Cestou z Tatier - Špania dolina

12. 7. 2012

Druhá zastávka na ceste domov.
Toto miesto som si pamätala ešte zo študentských čias,  keď sme sa tu zastavili vrámci "terénnych cvičení". Vtedy som si sľúbila, že sa sem ešte musím vrátiť a všetko si poriadne popozerať. So školou sme mali len krátky čas, ale viem, že sme stihli vyjsť po krytých schodoch hore až ku kostolíku.

Aj teraz sme si vyšli hore po schodoch.
(Myslím, že je to slovenský unikát.)

Oltárik vnútri krytého schodiska.

Banícky vodovod -
privádzal vodu do štôlní,
aby poháňala banícke stroje.

Kostol ešte raz.

Ktorýsi svätý patrón baníkov - na baníckom orloji.

Banícky orloj - otvára sa a hrá každú celú hodinu.

Baníci usilovne pracujú - niektorí zavesení na lanách...

Niektorí na kolenách - prosia, žeby z bane vyšli živí.

Klopačka nad orlojom.
Musela som si spievať: "Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú..."

Touto šachtou sfáral okrem iných aj cisár Jozef II.

Plánik mesta.

Obdivovali sme aj tunajšiu architektúru.

Len babky paličkárky mi tu chýbali. Vtedy pred dvadsiatimi rokmi sedeli na námestí a turistom ochotne ukazovali svoje paličkárske umenie. Pracovali priamo pred našimi zrakmi. Asi aj tento pekný zvyk odvial čas...

Ale mám pečiatku z "pravej" Baníckej krčmy. :)