Túto knihu som prečítala už dosť dávno. Ani neviem, prečo mi tak dlho trvalo, kým vám o nej píšem. Žeby mi to pripadalo "ťažké"? ;-)
Táto kniha sa číta dosť ľahko. Vždy, keď som sa do nej pustila, hneď som prečítala niekoľko kapitol. A potom som ju zase na nejaký čas odložila. Možno aj preto, že od prečítania prvého dielu: Robiť ťažké veci prešiel dlhší čas, kým som dostala tento druhý diel. Takže aj moja motivácia dozvedieť sa viac o tom "ako" robiť ťažké veci zatiaľ trochu vychladla.
Nie je to kniha, ktorá by vás sama o sebe nútila prečítať ju jedným dychom od začiatku do konca a potom niekomu prerozprávať obsah. Aspoň ja som nepociťovala tú nedočkavosť, kedy znovu budem môcť po nej siahnuť a čítať ďalej. Ale keď som ju už mala v ruke, zase sa mi nechcelo odložiť ju. Je písaná veľmi ľahkým štýlom, písali ju dvaja teenageri pre iných
teenagerov. Niekedy sa mi stávalo, že ak som začala čítať večer,
vynorila som sa z nej až niekedy po polnoci, keď už bol viac ako
najvyšší čas ísť spať.
Myslím si, že by bolo dobré mať podobnú knihu v knihovničke a v prípade potreby (alebo chuti) po nej (znovu) siahnuť a kúsok si prečítať. Najlepšie by bolo hneď aj prečítané aplikovať na svoju situáciu. A potom, keď sa dostanete do ďalšej fázy, znovu si prečítate stať, ktorá bude pre vás aktuálna práve teraz.
Dozvedela som sa z nej veľa zaujímavých tipov, ako urobiť svoj život užitočnejším a zmysluplnejším tu a teraz - kde sa práve nachádzam. I keď priznávam, že nie všetky viem aplikovať na tú svoju situáciu. Ale nejaké smery a motivácie tam rozhodne sú.
Na rozdiel od prvej časti (Robiť ťažké veci - recenzia tu), ktorá sa venovala predovšetkým vysvetleniu o čo autorom ide a motivácii, prečo chceme robiť "ťažké veci", jej pokračovanie sa zaoberá praktickými radami ako uchopiť jednotlivé fázy svojej činnosti. Od motivácie a prvotného nápadu, cez spôsoby ako a s kým svoju aktivitu zorganizovať, fázy prvotnej eufórie i následného znechutenia, až po spracovanie prípadného "veľkého úspechu", alebo naopak zdanlivého neúspechu nášho projektu (ak sa pozeráme očami sveta). Tiež sa venuje otázke, čo robiť po zavŕšení toho, na čo sme sa podujali. Máme právo "odpočívať na vavrínoch", alebo sa treba hneď pustiť do ďalšieho projektu?...
Autori samozrejme nezabúdajú ani na "vedľajšie účinky" nášho snaženia, vplyv na náš "normálny život" a vzťahy v ktorých žijeme, alebo ťažkosti pri rozhodovaní, čo a kedy od nás Boh chce. "Mám všetko nechať tak a pustiť sa do práce na projekte o ktorom sa mi prisnilo? Alebo mám najskôr dokončiť školu a na fantastické plány zabudnúť? Môžem medzitým robiť niečo užitočné ako prípravu na svoje "veľké dielo"? Podľa čoho sa rozhodovať čo je správne, kedy poslúchnuť, kedy ísť proti prúdu...?" To sú často ťažké otázky, na ktoré ťažko hľadáme odpoveď. Alex a Brett Harrisovci radia vo svojej knihe vždy zodpovedný prístup. Nemusíme za sebou páliť mosty, ale nemáme ani opúšťať svoje sny a plány. Môžeme sa už počas školských rokov zodpovedne pripravovať a smelo sa pustiť do projektov, ktoré by sme mohli zvládnuť. Dokonca aj vtedy, keď nám okolie neverí, že to zvládneme. Ale nesmieme pritom opúšťať povinnosti, ktoré máme. Študenti a neplnoletí sú povinní študovať a rešpektovať názory rodičov. A my starší, tiež už vieme, akých povinností sa nesmieme vzdať - máme zodpovednosť za svoje deti, sľúbili sme vernosť svojmu manželovi/manželke a pod. Aj keby sme cítili volanie urobiť niečo veľké, nesmieme opustiť tých, ktorí sú nám zverení. Ale zároveň nie je dobré toto volanie udúšať. Skôr by sme mali vždy hľadať cestu ako ho naplniť a pritom nezradiť svoje povolanie, ktoré už máme.
Neviem, či som sa vyjadrila dosť presne. Lovila som spomienky z pamäte pretože knihu som dočítala už pred niekoľkými mesiacmi. Ale takýto dojem na mne zanechala do dnešných dní.
Takže, ak vás kniha zaujala, môžete si ju objednať napr. vo vydavateľstve Kumrán [link]. Potom si môžete porovnať svoje dojmy z nej s mojimi.
Želám vám radostné čítanie a hlavne - dobrý život.
Letitia.
PS: Ďalšie, možno výstižnejšie dojmy iných čitateľov z tejto knihy sú na stránke vydavateľstva Kumrán - tu.
Milá Leti,to co jsi předložila k zamyšlení je opravdu velmi náročné u takových rozhodnutí mám obavy ,aby to nevyznělo ,jak se říká ani ryba ani rak!!!Opravdu dobře promodlené rozhodnutí by mělo být dobré ,ale dokážu to???Daja
OdpovedaťOdstrániťNuž, tiež som mala trochu pocit z mojej formulácie, že vyznieva "ani ryba, ani rak". V knihe je to asi vysvetlené jasnejšie.
OdstrániťV skratke: Máme robiť odvážne rozhodnutia, ale nie nezodpovedné.
Zajímavá kniha. Časem se po ní podívám, děkuju za tip.
OdpovedaťOdstrániťRado sa stalo. Dúfam, že sa bude páčiť aj tebe. :)
Odstrániť