Yarn along - pletieme spolu 2

Týždeň ubehol ako voda a je tu ďalšia streda - a ďalšie stretnutie "priadok" u Ginny.

Nakoniec som podľahla. Niektorá z vás (už si ani nepamätám ktorá to bola) v poslednom čase ukazovala svoj nový obal na mobil, čo si uháčkovala. A mňa sa zmocnila neodolateľná túžba ten svoj telefón "obliecť" tiež. Už som našla na displeji škrabanec od kľúčov, tak nech sa neničí ďalej. Obal bude úplne jednoduchý - len také vrecko so šnúrkou.

Pohľadala som teda posledné zvyšky veselej žlto/oranžovej priadze a pustila som sa do práce. Za "chvíľku" som mala hotovo, len šnúrka, ktorú si pripevním k okraju kabelky aby som ho rýchlejšie vylovila, ešte nie je dosť dlhá.

A čo čítam?
V sobotu, keď som chcela synovi rozprávať o zjaveniach v Lurdoch, uvedomila som si, koľko podrobností som už pozabúdala. Rozhodla som sa, že si o tom musím znovu prečítať.

Hneď na druhý deň - v nedeľu mi švagriná požičala knihu Život svaté Bernadety od René Laurentina. Najskôr mi kniha pripadala trochu suchá, faktografická. Spomínala som si na skoro rozprávkový (alebo skôr románový) príbeh, čo som čítala kedysi v mladosti. Ale po chvíľke ma vtiahla a čerpám z nej veľa pokladov.
Podelím sa s vami aspoň o jednu vetu, ktorá ma zatiaľ najviac oslovila.
Bernadeta žila vo svojej mladosti v naozaj ťažkých a chudobných podmienkach. Ale nikdy sa nesťažovala, hovorievala:

"Keď to Pán Boh dopustí, nesmie sa človek sťažovať."

Tá myšlienka mi pripomína, že často vnímame niečo ako ťažké, ale môžeme mať istotu, že dobrý Boh, ktorý nás má rád, to dopustil a On vie prečo. Nedal by nám nič, čo by nemalo zmysel. Budem sa snažiť si túto myšlienku pripomínať vždy, keď mi bude smutno, alebo keď sa budem nad niečím trápiť.

Príspevok zdieľaný na Small Things