sobota 29. apríla 2017

Kameň je odvalený. Aleluja!

Radostný deň vám všetkým želám!

Síce už od Veľkej noci ubehlo trochu času, ešte sa vrátim k "dekorácii", ktorú som tento rok znovu oživila. Alebo skôr "konečne dotiahla do konca".

Možno si spomeniete, ako som pred niekoľkými rokmi znovu objavila možnosti, ako využiť túto sklenú guľu. Mali sme ju doma od nepamäti ale veľa rokov ležala odložená kdesi na dne odkladacích priestorov. Až v r. 2011 som objavila nápad na "machovú krajinku", ktorý som zrealizovala hneď, ako sa mi podarilo zohnať trochu machu. A na veľkú noc (2012) som do tejto "vázy" skúsila urobiť inštaláciu pripomínajúcu pôstne a veľkonočné udalosti. Púšť a opustenosť, na Kvetnú nedeľu cestička z farebných kvietkov, neskôr aj Olivová záhrada (Zelený štvrtok) a Golgota (Veľký piatok)... Ale viac som nestihla, pretože ďalšie veľkonočné dni sme trávili mimo domov. Tak až tento rok. Biela sobota v znamení ticha, prázdny kríž a hrob privalený kameňom. (Použila som kúsok bridlice, ktorý sme si nedávno priniesli z La Salette.)

Kalvária a "Boží hrob" v sklenej guli.
(Vedľa vo váze už usušená vetvička eukalyptu z Fatimy

A po obradoch vzkriesenia, na Bielu sobotu po zotmení, je už kameň odvalený. Vidíme, že v hrobe nikto neleží. Ježiš je vzkriesený a my sme tiež povolaní k večnému životu. Ak sa spojíme s ním.




Inšpirovali ma stránky http://becksbounty.blogspot.sk/...to-easter.html a http://annvoskamp.com/...easter-garden-visual-parable/. Vlastne mám podozrenie, že stránky Ann Voskampovej o vďačnosti v každej situácii, a následne nadšenie čítať jej knihu Tisíc darov (v slovenčine) som našla práve vďaka jej návodu na Veľkonočnú záhradku.

Želám vám pekné dni. Užívajte si sviatky a robte si dni výnimočnými tak, ako sa vám páči.


Veľká noc (opozdene, ale predsa)

Želám vám plnú radosť zo vzkriesenia! Nech víťazné Aleluja znie vo vašich srdciach! Nech radosť a večný život prúdi vo vašich srdciach a vo vašich rodinách!


Zdá sa, že som s napísaním tohto článku otáľala akosi pridlho. Ale aj keď sa nám už skončila aj veľkonočná oktáva, chcem sa s vami podeliť o to, ako sme tieto sviatočné dni prežívali (a zapísať si ich pre vlastnú spomienku).

Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Konkurujú mu len Vianoce, keď sa Boh stal jedným z nás. Na Veľkú noc sa jeho úloha dovŕšila - teraz vidíme dôvod, prečo sa vôbec obťažoval prísť. Preto, aby zaplatil za náš hriech, aby nás "vykúpil". Aby sme my už nemuseli zomrieť. Aby sme mohli znovu žiť v plnom spoločenstve s Bohom-Láskou. V radosti, v pokoji, naplno.

A teraz už si chcem zapísať konkrétne, ako som prežívala každý z týchto dní. Nielen ako sviatky, nielen ako spomienku, ale znovu som sa snažila prežívať bolesť i radosť, ktorú nám dal. Naplno. Čas na odpočinok prišiel až v pondelok.

piatok 14. apríla 2017

Kalvária Fatima

Kalvária Fatima

 Požehnaný čas vám, priatelia. Dlhujem vám ešte jeden článok z Fatimy, chcela som vám ukázať fatimskú kalváriu. Kedy, keď nie na Veľký piatok? A tak, hoci do slávnosti vzkriesenia chýba už len niekoľko chvíľ, pridávam tento článok s dátumom Veľkého piatku. Želám vám príjemnú virtuálnu "prechádzku" a pri rozjímaní nad jednotlivými zastaveniami veľa milostí od (už vieme, že) vzkrieseného Pána.

streda 12. apríla 2017

Vďačná chvíľka: Vďaka za spásu!


