Aj u mňa už je - 11

Jedenásť otázok ku mne zaklopalo od Daji. nebudem tajiť, že ma záujem potešil a tak som si musela nájsť kúsok času a posielam jedenásť odpovedí...

1) Jakou preferujete hudbu?
Z hudobných nástrojov mi učarovala predovšetkým flauta, ale dokáže ma nadchnúť aj "ľahký" klavír, alebo džezový saxofón... A najradšej zo všetkého počúvam (a spievam alebo hrám) piesne komunity Emanuel.

2) Jaký máte sport?
Plávanie (len rekreačne), bicyklovanie s rodinou (pomaly a po rovinke ;) ).

3) Raději sáhnete po knize nebo časopise?
Určite víťazí kniha. A internet! ;-)

4) Která zem je vaše nejoblíbenější?
Slovensko! :)

5) Zajímá mě jestli máte na Vánoce tradičního kapra a bramborový salát?
Tradičného kapra pečeného na zemiakoch. Už od malého malička. Zemiakový šalát sa mi k Vianociam vôbec neviaže.

6) Jakou barvu máte rády vy?
Žltú. A tiež všetky veselé živé farby, a zelenú, a modrú a všetky upokojujúce, hnedú a všetky teplé zemité... vlastne mám rada asi všetky farby, čo sa nachádzajú v prírode.

7) Jaké roční období máte v oblibě?
Asi jar. Ale užívam si všetky obdobia, na každom je niečo pekné.

9) Bojíte se výšek?
Nie. Aspoň myslím.

10) Preferujete hory nebo moře?
Treba to striedať. Teraz mám obdobie hôr. Ale rozľahlé more, voda, odpočinok, spoznávanie nových svetov má tiež niečo do seba.

11) Pijete raději čaj nebo kávu?
Čaj - ovocný, alebo bylinkový.


... a 11 vecí o sebe...
1. Som sova - Rada si pospím, hlavne ráno, ale často ponocujem - večer je pre mňa kľudne do 2 v noci (ale odkedy som "zodpovedná", tak väčšinou len do polnoci)
3. Je pre mňa ťažké s niečím prestať - prerušiť zábavu, odložiť tvorivú činnosť, ukončiť prácu (stále vidím ešte nejaké nedokonalosti, čo treba opraviť)... A nerada sa vzdávam vecí.
4. Rada tvorím. A najradšej vždy niečo celkom, ale celkom iné. Vyskúšať novú techniku, vymyslieť netradičný spôsob a pod. A neznášam módne vlny.
5. Vyžívam sa v drobnostiach. Milujem malé a pre ostatných nezaujímavé tvory, veci, rastliny... Ako dieťa som si vypestovala muškát z miniúlomku - tuším to bol len nešťastne ulomený list (hoci sme mali muškátov plný balkón, tento svoj maličký som milovala).
6. Niekedy mám problém trhať burinu (hlavne keď pekne kvitne, napr fialky, ale aj púpavy a pod). Dokonca som už takéto rastlinky presádzala, trebárs do kvetníkov. ;-)
7. Kŕmim vtáky na balkóne. V zime sýkorky, ale vrabčiaci ma prídu potešiť po celý rok - aj mladé vždy vyvedú najprv na náš balkón. ;-) Ale nebojte sa, dostávajú samé zdravé veci - zbytky po andulkách.
8. Hrám na zobcovú flautu. Sopránovú, altovú, tenorovú.
9. Obľubujem komunitu Emanuel (ale na to ste už museli prísť).
10. Nedávno som objavila svoju krstnú patrónku - blahoslavenú Evu. Hneď som si ju veľmi obľúbila. :)
11. Milujem svoju rodinu (ale to asi každý). A ovečky (aj tie považujem za "rodinu" - to asi už každý nie).

Ešte 11 otázok...
(aj keď si nie som istá, či ešte vôbec ostal niekto, kto na ne bude ochotný odpovedať ;) )
1. Obľúbený predmet? (školský predmet, alebo vec - nechám na vás)
2. Obľúbený materiál?
3. Obľúbená činnosť?
4. Obľúbená technika?
5. Obľúbený relax?
6. Obľúbený nápoj?
7. Obľúbená literatúra?
8. Obľúbený kraj?
9. Obľúbené zviera /kvet/?
10. Obľúbená rozprávka?
11. Obľúbené tradície?


