Z núdze cnosť, alebo paráda zadarmo

Tento týždeň nám mali pokosiť trávnik okolo chalúpky. A ja pri tom nebudem, aby som dohliadla nech nepokosia čo nemajú. Odlíšia burinu od bujného porastu žeruchy? Uvidia, kde sa pokúšajú rásť slnečnice a kde sa pomedzi trávu prediera divá ruža, ktorú chcem určite uchránniť? Myslím, že tomu budem musieť pomôcť. Ale ako?

Mala som plán. "Urobím okolo rodiaceho sa zeleninového záhonu provizórnu ohrádku hoci z drôtu a špagátu, alebo s triesok pôvodne určených na kúrenie..."
Ale keď som prišla na miesto, dopadlo to celkom inak.

Pôda je tam kamenistá, netreba skoro ani zakopnúť do zeme, aby sme vytiahli väčší, či menší kameň. Nahromadila sa nám ich už riadna kopa. Nevadí, určite ich na niečo použijeme. Len som nečakala, že to bude  tak skoro. Hneď ako som vystúpila z auta, padol mi pohľad na kopu kamenia neďaleko hriadky. Jedno s druhým sa spojilo a ani neviem ako, ešte z ruksakom na chrbte som prenášala jeden kameň za druhým a ukladala ich okolo záhonu. Výsledný efekt ma až prekvapil. Myslím, že toto nebude len dočasným provizórnym riešením. Nový vzhľad záhradky sa mi zapáčil tak veľmi, až som sa vám ho rozhodla ukázať.
Viem, že som neobjavila nijakú novinku. Dnes som našla na internete viacero obrázkov podobne obrúbených záhonov. Zvláštne, že niektoré veci človek uvidí až potom, keď na ne prišiel sám (aspoň som o tom presvedčená).

Ako bonus pridávam detail šalátu, ktorý už ukazuje krásnu úrodu. Včera sme už chutnali k obedu - a cítila som sa veľmi dobre, keď som konečne mohla nielen ochutnať, ale aj návšteve ponúknuť prvé plody zo svojej záhradky. :)

Väčšie kamene sme rovno použili na obloženie ohniska. Už sa teším, keď budeme s rodinou sedieť okolo ohňa a variť kotlíkový guláš...