Vďačná chviľka: Vďaka za hojnosť darov!

Konečne. Konečne sme sa zase po mesiaci dostali na chalúpku. Bolo mi to ľúto, pretože teraz na jar je tam nielen najviac práce, ale tiež najviac krásy. A oboje na nás márne čakalo celý máj. Ale práve preto som vďačná za tie chvíle, ktoré nám tu konečne boli dopriate.

Už pri príchode nás privítala rozkvitnutá asi metrová tráva. Ledva sme sa cez ňu prebrodili k chalúpke. Vzápätí  som si všimla more margarétok. Boli nádherné! Ale... bolo ich hádam aj trošku priveľa. Keď sme tu boli naposledy, pokúšala som sa vyplieť skalkovú predzáhradku od buriny. Ale "zopár" margarétok som nechala. Viem, že sú nádherné. Nie, nesadili sme ich, sú to divoké poľné rastliny. Vždy sme ich pri kosení obchádzali, aby sme si mohli užiť ich krásne biele kvety. Ale že mi takmer celkom zakryjú práve kvitnúce sukulenty - to som nečakala.

Pri bližšom pohľade však vidno aj sukulenty - nádherne rozkvitnuté, alebo aspoň chystajúce sa kvitnúť. Takže Vďaka! Vďaka za tú záplavu bielych margarétok. A vďaka aj za krásne žlté rozkvitnuté rozchodníky.

Ďalšie prekvapenie hojnosti ma čakalo v "zeleninovej" záhradke. Nie, červenú repu na hriadke takmer nevidno. Ani cibuľka nevyzerá, že by z nej ešte tento rok niečo bolo. Nestíhala som plieť, ani polievať. Jediné, čomu sa darí sú tentoraz jahody. Vlastne lesné jahôdky. Naozaj som to nečakala.

Ešte nedávno som sa v duchu sťažovala, že aj tú biednu úrodu jahôd tento rok premeškáme. Hneď vzápätí som dostala plnú misu jahôd od dedka. (Vďaka za promptne vyslyšanú túžbu!) A o pár dní ďalšiu várku. (Dvojnásobné vďaka!) No aby som nemala už vôbec žiadne dôvody na sťažnosti, na chalúpke ma čakala takáto nádherná úroda!

Malé krásne voňavé chutné lesné jahôdky. Oveľa viac, ako som mohla čakať. Viac, ako som kedykoľvek videla pokope (vrátane lesných čistiniek). Boli hustejšie, vyššie, bohatšie, ako som si vedela predstaviť v najsmelších snoch. A plocha obsypaná jahôdkami bola tiež oveľa väčšia, ako sa mi javilo podľa rastliniek, ktoré som našla po zime. Po obratí ich bolo za dve misky. Mňam! užili sme si ich do sýtosti. Vďaka! Vďaka Pánovi všetkého tvorstva! Vďaka za tú hojnosť!

Aj keď, chcelo by to ešte nejaký osvedčený recept na niečo dobré - aj pre mládež odmietajúcu vziať do úst čerstvé ovocie.  (Keby len vedel, o akú dobrotu sa oberá.)

Ďalší voňavý darček nás čakal kúsok ďalej pri terase. Nádherne rozkvitnutá levanduľa. Už sa krásne rozrastá. A voní. A má nádhernú farbu. Aj čmeliačikom sa páči, rovnako ako sa im páčia rozkvitnuté rozchodníky. Dúfam, že si stihnem vziať aspoň trochu - na zopár voňavých kytičiek pre radosť. 

 
No ďalší darček bol tak trochu nechcený. Na jednej z mladých borovičiek sme našli takéto podivné hlinené guľky. Predpokladám, že v nich rastie, vyvíja sa nejaký živočích. Neviem aký. Dobrý, či ... vlastne živé tvory nemôžu byť zlé, všetky si plnia len svoju úlohu, ktorú im Stvoriteľ vložil do génov. To len nám ľuďom záleží na konkrétnych veciach. Napríklad na stromčekoch, ktoré sme si vysadili okolo chalúpky.

Keďže sme nášho podivného tvora nechali tak ako sme ho našli, teraz s napätím očakávame, či sa z toho vyliahne niečo, čo nám rovno zožerie celú borovičku, alebo to bude nejaký dravý "užitočný" hmyz, ktorý ju naopak ochráni pred škodcami. Uvidíme. (Tipujem zase na nejakú osičku hrnčiarku. Ak niekto viete, prosím poraďte.)

A to je z tohto víkendu všetko. Želám vám radostné dni a vďačnosť za všetko, čo vás postretne.
Letitia.