A 11 blogerov, ktorým by som tie otázky položila...
(vezmem to skraja)
Zuzka - http://zcdl.blogspot.sk/
Jitka - http://judith-for-joy.blogspot.sk/
Sonja - http://vad-art.blogspot.sk/
Misha - http://aggellia.blogspot.sk/
Zuzka - http://zuska7.blogspot.sk/
Kejt - http://www.klokocuvek.cz/
Ajka - http://nausnice.blogspot.sk/
Gabka - http://gabkinblog.blogspot.sk/
Zdislava - http://dpoklady.blogspot.sk/
Majka - http://www.chvilkapremamu.sk/
Janka - http://rooster-hill.blogspot.sk
Danuška - http://zapiskyzesnu.blogspot.sk/

Želám vám radostný deň. :)
Leti.

Vďačný utorok: Škaredé krásne dary.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

1045. Sýkorky, čo ma obveseľujú svojim švitorením.

Pamätáte si príbeh o prvých ľuďoch? Adam a Eva. A jablko. Alebo čo to bolo - ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého. Predtým boli ľudia dokonale šťastní. Mali všetko. Všetko čo mohli potrebovať, všetko, čo im prinášalo šťastie. Nepoznali bolesť, nepoznali trápenie, požívali plnosť Božích darov.

Ale stretli "hada". "Had" bol ľstivý a nahovoril im, že môžu mať ešte viac. Že Boh im nedoprial všetko, niečo pred nimi zatajil a zakázal im okúsiť toto ovocie. Mohli by sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé... A oni si dali povedať. Siahli po ovocí a ochutnali. Neboli spokojní s tým, čo im ponúka Boh. Chceli poznať viac. Chceli rozhodovať. A aj dostali viac. Spoznali bolesť, spoznali zmätok, strach, slabosť... Videli zlo. Aj my vidíme zlo. Ochutnávame z ovocia, čo ponúka "had" a rozhodujeme: To je dobré, to je zlé. Za dobré (možno) poďakujeme, zlé ofrfleme. A cez škaredý obal zlého nevidíme skutočné dobro, ktoré je za tým.

Učím sa. Chcem vidieť dobro. Skutočné dobré dokonalé dary, ktoré dostávam každý deň. Aj tie, ktoré sú zabalené do bolesti, strachu, či slabosti. Aj tie, čo sú skryté v únave, beznádeji, biede... Chcem vo všetkom vidieť dar, za ktorý hodno ďakovať. Vďačnosť je cesta, ktorá ma vyvedie z pasce smútku alebo zúfalstva. Vďačnosť ma naučí pokoju a radosti v každej, naozaj každej chvíli. Ďakujem najviac zo všetkého za dar vďačnosti. Za túto cestu, ktorá sa mi otvára a ktorá ma vedie do krajiny pokoja a trvalej radosti. Aj keď si občas poplačem, aj keď niekedy musím zaťať zuby, aj keď sa z úst derie ťažký vzdych. Nejde to samo: "S každým nádychom a výdychom prebieha zápas medzi frflaním a vďačnosťou."

Učím sa ďakovať aj za škaredé-krásne. Často vidím okolo seba neporiadok, chaos, veci sú inak, než by som chcela. Niekedy sa mi zdá, akoby som sa točila v kruhu - upratať, navariť, umyť, odložiť, upratať, navariť, zašpiniť riad, umyť riad... a stále dokola a stále nie je hotovo, nikdy nie je koniec. Vždy znova sa objavia ďalšie veci, ktoré volajú uprac nás, odlož, vyčisti...

