský zvyk starých Slovanov, ako tak často čítam z rôznych zdrojov? Možno. Ale moja babička mi ešte ako malej dala iné vysvetlenie.

Vraj, keď sa jeruzalemské ženy  zhromažďovali a šepkali si zvesti o zmŕtvychvstaní, keď sa tá nová radostná zvesť šírila, svetskej moci sa to nepáčilo. Rímski vojaci rozháňali hlúčiky "klebetníc" korbáčmi, možno aj vedrami vody. A na pamiatku týchto žien, ktoré niesli zvesť veľkonočného víťazstva napriek nepriazni, máme dodnes zvyk, že dievčence na druhý deň po Veľkej noci (po nedeli) dostávajú (symbolicky!) korbáčom.

Oblievačka mi zase podvedome pripomína vodné delá, namierené počas tzv. Bratislavského veľkého piatku (25. marca 1988) na zhromaždenie (nielen) veriacich na námestí pred Slovesnkým národným divadlom. Tiež sa vtedy mocipáni pokúšali umlčať ľud a nedovoliť šírenie pravdy, slobody a viery.

Vždy na Veľkonočný pondelok myslím na tieto symboly. Myslím aj na prvotnú cirkev, ktorá zrodila mnohých mučeníkov. Trest bičovaním za šírenie evanjelia je v knihe Skutkov apoštolov spomínaný veľmi často.

Preto mi nevadí, keď vidím na ulici mládencov s korbáčmi. Teším sa, keď sa moji chlapi vyberú na prúty, aby si tajne pripravili "mučiaci nástroj". A vo Veľkonočnú nedeľu chystám vajíčka. Viem, že ani tento zvyk pre nás nie je prázdnym dodržiavaním tradície, ale má svoje vlastné - aspoň pre mňa dosť silné - posolstvo.

Pravdaže, nič netreba preháňať. A už vôbec nie krutosť, alebo bezcitnosť vo vzťahu k ženám. Takže áno, aj tento zvyk dodržiavame, ale s mierou. Tak, aby nikomu nebolo ublížené.
 




Aké vajíčka som nachystala pre svojich šibačov? Mám záľubu skúšať vždy niečo nové, a tak som tento rok podľahla pokušeniu vyskúšať si vajcia oblepené drobnými prírodninami. Iba dve, pre mojich chlapov. Moje výtvory nie sú ako z ÚĽUV-u, ale sú robené s láskou. A teraz si budem o to viac ceniť tie pravidelne ozdobené diela ľudových umelcov.

Chcela by som si vyskúšať aj odrôtované vajíčka. Videla som niekoľko veľmi pekných vzorov. Ale drôt ostal na chalúpke a ja v Bratislave. Takže drôtovať budem môcť až niekedy inokedy.

Zvyšné vajíčka som obliekla len do zmršťovacích košieľok s čipkovým vzorom. Ostalo mi už len toto jedno - s ovečkami. Ostatné sme odniesli s kyticou rozkvitnutých halúzok babičke.

Ostalo mi už len toto jedno...


... ostatné sme odniesli babičke. (Krásne jej kvitne barvenka.)

Želám vám veľa radosti v (nielen) v týchto dňoch. A nech vám vaše zvyky vždy dávajú zmysel. 
Letitia. 

3 komentáre:

  1. Velmi s tebou souhlasím,když se to nepřehání je to krásná tradice už pro radost obdarování vajíčky a dobrotkami velkým i malým...Dája

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Děkuji. Přesně nad touto otázkou jsem letos o Velikonocích dumala? Zda to má i nějakou křesťanskou symboliku, nebo zda je to jen pohanský zvyk. Já sama "šibačku" nemám ráda. Já nějak nemám asi ráda žádné tradice, jejichž symbolické pozadí buď kamsi vymizelo, nebo když ho ti dotyční nevnímají... a je z toho buď to vánoční nakupování dárků nebo velikonoční švihání děvčat a popíjení alkoholu dům od domu.
    Takový zvyk, jak jsi ho popsala ty, to se mi zamlouvá mnohem víc... :-))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár, Avis.
      Práve preto som tento článok napísala, niekedy mám skoro pocit, akoby som bola jediná na svete, kto to takto vníma. :)
      A tiež nemám rada zvyky, ktorých pozadie nepoznám buď ja, alebo/ani tí, čo ich dodržiavajú.
      Radostné dni tebe aj tvojim blízkym! L.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!