nedeľa 5. júna 2011

Balkónová záhradka

Paradajky z obchodu mi už dlho akosi nechutia (ako som zistila neskôr, je to všeobecný jav). Šalát z dedkovej záhrady zjedli sliziniaci a dávať pravidelne veľa eur za zväzoček cibuľky mydlovej chuti a s otáznym množstvom vitamínov sa mi tiež už akosi nechce... A tak, zo zúfalstva padlo rozhodnutie. Skúsim si dopestovať nejaké tie vitamíny hoci za oknom a na balkóne (vlastný kúsok slovenskej zeme, kde by sa dalo čosi dopestovať bol ešte v nedohľadne).

Začalo to cibuľou, ktorá nám začala klíčiť v košíku. Do varenia sa vraj vyklíčená nehodí a vyhodiť mi ju bolo ľúto. Tak milá životachtivá cibuľka putovala do kvetináčika za kuchynským oknom. Potešila sa dennému svetlu, i vlhkej pôde a odmenila ma bohatou zelenou vňaťou. Odvtedy putovalo do kelímkov s vlhkou zeminou mnoho vyrastených cibuliek. Rozdiel medzi kúpenou polozvädnutou mladou cibuľou a čerstvou práve odrezanou je na chlebíku naozaj cítiť.

Po čase sa cibule presťahovali na balkón, kde sa im rastie hádam ešte lepšie.

Väčšina je už síce zožatá, len jednu som nechala, čo sa tak krásne rozvetvila a pustila sa kvitnúť. Nebudem jej brániť v parádení a snahe o potomstvo, no nie? Však aj ja som žena. ;)


O žeruche a pažítke hádam ani písať nejdem, tú pestuje každý. Radšej sa vrátim k tým paradajkám a šalátom. Rozdiel medzi tým, čo vyrastie v záhrade a tým, čo sa dá kúpiť v obchode je neporovnateľný. A tak som sa rozhodla pre veľký malý experiment. Kúpili sme zopár priesad rajčín (presne tri) a zasadili do samozavlažovacích kvetináčov. Snáď by to mohli prežiť. Uvidíme, či aj v tak stiesnených podmienkach budú ochotné priniesť aspoň akú-takú úrodu.



Do iného hrantíka putovali semienka šalátu, a aby mu nebolo samému smutno, aj pár cibuľových semien.



Cibuľka je ešte maličká, tenučká sťa pažítka. Hádam ešte dorastie, i keď som vysievala na cibuľu dosť neskoro. Šalát priebežne jednotím a konzumujem. Aby tie čo ostanú mali dosť miesta pre "hlavičku". Aj keď je ešte mladučký a maličký, len zopár lístkov, má príjemne jemnú chuť. Priam cítim v ústach ešte živé mitochondrie. ;)
A keď som si zmyslela večerať šalát už potme, musela som si prisvietiť stolnou lampou, aby som nevytrhala, čo nechcem. (Tie vykosené miesta sú čerstvo pozbierané, zakrátko sa tam rozrastú susedné rastlinky. V popredí vidno napájadlo pre vtáky.)




Zavesené vtáčie kŕmidlo:



Škoda, že ho takto neviem odfotiť aj s vtákmi (edit: už sa podarilo :) ), ale chodia k nám radi a často. Celé rodiny najmä vrabcov prídu na zbytky po andulkách a pieskomiloch, občas vajíčko s "prézlami".
Vraj nie je správne prikrmovať vtáky v lete, ale nemyslím si, že by som vrabcom nejako škodila. Určite u nás nájdu zdravšiu stravu ako sú zbytky hotdogov pohodené kdesi na chodníku. A zas im nedávam toľko, aby nevládali pozbierať aj nejaký ten hmyz. Hoci aj vošky z mojich kvetov. :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!