Ale aj vtedy sa učím ďakovať: "Vďaka za špinavý riad, vďaka za jedlo, ktoré som v ňom mohla pripraviť, vďaka za rodinu, pre ktorú varím a upratujem, vďaka za kuchyňu, za domov. Vďaka za pohyb, za dôvod pracovať, za Tvoje poverenie pracovať a starať sa o rodinu...
Niekedy som videla len tú bezútešnosť nikdy nehotovej práce. Pripadala som si ako Sizyfos, ktorý sa namáha úplne zbytočne. Ale ďakujem za cestu vďačnosti, ktorá mi ukazuje, že to všetko robím pre Kráľa. Akokoľvek čokoľvek na zemi môže vyzerať ako nezmyselné, ak to nerobím pre ľudí, alebo pre seba, ale pre Neho - vždy to má zmysel. On ocení našu námahu aj keby zdanlivo neviedla k ničomu dobrému a všetko by sa nám pod rukami kazilo. O čo viac, keď tou prácou sýtime jeho maličkých. :)"

1033. V nedeľu som piekla kysnutý závin. Makový sa podaril a bol veľmi dobrý. Ale ten, čo som chcela naplniť tvarohom dopadol biedne. Nakoniec som len "vyliala" jeho zbytky  na plech ako nevzhľadnú neforemnú masu. Nuž, poďakovala som, aj keď som ešte nevedela zo čo presne. A vložila som ho do rúry v nádeji, že z neho azda niečo bude. A bolo. Zdá sa, že je vcelku jedlý, po upečení dokonca ani nevyzerá tak zle. Len hrozienok by to chcelo viac. ;-)

Znovu ďakujem za "škaredý" tvarohovník.  Za "škaredým" obalom sklamania z nevydarenej práce je skúsenosť (nabudúce sa vyvarujem chýb), ale aj láska (robila som ho pre svojich najmilších), ochota. Ďakujem za rodinu, ktorá mi poskytuje podporu aj v takýchto "nevydarených" chvíľach (nikto nefrflal). A ďakujem za možnosť prijať aj to, čo na prvý pohľad nie je podľa mojich predstáv. 

1046. Fotografie sýkoriek.

Ešte o jednu myšlienku sa chcem s vami podeliť.
V poslednom čase sa moje cesty občas stretajú so svetom nevidiacich. Zdá sa, že ich postihnutie je smutné, zlé, škaredé. Iste, prichádzajú o veľa. Nevidia všetky krásy sveta, ktorými sa my vidiaci môžme kochať. Nevidia mnohé informácie - texty, obrazy, farby, majú sťažený pohyb medzi prekážkami i vybavovanie mnohých vecí. Úkony, ktoré si my ani neuvedomujeme, môžu byť pre nich priam neprekonateľnou prekážkou.

Ale ja verím, že každá bolesť, každý problém, každé postihnutie má význam. Aj nevidiaci určite dostávajú, možno práve cez svoju stratu zraku, iné obdarovanie - lepšie, krajšie, dôležitejšie. Určite to má zmysel. Všetko, čo Pán dopustí má zmysel, inak by to nedopustil. Jeho dary sú dokonalé.

A tak ďakujem aj za nevidiacich. Za to, že si zaviedol moje cesty do ich blízkosti. A tiež za pohľadnice a iné výtvarné dielka, ktoré sú schopní vytvárať a ktorými obohacujú oni náš svet vidiacich. Ďakujem za pohľadnice, ktoré som si mohla kúpiť - ja mám pekné pohľadnice a oni dostali aspoň niečo málo a možnosť získať kompenzačné pomôcky. Vďaka za Tvoju réžiu v našich životoch!

http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/11/pohladnice-nevidiaci.html

Vrabec na okne.

Z mojich tisíc darov:
1022. Internet. Dar stretávania sa v myšlienkach. Zdieľanie životov. Spoločenstvo modlitby. 
1023. Cesta vďačnosti. Je tak oslobodzujúca, plná útechy i zdieľanej radosti!

1025. Pohľadnice od nevidiacich. 
1027. Prechádzka na trhoch. 
1032. Makovník. 

1033. Nepodarený kysnutý koláč. 
1045. Sýkorky, čo ma obveseľujú svojim švitorením. 
1046. Fotografie sýkoriek. (Podarilo sa mi urobiť zopár záberov cez okno.)

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Všetkým vám želám radostné dni. A nech sa vám darí vidieť to dobré aj v škaredých a nepríjemných veciach.
Letitia.

Adventný kalendár - citáty

Konečne som zapracovala a mám vybraté texty na adventný kalendár.
Tento rok chcem zase niečo nové. Viac vám zatiaľ neukážem, nech ostane nejaké prekvapenie aj pre rodinu. Ale už teraz sa môžem podeliť o citáty, ktoré budeme postupne každý deň v "balíčku" nachádzať.

Môžete si ich pokojne stiahnuť ako pdf, alebo sa iba inšpirovať a opísať si texty. Prípadne s nimi naložiť inak, ako len budete chcieť.

Adventný kalendár 1. týždeň
Adventný kalendár 2. týždeň
Adventný kalendár 3. týždeň
Adventný kalendár 4. týždeň

Tentoraz pri lístočkoch nie sú čísla, budú len na "balíčkoch". Citáty sú z liturgických čítaní na daný deň, často aj zo Starého zákona, takže neviem, či zaujmú mladšie deti. Ale môžete skúsiť, deti často prekvapia videním, ktoré my dospelí vôbec nepredpokladáme.

Ak by ste chceli niečo jednoduchšie pre deti, môžete sa inšpirovať napr. na týchto stránkach:
- http://showerofroses.blogspot.com-tutorial (strojový preklad do slovenčiny)
- showerofroses.blogspot.sk/2007/11/jesse-tree - (predklad do slovenčiny)
- Jednotlivé témy na každý deň: http://showerofroses.blogspot.sk/2008/11/jesse-tree-readings-and-coloring-pages.html (preklad) 
- Strom Jesseho na stiahnutie (pdf) z http://www.aholyexperience.com - Click here to download the FREE JESSE TREE Advent Family Devotional {please give it a few moments to download… thank you for grace!}

Denné zdobenie stromu Jesseho je aktivita, ktorá nás prevedie od stvorenia sveta a ľudí (a prvého hriechu, kvôli ktorému Spasiteľ prišiel na svet) cez starozákonných praotcov (Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Jozef...) až po narodenie Ježiša.
Len je potrebné vyporiadať sa s angličtinou - všetko, čo som našla, bolo v angličtine. Ale myslím, že preklad (pochopenie o čo ide) sa dá zvládnuť. Príbeh si prečítame zo slovenskej Biblie a ostatné je vyjadrené obrázkom.

Ako tak na to pozerám, rozmýšľam, či na poslednú chvíľu nezmeniť plány. Ten strom sa mi dosť zapáčil. A nielen pre deti.

Želám vám všetkým radostný advent a pokojnú prípravu na Vianoce.
Leti.

Vianočné pohľadnice? Tie naše vyrobili nevidiaci.

Od dnes za mesiac už budú Vianoce. O týždeň začína advent. Včera sa v Bratislave začali vianočné trhy. Aj záujem o vianočné nápady na mojom blogu stále stúpa.
A tak som sa v posledných dňoch tiež zamyslela, aké pohľadnice budem posielať tento rok. Budeme ich vyrábať sami? Akou technikou? ... Ale dnes pri prechádzke mestom sme na trhoch stretli stánok, v ktorom ponúkali pohľadnice vyrobené žiakmi školy pre nevidiacich a slabozrakých. Dobrovoľný príspevok bude použitý na nákup pomôcok pre nich.

Ten nápad sa mi zapáčil. Už skôr som v centre pre nevidiacich a slabozrakých videla nástenku ich výtvarného krúžku. Zaujali ma výrobky ľudí so zrakovým postihnutím, ale najkrajšie veci vyrobili vraj účastníci, ktorý vôbec nevidia. Obdivujem ich. Aj ľudí, ktorí sa im venujú, aby umožnili aj nevidiacim, vyjadriť svoj výtvarný talent.

A tak som neodolala a zopár pohľadníc som kúpila. Najviac ma zaujali tie, na výrobu ktorých ich tvorcovia použili papier s plastickým brailovým písmom.

Odchádzala som spokojná. Nielenže som mohla podporiť niekoho, kto to potrebuje, ale odnášala som si krásne a nápadité darčeky (pozdravy) pre svojich vzdialených blízkych.

