Oneskorený utorok: Sklamanie a rast.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

1332. Vypísaný zošiť tisícich darov
(a modré pero)

1336. Božie slovo. Vždy ma povzbudí.
(a modrý plán, ako ho prečítať celé za rok
- asi mi to bude trvať trochu dlhšie)

Priznám sa vám. Tento týždeň som to zapisovanie darov nejako "flákala". Posledný zápis v mojom zošite je zo soboty 26.1. Asi aj preto vychádza tohtotýždňový vďačný utorok až teraz. Ale polepším sa! Som si istá, že cez víkend načerpám v Nitre zase veľa. Milostí. Inšpirácií. Sily. Radosti. A určite aj vďačnosti. Pán si ma vedie. A keď už by som chcela "ťama, ťama!" (Preklad: "Sama! Sama!" - tak som ako maličká v období vzdoru (2r.) kričala na mamičku, keď mi chcela s niečím pomôcť.) zísť z cesty, kamsi do pýchy, sebestačnosti, či nevďačnosti a nespokojnosti - On si ma zase vedie k Sebe. Cez rôzne situácie, často nezdary, sklamania a nepochopenia.

Príkladom môže byť vlaňajší ročník On je živý. Nikde som o tom nepísala, ale pre mňa mal minulý ročník ešte iný - hlbší význam. Šla som tam s vedomím, že som sa za posledný rok hodne zlepšila v hre na flaute, a že "zahviezdim" (aj keď len sama pred sebou a svojimi najbližšími) a "užijem si skvelú hru" so skvelou partiou pri skvelých pesničkách... Aj učiteľka hudby ma v tomto postoji podporovala.
Ale v kútiku srdca som vedela (Pán mi šepkal), že "sa niečo stane". Že to tak vysnívane asi nedopadne. Že potrebujem lekciu pokory. A bola som aj trochu zvedavá, čo sa stane. Nie, nebolo to nejaké trápne zlyhanie, ktoré by pokazilo celú modlitbu. Na to ma má (a aj svoje úmysly s OJŽ) priveľmi rád. :) Ale fakt je, že som si schuti nezahrala a ani nezahviezdila. Kvôli nejakým problémom s technikou. Jednoducho som sa nepočula. A ono sa dosť ťažko hrá, keď človek sám seba nepočuje.

Takže moje predstavy nevyšli. Najskôr som bola sklamaná. Tak veľmi som sa tešila, že si "dobre" zahrám a teraz musím na podobnú príležitosť čakať ďalší rok. Ale zároveň som vedela, že to nie je len taká nejaká "schválnosť osudu". Bol v tom zámer - a ja som to v hĺbke svojho srdca vedela. Boh mi tým chcel niečo povedať. Niekam ma priviesť... K sebe. K svojmu milujúcemu srdcu. Aby som konečne pochopila, čo má (a čo nemá) zmysel.

Bolo to pre mňa čosi ako obrátenie. Obrátenie od seba k Nemu. Vtedy som si uvedomila, že som sa začínala už spoliehať na seba a na svoje schopnosti. Bola som na najlepšej ceste hrať pre seba a seba chcieť osláviť svojou hrou. Ale to nebolo dobré. Vtedy začala moja cesta - a teraz, keď sa obzriem, zdá sa mi neuveriteľné, že to trvá len jeden rok. Cesta od seba k Nemu. Cesta, ktorou chcem slúžiť len Bohu. (Iste, toto rozhodnutie som urobila už dávno, ale ani som nezbadala, kedy sa stalo len slovom, za ktoré sa skrýva moje sebectvo) Vždy znovu si musím hovoriť... nie, musím Jemu hovoriť - že všetko čo robím, chcem robiť len pre Neho. Vždy znovu potrebujem zlyhania a pocity nedostatočnosti, aby som si uvedomila, že to nie ja, ale On vo mne koná veľké a krásne veci.
Aby som si vždy znovu uvedomila, za čo všetko Mu mám ďakovať. A nech ma ani nenapadne (kdesi v podvedomí sa ten hlások stále hlási o slovo), že by azda mal ďakovať On mne, že dávam svoj talent, schopnosti, čas... do Jeho služieb.

Uff... Nie! To ja ďakujem, že smiem robiť krásne veci. Že smiem stáť pre ním a že ma dokonca obdaril milosťou hrať pre neho aj pred ľuďmi. Aj keď maličká, aj keď často neschopná... Nechať sa viesť. A ďakovať. Že som tu. Že je tu. Že to tu všetko má zmysel.

1317. V nedeľu sme navštívili kamarátov
vo Vlčkovciach pri Trnave.

1318. Ďakujem za milé prijatie,
za stretnutie s kňazom, ktorého som poznala z mladosti...

1319. A že som smela hrať pri bohoslužbe.

1320. Aj za deti, ktoré sa tam tmolili... :)

Z mojich 1000 darov:
1317. V nedeľu sme navštívili kamarátov vo Vlčkovciach pri Trnave. 
1318. Ďakujem za milé prijatie, za stretnutie s kňazom, ktorého som poznala z mladosti...
1319. A že som smela hrať pri bohoslužbe. 
1320. Aj za deti, ktoré sa tam tmolili... :)
1321. Vďaka, že sme všetko stihli (aj sa zobudiť a prísť načas do Vlčkoviec) 
1322. Vďaka aj za technické problémy - len Ty vieš, na čo boli dobré. 
1323. Vďaka za radosť, ktorú smiem dávať. A ktorá sa vracia niekoľkonásobne. Vďaka za dar radosti a lásky. 
1325.  Znovupripomenutie, na Koho sa vlastne mám spoliehať. Nie na seba, svoje zručnosti, ale len na Teba. 
1332. Vypísaný zošiť tisícich darov
1336. Božie slovo. ("Nestrácajte dôveru." Hebr 10, 35)
1337. Spoločné robenie sviečok
1338. Zábava pri robení sviečok.  
... 

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk