Vďačný utorok 3: Veci škaredo-krásne

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

Z mojich tisíc darov: 
369. Radosť pri práci
370. Nakupovanie s najdrahším. :)
371. Maľovanie okien
372. Únava + radosť z práce
374. Jablko (je výborné v rannej porcii ovsených vločiek)
375. Nutela (keď sa tie vločky ešte ochutia Nutelou... :) )
376. Radosť, že si so mnou.
377. Prekonávanie sa, sila, pokoj, radosť... 
378. Vláčne pohyby štetcom
384. Okno - celé, nerozbité, pevné, funkčné - chráni nás
385. Dvojité okná - jedno môže schnúť, druhé nás chráni.

392. Výlet do Marianky

383. Voda - studená, priezračná, čistá, mäkká.
Jej zvuk a pohyb, veselosť...

Zavesila som vtákom niečo pod zub.
Už chodili pýtať.

421. Sýkorky na balkóne

Zdá sa, že život je krásny. Áno, je. Pretože sme ho dostali najkrajší aký môže byť.

Naozaj? Naozaj nie je nič, čo by ho robilo škaredým? Každý máme svoje trápenia. Niekto väčšie, niekto obrovské... Čo s tým? Ako možno ďakovať, keď na nás vyskočí úraz? Alebo choroba? Alebo nejaké nešťastie? Ann Voskamp nad tým rozmýšľala, keď sedela so synom v bolestiach v čakárni u lekára. Mohla ďakovať za to, že aj keď pozošívaná, aj keď bolí, jeho ruka bude celá a v poriadku. Naozaj mala ďakovať za toto? Vidiac okolo seba toľko utrpenia? V prítomnosti toľkých ľudí zranených, postihnutých rôznymi spôsobmi? Vediac o chlapcovi zo susedstva, ktorý nedávno tragicky zahynul?

Keď Ježiš sýtil zástupy, dostal len 5 chlebov a 2 ryby. Ale vzdával vďaky, vedel, že to postačí. A stačilo. Nasýtil zástupy a ešte sa nazbieralo 12 košov zvyškov. Boh nie je trochár, vždy nám dá, čo potrebujeme. Vďačnosť je dôvera. Dôvera Bohu, že nám vždy dá to najlepšie. Aj keď sa nám to teraz nevidí. Aj keď je to ťažké. Aj keď to bolí... Škaredo-krásne.

Ann sa naučila vzdávať vďaky za škaredo-krásne veci. Bolí to a nie je to ľahké. Vždy znova zabúdame otvoriť dlaň a vzdávať vďaky, keď prídu ťažké chvíle. A vždy znova sa musíme presviedčať, že je to pravda - áno, Boh nám dáva vždy tie najlepšie dary.
A keď sa zdá život príliš ťažký? Vzdajme vďaku a uvidíme zázrak. Otvorme dlane a dostaneme mannu. Každý deň. Tak, ako Izraeliti na púšti. Zdalo sa, že musia pomrieť od hladu, púšť im nenúkala žiadne dobroty.

To "had" nás navádza neveriť Bohu. Chcieť, čo nám On nedáva. Chcieť viac. Chcieť...
Viem, niekedy je to ťažké. Niekedy ľudsky nemožné. Aj Ann o tom niečo vie. V detstve prežívala traumy, aké vedia otriasť človekom. A veru otriasli. Ňou, aj jej rodičmi. Podpísali sa na jej psychickom i fyzickom stave. Ann žila dlhé roky v depresiách a úzkosti. Bola hlboko nešťastná, kým neobjavila tajomstvo vďakyvzdávania - eucharisteo. A teraz sa učí. Učí sa hľadať krásu v tom, čo vidí. V tom čo dostáva. Aj v tom, čo je škaredé, škaredo-krásne. A chce to naučiť aj nás, pretože vie, že vďačnosť oslobodzuje z každého trápenia.

Je ťažké otvoriť dlaň. Je ťažké prijať, čo bolí, čo celým svojim ja chceme odmietnuť. Ale prijatie nás oslobodí. A vďačnosť robí zázraky. Prináša pokoj, prináša radosť, prináša šťastie do života aj ťažko skúšaných.

391. Spoločný smiech
392. Výlet do Marianky (všetci spolu)
393. Voda - studená, priezračná, čistá, mäkká. Jej zvuk a pohyb, veselosť...
395. Prestala ma bolieť hlava
396. Ľudia, ktorých sme pustili pred seba
397. Slnko - jeho teplé lúče
398. Bolesti - viem, že majú zmysel.  
 ...
420. Pieseň v budíku ("Moje ústa Ti budú spievať chvá-lu")
421. Sýkorky na balkóne
422. Vybratá umývačka
434. Myšlienka odložiť večer bielizeň z balkóna - v noci pršalo, ale prádlo nezmoklo. 
436. Cesta hore schodmi

Z celého srdca želám vám i sebe, aby sme vedeli vzdávať vďaku vždy a všade, za každých okolností. Aby sme tak mohli prežívať radosť, ktorá je tu pre nás (v každom čase a v každej situácii). Vďaka.

Pokojné noci a radostné dni vám želá
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.