Želám aj vám radostné a pokojné prípravy Vianoc. A hlavne  pokoj v rodinách i v srdci.
Letitia.

Domáce "lojové gule"

Téma vtáčích kŕmidiel ešte nekončí...

Tentoraz sme spolu so synom vyrábali "lojové gule". No, vlastne to neboli tak celkom gule... a neboli ani lojové, ale poďme pekne poporiadku.

Neviem ako vás, ale mňa už od detstva fascinovala možnosť vyrobiť si vlastné "kvetináčové" krmítka pre vtáky. Skrátka klasika - do kvetináča pripevniť špagátik na zavesenie, zaistiť halúzkou, naplniť zrnkami a zaliať rozpusteným lojom. Potom necháme stuhnúť a zavesíme na konár, aby sa vtáčiky mohli kŕmiť. Vždy som  plánovala, že si raz čosi podobné vyrobím, a vždy môj plán stroskotával na tom, že neviem zohnať loj. Ak som sa o čosi pokúšala s domácou masťou, bola som sklamaná, že sa to v teplejšom počasí (čo je v Bratislave často) topilo a vytekalo.

A tak som sa (konečne!) rozhodla loj nahradiť niečím dostupnejším. Pre začiatok som stavila na istotu a kúpila "stužený pokrmový tuk". Potom bolo treba už len vystihnúť, kedy bude mať môj "mladý pomocník" čas a hlavne ochotu niečo s mamou vyrábať (už má svoje roky a svoje záujmy) a mohli sme sa pustiť do práce. Potrebný materiál som mala už dávno nasyslený.

Poháriky sú prevažne 0nova práca. On naväzoval špagátik i šišky, ja som len nebožiecom vyvŕtala dierku do dna pohárika. Potom sme do pripravených téglikov  nasypali zrno a zaliali roztopeným tukom.

Tie malé valčeky sú zase výsledkom môjho snaženia. Rozstrihla som kotúčiky z toaletného papiera na tri časti, každý som postavila na podložku vystlanú papierom na pečenie (asi by bolo lepšie každú rolku odspodu obaliť alobalom - menej by to odspodu vytekalo, ale aj takto to šlo celkom dobre) a naplnila zmesou krmiva. Zmes sme zaliali roztopeným tukom. Ale keďže som sa trochu bála, aby to odspodu všetko nevytieklo, liala som tuk veľmi pomaly a s prestávkami. Odspodu potom ostali nezaliate časti, ktoré po zdvihnutí rolky vypadávali. Nevadí, stačilo rolky otočiť, dosypať vysypané krmivo a zaliať zvyšným tukom.

Jedna kocka tuku (250g) nám vyšla na to, čo vidíte - dva tégliky a krúžky z dvoch roliek - plus zvyšok tuku sme vyliali do okrúhlej škatuľky od taveného syra a zasypali toľkým zrnom, aby bolo ponorené. Potom všetko spolu putovalo do chladničky.

Ani nie za hodinku bolo všetko stuhnuté, ale aj tak sme pokračovali až na druhý deň.  Keďže som do valčekov zabudla zakomponovať špagátiky, museli sme ich lepiť dodatočne. (Pre zaistenie sme použili tavnú pištoľ.) A keďže som sa na poslednú chvíľu vyľakala, že by mohol "stužený" tuk v zime priveľmi stuhnúť a droliť sa, radšej sme všetky valčeky poriadne zašpagátovali, aby z nich nevypadávali veľké kusy.

Prvý pohárik už visí a sýkorky usilovne skúmajú, čo ponúka. Mám pocit, že vchod odspodu ešte nenašli, ale ozobávajú zvyšky vytečeného tuku z dna pohárika a zdá sa, že im chutí.  Hurá! - to je hlavné, aby im chutilo. :)

A čo vy? Kŕmite vtáčiky? Nechcete sa podeliť o vaše kŕmidlá?

Kŕmidlo 2 - veselé bodkovanie

Včera som vám rozprávala o našom novom kŕmidle. Príbeh ešte nekončí!

Bola som rada, keď som ho "hotové" zavesila na balkóne a naplnila zrnkami. ... Ale čosi mu ešte chýbalo.

