Vďačný utorok: Nemôžem závidieť, keď ďakujem.

Včera večer som sa vrátila domov nadšená. Veru som mala za čo ďakovať. A tak som ďakovala... No k napísaniu tohto príspevku som sa dostala až dnes. Dúfam, že nevadí.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac. 


Ďakujem za...
701. Nové ráno - pokojné ráno - slnečné ráno...
705. Slnečné pohľady 
706. Jesenné kvety v predzáhradkách
707. Zastavenie v kostolíku - vždy je tam, čaká ma mňa, na každého, kto sa zastaví. Vďaka za chvíľku zastavenia. 
708. Kríž - urobil (pre mňa) tak veľa...
713. Dar vidieť to krásne (v ľuďoch), čo som ešte nedávno nevidela... Vďaka za dar vidieť, čo je dôležité, na čom jedinom záleží. Ešte vždy je zrak zakalený, učím sa, chcem si ho nechať vyčistiť... aby to nepríjemné, smutné nezakrývalo poklady, ktoré každý z nás nosí v sebe!

706. Jesenné kvety v predzáhradkách

680. nemôžem závidieť, keď ďakujem. :)
Niekedy, keď som videla šťastnú rodinku, alebo nejaké veci, ktoré by som aj ja chcela, bolo mi trochu ľúto. Asi by sa to dalo nazvať závisťou. Takou malou, "nie hriešnou". Vravela som si, že to nevadí, nie je závisť ako závisť, takisto ako nie je hnev ako hnev... Však im tú radosť doprajem (len mi je trochu ľúto, že ja ju nemám).

Ale keď ďakujem, už neostáva miesto pre závisť. Ani túto "nevinnú". Ďakujem Bohu za radosť ktorú doprial tým ľuďom a ďakujem mu aj za milosť, ktorú doprial mne. Už nemusím závistlivo hľadieť na svojho brata, pretože viem/verím, že (aj) mne dal Boh to najlepšie.

723. Slnko! (vyšlo spoza hmly práve vtedy,
keď som potrebovala slnkom zaliatu fotku ;) )

722. Jesenné farby

718. Električka mi prišla práve včas. ;)
719. Ranná hmla - tak krásne jesenná, tak tajomná, tak patričná, tak svieža... Prináša vlhko, ktoré zjemní všetko tvrdé a suché.
720. Ďakujem za R. ktorá zabudla prísť. Ďakujem za to, že ju poznám aspoň takto, po mene, môžem za ňu ďakovať, môžem jej poslať trochu milosti. Vďaka za vzťah, ktorý vzniká aj keď sa (možno) nikdy neuvidíme. A tiež za niekoho ďalšieho, ku komu ma pošleš.
721. Areál Únie nevidiacich. Videla som prekážky, na ktorých (asi) nevidiaci trénujú rôzne situácie bežného života.
722. Jesenné farby
723. Slnko! (vyšlo spoza hmly práve vtedy, keď som potrebovala slnkom zaliatu fotku ;) )

721. Areál Únie nevidiacich

Videla som prekážky, na ktorých (asi)
nevidiaci trénujú rôzne situácie bežného života.

 721. Areál Únie nevidiacich

721. Areál Únie nevidiacich

721. Areál Únie nevidiacich

<>< Rybička pod kríkom :)

725. Hudba. A že som ešte "nezabudla" hrať (napriek dlhej prestávke)
727. "Večer milosrdenstva" - stretnutie s Ním v chráme, vo Sviatosti, v Slove, v hudbe, v ľuďoch...
730. Ďakujem za moju učiteľku flauty. Ďakujem za talent, za vedenie, za Ducha, ktorý bol so mnou, za to, že smiem hrať pre Neho, nielen pre seba. 
732. Priatelia (a známi), ktorých som postretala. Vďaka za každého jedného z nich.
733. Slovo.

721. Areál Únie nevidiacich

719. Ranná hmla

722. Jesenné farby

Ďakujem aj za každého jedného z vás, kto ste sem zablúdili a prečítali si slová, čo píšem. Modlím sa, nech nepíšem sama zo seba, nech nepíšem s úmyslom zapáčiť sa ľuďom. Chcem len darovať trošku radosti každému z vás. 

Tak dúfam, že sa podarilo. Poteší ma, keď zanecháte komentár s kúskom vašich dojmov. Ďakujem a  želám každému z vás veľa radosti a schopnosť ďakovať v každej chvíli

Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.