Kvetná (palmová) nedeľa.

Želám vám požehnaný čas. Znovu je tu utorok (vlastne už je aj po utorku) a ja vám dlhujem článok o všetkých vzácnych daroch, ktorými ma tento týždeň Pán obdaroval. V zošite sa mi nazbieralo zase množstvo malých i väčších pozorností a požehnaní. Ale dnes, tesne pred začiatkom Veľkonočného Trojdnia mám myšlienky už len na jedno - na dar zo všetkých najvzácnejší - dar večného života.

Večný Boh, môj Stvoriteľ, sa znížil na úroveň svojho stvorenia. Stal sa človekom, rovnakým, ako som ja. Zakusoval všetko, čo prežívam ja. A keď nadišla plnosť času, obdaroval ma (nás všetkých) tak vzácnymi darmi... Dal za mňa svoj život. Preto, aby som ja mohla žiť. Zomrel tak bolestnou a potupnou smrťou - aby mi ukázal ako veľmi ma miluje. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za priateľov. On za mňa život položil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale nielen to. Láska bolí. A On - podstúpil ukrutnú bolesť - tela i duše. Zradu, opustenosť, samotu, odmietanie, sklamanie, opovrhovanie, opľúvanie, vysmievanie, odsúdenie, zapieranie... Bolesť, rany, slabosť, nevládnosť, potupnú smrť... Aj, čo ma oslovilo zvlášť tento rok, bolesť, ktorú Jeho utrpenie spôsobilo Jeho matke. A to všetko preto, aby nám ukázal, aká veľká je Jeho láska k nám.

Vďaka Ti, Pane!



V nedeľu sme si pripomínali Ježišov slávny vstup do Jeruzalema. Kráľ na osliatku, na mláďati oslice. Ľud volá "Hosanna" - zachráň, vysloboď nás. A to aj urobí. Ale nie podľa ich predstáv. Nepostaví sa na čelo ľudového povstania a nezničí nadvládu Rimanov. Nie. On nekoná podľa ľudských plánov, ale podľa Božích."Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Kričí zakrátko ten istý zástup.  Berie na seba naše hriechy a pokorne dovolí, aby ho zabili, namiesto nás. Aby nás zachránil, vyslobodil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale ešte pred tým nám zanechá ďalšie vzácne dary. Dar kňazstva. Dar Eucharistie. "Toto robte na moju pamiatku. Toto je moje telo. A toto je moja krv. Jedzte. Pite z neho všetci." Všemohúci Boh sa pre nás stáva kúskom chleba. Bezmocným v rukách človeka. Aby sme sa Ním mohli sýtiť. Aby sme mali život. A aby sme ho mali v hojnosti. Aby žil v nás. Aby sme my (ja) mohli žiť Jeho život. Aby sme šírili Jeho lásku. Aby sme sa živili Ním samotným. Dáva sa mi celý. Obmýva ma, očisťuje ma, sýti ma, napája ma... a premieňa ma. Na prameň živej vody, ktorá túži prýštiť z Jeho učeníkov ku každej duši. Chce napojiť svojou láskou každého človeka.

Vďaka Ti, Pane!

Zanecháva nám príklad, ako na to. Službou. Nevadí, že podradnou. Ježiš neváha vziať na seba zásteru a slúžiť, umývať nohy, to, čo normálne robia otroci. On, Pán, umýva nohy učeníkom. "Vidíte, čo som vám urobil? Choďte, a robte aj vy podobne." Vtedy som hodná mena jeho učeníka, vtedy som mu podobná, keď slúžim. Keď ponúknem aj "podradnú" prácu z lásky.

Cítila som trochu nespokojnosť, že zajtra ešte musím ísť do práce. Chcelo sa mi už naplno prežívať sviatky Veľkej noci. Veď zajtra (vo štvrtok) sa to už začína! ... Ale teraz si uvedomujem - existuje lepší spôsob, ako si pripomenúť poslednú večeru, než starostlivosťou o chorého človeka? Možno nebudem umývať nohy, ale dlážku. Alebo... A presne tým budem spojená so svojim Majstrom. Tak, ako On umyl nohy učeníkom (aj mne), ja môžem umývať nohy (alebo čokoľvek bude treba) tým, ktorí to odo mňa potrebujú. Super vstup do slávnosti Zeleného štvrtka.

