utorok 27. novembra 2012

Vďačný utorok: Škaredé krásne dary.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

1045. Sýkorky, čo ma obveseľujú svojim švitorením.

Pamätáte si príbeh o prvých ľuďoch? Adam a Eva. A jablko. Alebo čo to bolo - ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého. Predtým boli ľudia dokonale šťastní. Mali všetko. Všetko čo mohli potrebovať, všetko, čo im prinášalo šťastie. Nepoznali bolesť, nepoznali trápenie, požívali plnosť Božích darov.

Ale stretli "hada". "Had" bol ľstivý a nahovoril im, že môžu mať ešte viac. Že Boh im nedoprial všetko, niečo pred nimi zatajil a zakázal im okúsiť toto ovocie. Mohli by sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé... A oni si dali povedať. Siahli po ovocí a ochutnali. Neboli spokojní s tým, čo im ponúka Boh. Chceli poznať viac. Chceli rozhodovať. A aj dostali viac. Spoznali bolesť, spoznali zmätok, strach, slabosť... Videli zlo. Aj my vidíme zlo. Ochutnávame z ovocia, čo ponúka "had" a rozhodujeme: To je dobré, to je zlé. Za dobré (možno) poďakujeme, zlé ofrfleme. A cez škaredý obal zlého nevidíme skutočné dobro, ktoré je za tým.

Učím sa. Chcem vidieť dobro. Skutočné dobré dokonalé dary, ktoré dostávam každý deň. Aj tie, ktoré sú zabalené do bolesti, strachu, či slabosti. Aj tie, čo sú skryté v únave, beznádeji, biede... Chcem vo všetkom vidieť dar, za ktorý hodno ďakovať. Vďačnosť je cesta, ktorá ma vyvedie z pasce smútku alebo zúfalstva. Vďačnosť ma naučí pokoju a radosti v každej, naozaj každej chvíli. Ďakujem najviac zo všetkého za dar vďačnosti. Za túto cestu, ktorá sa mi otvára a ktorá ma vedie do krajiny pokoja a trvalej radosti. Aj keď si občas poplačem, aj keď niekedy musím zaťať zuby, aj keď sa z úst derie ťažký vzdych. Nejde to samo: "S každým nádychom a výdychom prebieha zápas medzi frflaním a vďačnosťou."


Učím sa ďakovať aj za škaredé-krásne. Často vidím okolo seba neporiadok, chaos, veci sú inak, než by som chcela. Niekedy sa mi zdá, akoby som sa točila v kruhu - upratať, navariť, umyť, odložiť, upratať, navariť, zašpiniť riad, umyť riad... a stále dokola a stále nie je hotovo, nikdy nie je koniec. Vždy znova sa objavia ďalšie veci, ktoré volajú uprac nás, odlož, vyčisti...

Ale aj vtedy sa učím ďakovať: "Vďaka za špinavý riad, vďaka za jedlo, ktoré som v ňom mohla pripraviť, vďaka za rodinu, pre ktorú varím a upratujem, vďaka za kuchyňu, za domov. Vďaka za pohyb, za dôvod pracovať, za Tvoje poverenie pracovať a starať sa o rodinu...
Niekedy som videla len tú bezútešnosť nikdy nehotovej práce. Pripadala som si ako Sizyfos, ktorý sa namáha úplne zbytočne. Ale ďakujem za cestu vďačnosti, ktorá mi ukazuje, že to všetko robím pre Kráľa. Akokoľvek čokoľvek na zemi môže vyzerať ako nezmyselné, ak to nerobím pre ľudí, alebo pre seba, ale pre Neho - vždy to má zmysel. On ocení našu námahu aj keby zdanlivo neviedla k ničomu dobrému a všetko by sa nám pod rukami kazilo. O čo viac, keď tou prácou sýtime jeho maličkých. :)"




