Za takmer celý mesiac mi toho veľa nepribudlo. Jeden riadok háčkovaného textu a zase kúsok z ovečiek. Takmer všetko som to uháčkovala v autobuse na potulkách Francúzskom (o zážitky a dojmy sa podelím čoskoro). Čakala som, že pribudne viac, však nás čakalo veľa hodín strávených v autobuse. Ale nakoniec som viac než háčik držala v ruke knihu.
Dostala som od vydavateľstva Kumrán knihu Rovnako iný ako ja, a hneď som si ju zobrala so sebou. Zaujal ma ten príbeh a tak som čítala, a čítala... a čítala. Až kým som celú knihu neprečítala. Až potom, v predposledný večer som chytila do ruky háčik a trošku som zase popracovala na záclonke. Aj to len pokým ma vodič autobusu (pred polnocou) nepožiadal, aby som už zhasla, lebo sa mu svetlo odráža v prednom skle. :)
Kliknite, ak chcete vidieť, čo pletú a čítajú iní. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!