100 rokov

Dnes je to sto rokov, čo sa narodil niekto, na koho si rada spomínam. Spomínam na vôňu jeho izby a "mojich" starých hračiek. Na škatuľu s pokladmi, ktoré som si schovávala pod jeho skriňou. Na slová ktorými vždy vítal môj smiech za dverami. Aj na hlúposti, ktoré sme niekedy spolu vyviedli... Napríklad ako sme sa vybrali na druhý koniec mesta a zabudli si vypýtať dovolenie od mamičky (ktorá zatiaľ umierala od strachu kde som a čo sa mi mohlo stať)...

Tento kvietok mi vyrástol zo semienka
a vytrvalo prežil na balkóne až do dnešného januárového dňa .
Tak som mu ho odniesla na  hrob. :)

Posielam Ti, dedo, tam hore veľký pozdrav k narodeninám a po jednom zdravase za každý z tých 100 liet.