1033. V nedeľu som piekla kysnutý závin. Makový sa podaril a bol veľmi dobrý. Ale ten, čo som chcela naplniť tvarohom dopadol biedne. Nakoniec som len "vyliala" jeho zbytky  na plech ako nevzhľadnú neforemnú masu. Nuž, poďakovala som, aj keď som ešte nevedela zo čo presne. A vložila som ho do rúry v nádeji, že z neho azda niečo bude. A bolo. Zdá sa, že je vcelku jedlý, po upečení dokonca ani nevyzerá tak zle. Len hrozienok by to chcelo viac. ;-)

Znovu ďakujem za "škaredý" tvarohovník.  Za "škaredým" obalom sklamania z nevydarenej práce je skúsenosť (nabudúce sa vyvarujem chýb), ale aj láska (robila som ho pre svojich najmilších), ochota. Ďakujem za rodinu, ktorá mi poskytuje podporu aj v takýchto "nevydarených" chvíľach (nikto nefrflal). A ďakujem za možnosť prijať aj to, čo na prvý pohľad nie je podľa mojich predstáv. 

1046. Fotografie sýkoriek.



Ešte o jednu myšlienku sa chcem s vami podeliť.
V poslednom čase sa moje cesty občas stretajú so svetom nevidiacich. Zdá sa, že ich postihnutie je smutné, zlé, škaredé. Iste, prichádzajú o veľa. Nevidia všetky krásy sveta, ktorými sa my vidiaci môžme kochať. Nevidia mnohé informácie - texty, obrazy, farby, majú sťažený pohyb medzi prekážkami i vybavovanie mnohých vecí. Úkony, ktoré si my ani neuvedomujeme, môžu byť pre nich priam neprekonateľnou prekážkou.

Ale ja verím, že každá bolesť, každý problém, každé postihnutie má význam. Aj nevidiaci určite dostávajú, možno práve cez svoju stratu zraku, iné obdarovanie - lepšie, krajšie, dôležitejšie. Určite to má zmysel. Všetko, čo Pán dopustí má zmysel, inak by to nedopustil. Jeho dary sú dokonalé.

A tak ďakujem aj za nevidiacich. Za to, že si zaviedol moje cesty do ich blízkosti. A tiež za pohľadnice a iné výtvarné dielka, ktoré sú schopní vytvárať a ktorými obohacujú oni náš svet vidiacich. Ďakujem za pohľadnice, ktoré som si mohla kúpiť - ja mám pekné pohľadnice a oni dostali aspoň niečo málo a možnosť získať kompenzačné pomôcky. Vďaka za Tvoju réžiu v našich životoch!

http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/11/pohladnice-nevidiaci.html

Vrabec na okne.



Z mojich tisíc darov:
1022. Internet. Dar stretávania sa v myšlienkach. Zdieľanie životov. Spoločenstvo modlitby. 
1023. Cesta vďačnosti. Je tak oslobodzujúca, plná útechy i zdieľanej radosti!
1025. Pohľadnice od nevidiacich
1027. Prechádzka na trhoch. 
1032. Makovník. 
1033. Nepodarený kysnutý koláč
1045. Sýkorky, čo ma obveseľujú svojim švitorením. 
1046. Fotografie sýkoriek. (Podarilo sa mi urobiť zopár záberov cez okno.)


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Všetkým vám želám radostné dni. A nech sa vám darí vidieť to dobré aj v škaredých a nepríjemných veciach.
Letitia.

4 komentáre:

  1. Milá Letítia,mám pro Tebe pozvání do nové poznavací hry 11.Otázky najdeš u mě!Daja

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hello, what a lovely treat to visit you via Google Translate and Holy Experience today. We have the same kind of sparrows in our garden in Texas (USA). The other bird makes me smile. God bless you in walking the path of gratitude.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hi, Tinuviel! :)
      Thank you for you comment. I was pleased. :)
      Happy advent and many blessings in your way of gratitude. Leti.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!