Vďaka Ti, Pane!


Chcem tieto vzácne dni prežívať naplno. Všetky momenty, všetky obrady, všetky symboly. Všetky slová Svätého písma. Spoznávať, vďačne prijímať a ochotne používať všetky tie vzácne dary, ktoré nám na Veľkú noc daroval. A ktoré mi chce darovať aj teraz - každý deň, v každej chvíli. Len sa otvoriť a piť. A dávať. Lásku. Život. Jeho samého.

A to želám aj vám. Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, požehnanie všemohúceho Boha a opravdivú radosť zo vzkriesenia a z života, ktorý nám bol daný. 


pondelok 10. apríla 2017

Fatima 2. časť

21. 3. 2017


Pokračujem v rozprávaní o Fatime. Včera som vám ukázala najdôležitejšie miesta v samotnej fatimskej svätyni. Dnes sa vyberieme trošku ďalej - na krížovú cestu a miesta zjavení Anjela Pokoja, ktoré boli ešte pred prvým zjavením Panny Márie - v roku 1916. Od centra je kalvária vzdialená asi dva kilometre, ale ak sa nám podarí zablúdiť (nám sa podarilo), tak sa nachodíme ešte o čosi viac. Ale poďme pekne poporiadku.

Fatima 1. časť (Púť do Fatimy, 5. - 7. deň)


Fatima

Konečne som tu, aby som sa s vami podelila o naše zážitky zo vzácneho pútnického miesta - Fatimy. Prežili sme tu krásny a požehnaný čas. Niektoré obrázky a myšlienky prinášam konečne aj vám.

Myslím, že práve dnes sú veľmi aktuálne posolstvá, ktoré nás vyzývajú k modlitbe za pokoj vo svete i v ľudských srdciach a za skončenie vojny a všetkých násilných konfliktov. Môžeme sa spojiť v modlitbe za obete nedávnych (aj dnešných) a tiež budúcich útokov a nezabudnime ani na modlitbu za tých, ktorí toto násilie páchajú. Pretože práve v ich srdciach najviac chýba pokoj a láska.

A teraz už sa poďte s nami prejsť na mnohými modlitbami požehnané miesta vo Fatime.

Prichádzame do Portugalska

20. - 22. 3. 2017
Po dlhom putovaní sme konečne prešli cez Portugalskú hranicu a po ďalších pár hodinách sme mohli vojsť na sväté miesta vo Fatime. 

sobota 8. apríla 2017

Vďačný utorok:

Jejej, to už je zase piatok? A ja ešte píšem utorkový článok o vďačnosti. V piatok počas pôstu som chcela pridávať niečo o našich návštevách kalvárií, ale práve som zistila že fotografie z Fatimy (aj z fatimskej krížovej cesty) ešte nemám spracované, a ďalšiu kalváriu sme tento rok zatiaľ nenavštívili. Tak idem rýchlo dopísať tento článok o vďačnosti... a potom sa konečne vrhnem do úpravy tých fatimských fotografií, aby som vám ich čím skôr mohla ukázať.

Jarný vzduch. Teplé počasie. Prechádzka vonku.

A čo mi teda robilo radosť v uplynulom týždni?

Radosť, že som druhého potešil
(28. 3.)

nedeľa 2. apríla 2017

Už šesť rokov

Už šesť rokov máme našu chalúpku. Boží dar.

Práve včera (1. 4.) mala presne 6 rokov, čo je naša. Radi sem chodíme. Vždy načerpáme pokoj, radosť, energiu. Zo zeme, zo slnka, z prírody... a úniku pred zhonom veľkomesta. Prežili sme tu už veľa pekných chvíľ.

Tentoraz som ani nebrala fotoaparát, až takmer pred odchodom späť do mesta som si spomenula, že máme výročie. Takže tentoraz nebudú dôsledné pamätné fotografie všetkého, čo máme za posledný rok nové (ako napr. 2012, alebo 2014), ale aspoň niekoľko "mobilových" fotiek z víkendu vám ukážem.

(Nebojte sa, toto je len malá odbočka. Čoskoro sa zase vrátim k nášmu putovaniu, a konečne vám ukážem obrázky z Fatimy.)

"Narodeninový" obrázok (1. 4. 20117)