Veru tak, chcelo to ešte trošku oživiť. A tak som neodolala, znovu som otvorila farby, vzala do ruky vatové tyčinky (Česi na to používajú výstižný názov "uchošťouchy") a milému kŕmidlu pribudlo zopár veselých bodiek.

Ako vidíte, nielen kŕmidlu...

... vyzdobila som si aj jeden obal na kvetináč do okna.

Ešte upratať farby a pomôcky,
počkať, kým farby vyschnú...

A je hotovo.

Vlastne ešte nie. Ešte jedna drobnosť nášmu kŕmidlu chýbala. Aby sa vtáčikom dobre pristávalo, keď sa prídu hostiť, dostali pred otvor poriadne bidielko. Konečne som vyskúšala moju "novú" tavnú pištoľ (ktorú som dostala už na minulé Vianoce - hanbím sa :-] ).

Myslela som si, že tavné lepidlo drží neoddeliteľne na všetkom. Ale po prvej noci naše bidielko odpadlo (neviem, kde presne bola chyba). Tak sme to skúsili zalepiť ešte raz - tentoraz trochu inak - odspodu.

Zatiaľ drží. Prežilo dve noci aj záujem sýkoriek. Už na ňom veselo pristávajú, kŕmia sa, občas sa klbčia o dobré sústo... Dám vedieť, keď sa niečo zmení.

Kŕmidlo zladené s oknom

Staré kŕmidlo z kokosového orecha už doslúžilo, počas leta sa škrupina definitívne rozpadla. A tak bolo treba vyrobiť niečo nové.

Nahromadili sa nám doma obaly od tvarohu - sú to také sympatické "kýbliky, bolo mi ich ľúto vyhodiť. Dajú sa použiť na všeličo, tentoraz sa podelím o nápad na kŕmidlo. S prichádzajúcou zimou je to téma nanajvýš aktuálna.

Najprv musíme vyrezať otvor

Najskôr som sa pokúšala otvor vypáliť pomocou rozpáleného kutáča (vhodný by bol aj klinec rozpálený nad plynovým horákom). Ale zistila som, že to ide celkom dobre vyrezať obyčajným orezávačom.

Natrieť

Použila som zbytok farby na okná. Bolo treba aspoň tri vrstvy farby, aby prekryla potlač na vedierku. Asi by bolo efektívnejšie vyčistiť potlač pomocou acetónu. Ale ten sme doma nemali (ani len odlakovač na nehty sa nenašiel).

Po prvom nátere

Každá vrstva musí dobre vyschnúť

Dopadlo to takto:

Ladí však?

A už visí...

Tu be continued...

Vďačný utorok: Ďakujeme spoločne

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

*****

Deň vďakyvzdania

V týchto dňoch sa v niektorých štátoch slávi Deň vďakyvzdania. Na Slovensku ďakujeme za úrodu zvyčajne v septembri, alebo začiatkom októbra. Ale zvlášť v mestách, kde nie sme tak závislí na úrode prírodných plodín je vhodným termínom na vzdávanie vďaky za všetky dary, ktoré sme cez celý rok dostali aj  záver cirkevného roka. Veru, už nám advent klope na dvere - najbližšiu nedeľu oslávime poslednú nedeľu roka - Nedeľu Krista Kráľa. Tá ďalšia bude už prvá adventná.
(Ak si chcete rituál ďakovania odložiť na Silvester, samozrejme môžete. Aspoň budete mať dosť času na prípravu.)

986. Strom vďačnosti

Ďakujeme celá rodina
Nechala som sa inšpirovať na stránke Ann Voscamp a hneď ako sa nám podarilo vyraziť do prírody a nazbierať zopár konárikov sme si aj my doma urobili "strom vďačnosti". Vystrihla som z tvrdšieho papiera tvary listov. Na každý postupne píšem citát z Biblie o vďačnosti tak ako ich ponúka Ann, ale samozrejme v slovenčine. Vždy večer sa zídeme okolo stola, vezmeme si jeden list, prečítame Slovo... a každý napíše jednu vec, za ktorú je vďačný. List potom zavesíme na halúzku k ostatným. Samozrejme nezabudneme sa Tomu, ktorý nám dáva všetky dokonalé dary poďakovať.

