Sušiak ešte raz a podrobne

A ideme ďalej...

Usúdila som, že si sušiak nad krbom zaslúži samostatný článok. Presnejšie celá genéza našich chalúpkových sušiakov.
Na chalúpke je omnoho vlhkejšie prostredie ako v meste. Nevadí, len niektoré veci potom horšie schnú (napr. vlhký uterák). A tak sme rozmýšľali, kde by sme ich mohli sušiť. Najteplejší (a najsuchší) vzduch je pod stropom, takže treba vymyslieť spôsob, ako pod strop zavesiť nejaký mechanizmus na vešanie.

Prvý nápad súvisel s drôtom a drôtovaním. Vyzeral asi takto:

Drôt poohýbaný do určitého tvaru tak, aby sa výsledný tvar visel na dvoch hradách. Chcela som drôt uprostred spevniť napr. bazovou halúzkou, ale ak by bol neohybný, asi by bol pridlhý, aby som ho dokázala zasunúť pod hradu. Možno ešte niečo vymyslím, zatiaľ mi slúži na vešanie ľahších drobností. 

*****

Ďalším riešením bol spúšťací mechanizmus, ktorý som si urobila do kuchyne. Je to vlastne jednoduchý kus špagátu prevlečený cez dve hrady. Na oboch koncoch je upevnený dlhší konár, ktorý slúži na zavesenie utierky. Voľný koniec špagátu treba upevniť na obrtlík (to slovo sa mi strašne páči ;) ) aby papek (aj to slovo sa mi páči ;) ) držal vo výške.
(Ja som zatiaľ použila provizórne riešenie, nechcelo sa mi ešte vŕtať do steny.) 

Keď koniec motúza uvoľníme, môžem si spustiť sušiak do výšky, kde naň pohodlne dočiahnem.
(Na fotografii je prinízko - špagát je zbytočne dlhý.)

 A po zavesení (zvesení) utierky zase vytiahnem do výšky a uchytím koniec špagátu. V tejto výške sa utierka rýchlo usuší a vôbec nezavadzia. ;-)
Len musím zohnať vkusnejší špagát a lepšie opracovať palicu. Toto je vyslovene provizórny prototyp. ;)

*****

A  konečne sa dostávame k finalistovi - sušiaku, ktorý mi vymyslel a kompletne vystružlikal môj najdrahší. :)

Najviac tepla je kde? Nad krbom. A tu budú aj najlepšie schnúť všetky veci. Preto je aj môj (náš ;)) nový sušiak umiestnený nad krbom na najteplejšom mieste. Klasický vešiak našich predkov by sa nám do chalúpky asi nezmestil. Ale tento padne na svoje miesto ako uliaty.
Gaudi mi ho vyrobil takto:

Z kúska borovicovej dosky vystrúhal bočnice a pripevnil ich oproti sebe na hrady nad krbom.

Do vyhĺbených "jamiek" potom jednoducho vložil drevené žŕdky narezané na rovnakú dĺžku. 

 
Hotovo, môže sa sušiť. :)

Využívame ho naozaj hodne. Ak kúrime, vyschne sa na ňom čokoľvek veľmi rýchlo.

Želám vám radostné dni ... a nohy v suchu! ;-)