V poslednom čase háčkujem veci, ktoré vám zatiaľ nechcem ukázať. Tak zatiaľ iba naznačím...
A samozrejme pracujem na ďalšej záclonke na chalúpku. Zatiaľ mám len maličký pásik.
A čo čítam?
Max Lucado - Láska hodná dávania.
Minule som spomínala, ako som si od kamarátky priniesla zásobu literatúry. Po knihe L. Crabba som práve na Zelený štvrtok siahla po ďalšej (zdala sa mi na ten deň priliehavá) - Láska hodná dávania.
A veru tak aj bolo: Kniha je o tom, ako veľmi sme milovaní. A tiež o tom, že hoci sa akokoľvek snažíme prejavovať svojim blížnym lásku (tak, ako nám to káže naša viera i vychovanie), stále sa nám dosť dobre nedarí. A je to prirodzené. My sami vieme konať skutky, pre ktoré sme sa rozhodli, vieme dodržiavať pravidlá, ktoré sme prijali, vieme sa rozhodnúť, že dáme druhému... ale nevieme rozkázať svojmu srdcu aby cítilo náklonnosť k tomu, kto nespĺňa naše očakávania, aby žičilo tomu, kto dostal niečo, po čom sme túžili my, aby zachovalo pokoj, keď nás ostatní nechápu a ubližujú nám...
Hovorí sa: "Srdcu nerozkážeš." A je to skúsenosť mnohých generácií. Ale je tu ešte niečo - niečo veľmi dôležité. Komu sa málo odpustilo, málo miluje, ale KOMU SA VEĽA ODPUSTILO, TEN VEĽMI MILUJE. (porov. Lk 7, 47)
Dlho som mala problém pochopiť toto slovo. Zdalo sa mi, akoby to evanjelista zapísal naopak. Myslela som si, že by to malo byť - najprv veľmi miluj, potom sa ti veľa odpustí.
Ale asi to je predsa len správne napísané. ;-) Kto si je vedomý veľkej lásky k nemu, ten automaticky musí odpovedať veľkou láskou. Kto vie, ako veľa mu bolo odpustené, ten ľahšie odpúšťa iným to málo...
Preto - nesnažme sa "plniť povinnosť lásky". Snažme sa radšej vidieť a prežiť lásku, ktorou sme my (som ja, si ty...) milovaní.
Boh ťa tak veľmi miloval...
Chýba mi dočítať už len posledných pár kapitol. A potom to najdôležitejšie - prežívať to, čo som sa naučila aj vo svojom živote. Prežiť (uvidieť) tú veľkú Lásku... a odpovedať na ňu.
Nech sa vám darí a veľa radostných chvíľ vám želám.
Letitia.
beautiful projects!
OdpovedaťOdstrániť