Najkrajší týždeň

Moja modlitba v prvý deň jarných prázdnin odrážala viaceré zmätky, nechuť, beználadie, ktoré sa zmocňovali ak nie všetkých členov rodiny, tak určite aspoň mňa. Veď posúďte sami - ukážem vám, čo som si v ten prvý večer zapísala do svojho modlitebného denníčka:

"Vďaka za.... Chalupu. Prírodu. Čas. Rodinu. Vzduch. Hru. Čítanie. Syna. ... Umytý riad. Stálu milosť. - Aj v púšti. Aj keď mám pocit, že som bez nálady. Aj keď sa mi nechce snažiť milovať. Keď nevidím (hlbší) zmysel toho, čo robím a kde som... Ty si stále so mnou. Môžem sa s tebou stretávať vo svojej komôrke a nechať sa viesť. Po malých neistých krôčikoch. Tmou a hmlou. Vždy aspoň o kúsoček bližšie k tebe. - Len držať smer. Nestrácať jednotu. Nestrácať pokoj. Živiť sa tvojou miazgou. A dovoliť tebe, aby si žil vo mne. - Odpusť, prosím, že tak často toto nerobím. - Vďaka, že mi vždy znova odpúšťaš. Stále čakáš ako otec z podobenstva ďaleko na ceste. Čakáš s otvorenou náručou a obnovuješ jednotu. Ty sám ma hľadáš a privádzaš k sebe. Ako stratenú ovečku. Vždy, keď ti to dovolím. Vďaka!"

Mala som v ten deň podivnú náladu bez vízie, zmyslu, radosti... Predsa som sa však pokúšala ďakovať. Naladiť sa na vlnu vďačnosti a jednoty s tým, ktorý ma / nás všetkých tak nekonečne a bez akýchkoľvek podmienok miluje. A odpoveďou na túto večernú modlitbu mi bol nádherný týždeň v spoločenstve rodiny, v lone prírody, v ponorení do života. Vďaka! Vďaka za vypočutú modlitbu. Vďaka za odpovede, ktoré dostávam na otázky, ktoré mi do duše zosielaš ty, môj Pán. Vďaka! 


Jarné prázdniny sme si nakoniec užili veľmi krásne. Až tak, že sme ich vo svojich spomienkach označili za najkrajší týždeň, ktorý sme doteraz na chalúpke prežili. Trocha tvorenia, trocha (veľa) slnka, veľa prechádzok po okolí, veľa dobrej nálady, veľa vzájomných interakcií, spoločenské hry, zábava, radosť, príroda, spoločný čas... 

Trocha tvorenia - až bude hotovo, venujem mu samostatný post

Trocha (veľa) slnka

Bahniatka - a môj jarný veniec

... už visí na dverách

Už sa to rysuje...

To srdce (Pravá Láska) som dostala na Vianoce.
Vyrábal drahý osobne.

Veľa prechádzok po okolí...  Zažili sme sneh, i prichádzajúcu jar. Zamrznutú zem a zároveň kvitnúce bahniatka. Puky stromov naliate na prasknutie, slnko lákajúce žlté hlávky krokusov, prvé mušky poletujúce v mrazivom slnečnom vzduchu. Líška ňuchala kúsok od cesty, červenajúce brezy v diaľke sľubovali skorú jar... Pod nohami sneh, blato, i trávu ktorej sa ešte akosi nechcelo po zime vstávať... A slnko hrialo nielen naše skrehnuté telá, ale aj srdcia napĺňalo svojím teplom a jasným svetlom.

4.3.2015 - Zažili sme sneh...

5.3.2015 - Výlet k vysielaču pod Kamenným vrchom.

6.3.2015 - K prameňu Žitavy

Neplánované zastavenie - potešilo

Prvý piatok, sv. omša, spoločná krížová cesta - detská, tunajšia.

7.3.2015 - Na kopec (neviem, či má vôbec meno)

(dosiahli sme vrchol)

 

... ale boli odtiaľ krásne výhľady

Aj našu chalúpku sme videli.

sloboda

Cestou...

Ďakujem, že ste to so mnou vydržali až sem. A želám vám všetkým radostné dni, vždy dôvod na vďačnosť a teplo v srdci i vo vašich rodinách.

Letitia.