Stretávame sa cez internet
Veľa sa hovorí o tom, ako moderné technológie v skutočnosti od seba ľudí vzďaľujú. Niečo na tom je. Ale tiež je to spôsob, ako sa môžu stretávať blízke duše, ktoré sú od seba zemepisne vzdialené. A práve cez internet som našla ďalších ľudí nadšených pre ďakovanie. Keďže spoločne ide všetko lepšie, cítim sa v komunite Radosť a vďačnosť zorganizovanej cez portál MojaKomunita.sk veľmi dobre.

Môžete nakuknúť aj vy. V článkoch je mnoho inšpirácií, myšlienok i zdieľania o vlastnom hľadaní. Na úvodnej stránke sa zasa každý deň objavujú námety na každodenné spoznávanie darov za ktoré môžeme byť vďační. V týchto dňoch tam postupne uverejňujeme aj citáty jednotlivých listov na "strom vďačnosti" spolu s krátkou myšlienkou tak, ako ich Ann uvádza na svojej facebookovej stránke.

Spolu ide všetko ľahšie. A tiež, kde sú dvaja, alebo traja zídení...

989. Maľovanie svätých. A vcelku sa darilo.

997. Sv. Cyril a Metod. Slovo. Písmo. Viera...

990. Blahoslavená Eva z Liege

Mimochodom, už sa mi podarilo nazbierať tisícku! Ale nekončím, pokračujem v počítaní darov ďalej! :)

938. Tichá chvíľa v kostole (po omši, ktorú som nestihla).
943. Môžem sa spoľahnúť, že každá ťažká chvíľa raz skončí. Že je tu pre mňa pripravený krásny plán a všetko škaredé má zmysel. Že je to len akoby baliaci papier, do ktorého zlý ukryl krásny dar od Ocka. On ma vyvedie z každej zlej nálady, každej neistoty, stresu, slabosti... do svojej krajiny svetla.
944. Povzbudivé slová, ktoré mi posiela cez rôznych ľudí.
946. Veselé bodkovanie [link].
947. Galiba. A (spolu)práca pri odstraňovaní následkov. (Podarilo sa mi rozliať farbu z plechovky. Našťastie v kuchyni, kde sa to dalo relatívne dobre vyčistiť.)
948. Večera. Energia. Oddych.
949. Veselé sýkorky za oknom.
955. Jeden veľmi povzbudivý blog. Tie myšlienky mi padli práve vhod. (A otvoril sa mi celkom náhodou, keď som namiesto Ctrl klikla na Shift.)
956. Pán je so mnou aj kuchyni a medzi hrncami...
957. Chudobná vdova. Dala tak málo a predsa tak veľa - dala všetko. Aj ja môžem.

987. Spoločná práca s O. pri výrobe kŕmidiel

Spoločná práca...

946. Veselé bodkovanie

958. Po umývaní riadu ostala v umývadle pena, jemná ako závoj víly.
959. Na ulici som stretla psíky, čo sa učili pomáhať ľuďom.
965. Lístok zachytený na okne auta sa trepotal ako krídla motýľa.
966. Šuchot lístia pod nohami.
977. Nedeľný koláčik.
986. Strom vďakyvzdania. 
987. Práca s O. na kŕmidlách.
989. Maľovanie svätých. A vcelku sa darilo.
990. Bl. Eva z Liege, moja patrónka. 
994. Víťazstvo v jednej blogovej súťaži.
997. Svätí Cyril a Metod. Slovo. Písmo. Viera... ktoré C+M priniesli našim predkom pred 1150 rokmi. [link]
999. Prechádzka s najdrahším.
1000. Rodinná modlitba. 
1001. Zavŕšená tisícka darov. Vďaka za všetko. Za to, čo som si zapísala, aj za to, čo som nestihla zapísať, alebo čo som prehliadla. Vďaka za neustálu starostlivosť a množstvo krásnych, aj menej pekných, malých i veľkých, ale vždy dokonalých darov. Vďaka!

Slnečný lúč na kŕmidle

Radostný deň vám všetkým želám!
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.