Rozbalené

Darčeky už sú všetky rozbalené, a tak vám môžem niektoré z nich už ukázať.

Osobne ma najviac fascinovala táto kocka. Našla som ju na internete, jedna kamarátka si ju pripla na Pinterest. Okamžite som sa rozhodla niečo podobné vyrobiť pre syna. Je to trojrozmerná replika "kocky trávy" z hry Minecraft, ktorú sa syn veľmi rád a často hráva. Neskôr som z pôvodnej stránky autora tejto vychytávky zistila, že nejde o obyčajnú dekoráciu na stôl, ale o sofistikovanú pokladničku na mince. Lopata sa dá z trávy vytiahnuť, čím sa odhalí otvor, ktorým môžeme vhodiť mince menšie ako 2 €. Dvojeurák nevojde, tak bude musieť syn zbierať mince len do 1 eura. ;-)

S prácou na tomto kúsku som na natrápila viac, ako som čakala. Najprv bolo treba vymyslieť, ako kocku spojiť do troch rozmerov, potom som bojovala so žehličkou a nerovnako vysokými Hama-korálkami, krútiacimi sa stranami zažehlených korálok, alebo hranami, ktoré bolo treba trochu orezať, aby jednotlivé steny do seba zapadli. Trvalo mi to namiesto "hodinky", ktorú som si pôvodne chcela na prácu rezervovať asi dva plné pol-dni. Našťastie v čase môjho snaženia ešte existovala pôvodná stránka autora tejto vychytávky a tak som si mohla pozrieť dosť podrobne obrázky jeho diela a inšpirovať sa.

 

Okrem ďalších, tentoraz kúpených, darčekov som vyrábala už len zopár drobností. Zošitky do kabelky (takmer sa dá povedať "na objednávku") a ihelníčky plnené vôňou levandule - z prvej úrody v našej chalúpkovej záhradke (soľ, sóda bicarbona, kúsky levandulových kvetov).
Druhý ihelníček/voníček som si nestihla odfotiť, už si ho nový majiteľ užíva na novom mieste. :)

Aj ja som "potrebovala" ihelníček. A keďže mi syn ešte stále žiaden nevyrobil, "musela" som si ho vyrobiť sama. Skúsila som takýto zo škrupinky. Som až prekvapená, ako jednoducho a rýchlo sa dá vyrobiť. Stačí k tomu kúsok látky, kúsok výplne (napr. odstrižky vatelínu), polovička orechovej škrupinky, kúsok stužky a pár kvapiek ľubovoľného lepidla.

Odstrihneme si kúsok látky (môže byť aj šišatý) asi dvojnásobnej veľkosti ako plocha škrupiny. Po obvode naberieme na niť (obyčajné veľké stehy), vložíme výplň a stiahneme.  Do škrupinky nakvapkáme lep, vložíme stužku a vložíme vyplnenú látku. Hotovo, už len musíme chvíľu počkať, kým lep zaschne.

A aby sme si počas slávnostného večera mohli užívať aj nejaké tie dobroty, bolo ich treba napiecť. Neviem, kde si vy odkladáte prstene pri miesení cesta. Ja som si zvykla vložiť obrúčku vždy do tohto kalíška (asi na vajíčka), ktorý sme si priniesli z Paray-le-Monial. Z krásneho stredovekého mesta, v ktorom sestre Márii Margite Alacoque ukázal Ježiš svoje Srdce horiace láskou k nám. A tak vždy uložím prstene do "bezpečia". Moja (manželská) láska sa sýti Ježišovou nekonečnou láskou. A symbol nášho manželského spojenia, keď ho nemám na prste, odpočíva v nádobe symbolizujúcej lásku nášho Spasiteľa.

Na poličke s mojimi ovečkovými šálkami.

A už je po Vianociach. Nedeľa Svätej Rodiny. Tento sviatok sme si uctili aj letitým "súsoším" zo šúpoľových figúriek na stole. Vlastne neviem aký je tento betlehemček starý, viem len, že odkedy si pamätám stával vždy na Vianoce na nábytku. Či pochádza zo 60-tych, 70-tych rokov, alebo je dedičstvom ešte od mojej babičky, to sa ešte musím spýtať, nikdy doteraz som nad tým nerozmýšľala. Ale určite krásne vystihuje súdržnosť a lásku v rodine Božieho dieťaťa.

Na záver vám ukážem vtípek, ktorý si pre nás pripravili hodiny. Keď sme dnes večer (1.1.2014) prišli domov, všetky hodiny v byte ukazovali takýto sympatický čas. Asi nám tiež chceli popriať veľa radosti v novom roku 2014. 

A to chcem priať aj ja vám. Hlavne nech vo vašej rodine panuje vždy láska - tak ako v svätej rodine na mojom šúpoľovom výjave. 
Letitia.