piatok 31. marca 2017

Krížová cesta - Lurdy



Je piatok. A ako som sľúbila, aj dnes sa podelím o pohľad na krížovú cestu - tentoraz z Lurd. Cesta na kalváriu tu vedie okolo kopca vedľa Baziliky Nepoškvrneného Počatia. Kým sa vyštveráte až na vrchol a späť, prejdete možno dva kilometre. Ale tá cesta určite stojí za to. A keďže sme pri každom súsoší ostali chvíľu stáť v rozjímaní, ani sa nám nezdalo, že sa nejako veľmi namáhame.

Výjavy jednotlivých zastavení sú tvorené bohatými súsošiami v nadživotnej veľkosti z kovu zlatej farby. Okrem Ježiša a dôležitých postáv, ktorých sa samotné zastavenie týka sú tu výrazné postavy rímskych vojakov i rozhnevaných židov, ktorí si žiadali ukrižovanie Ježiša.

Keď sme pri návšteve Lurd prechádzali od jedného zastavenia k druhému, bola som až prekvapená, ako veľa ku mne jednotlivé výjavy hovorili. Počas tejto jedinej modlitby som dostala toľko inšpirácií, ako niekedy ani pri niekoľkých modlitbách krížovej cesty.

Pozvanie na krížovú cestu

Prvé zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

štvrtok 30. marca 2017

Santiago de Compostela (Púť do Fatimy, 4. deň)

Všadeprítomný symbol sv. Jakuba a pútnikov - mušľa
(tu odliata z kovu a vsadená v kamennej dlažbe na chodníku)

Z Garabandalu sme pokračovali ďalej do Santiaga de Compostela, kde sme strávili popoludnie. Toto miesto je preslávené najmä pešími púťami, dlhými často stovky kilometrov, ktoré dodnes podstupujú mnohí a mnohí pútnici. Putujú spoločne, alebo aj samostatne viacero dní. Pešo. Sám so sebou. Aby človek našiel sám seba, aby stretol Boha vo svojom vnútri, aby si urovnal veci vo svojom živote... Existujú rôzne pohnútky, ktoré ľudí pozývajú na túto dlhú a náročnú cestu. Putujú katolíci, aj iní kresťania, i tí ktorí sa tak celkom za kresťanov nepovažujú. A prečo práve do Santiaga de Compostela?

streda 29. marca 2017

Garabandal (Púť do Fatimy, 3. zastávka)


Túto fotografiu som urobila pri odchode -
keď už vychádzalo slnko

Z Lurd sme vyrazili neskoro večer. Po krátkej noci v autobuse, sme privítali deň v maličkej dedinke v španielskych horách - San Sebastián de Garabandal. Už som ten názov počula, ale nevedela som o Garabandale takmer nič. Preto som rada, že sme sa tu zastavili. Je to malinká obec, ktorá má v súčastnosti asi 50 stálych obyvateľov a jedného zapáleného farára, ktorý sem prišiel z ďalekej Ameriky.

Udalosti v Garabandale boli pomerne nedávno, v rokoch 1961 - 1965, takže sú dosť dobre zdokumentované na fotografiách, aj na filme. Štyrom dievčatám sa tu zjavovala Panna Mária Karmelská (so škapuliarom preveseným na ruke) a archanjel Michal. Nebudem vám rozprávať celú históriu garabandalských zjavení. Veľa informácií nájdete napr. na tejto stránke: http://www.magnificat.sk/...garabandal.htm. alebo v dokumentárnom filme na https://www.youtube.com/...  (Najnovšie aj v knižke Garabandal: Zjavenia Matky Božej nie sú mýtus - Pozn. 14. 7. 2021) Ja sa obmedzím na dojmy, ktoré na mňa najviac zapôsobili.

nedeľa 26. marca 2017

Lurdy (Púť do Fatimy, 2. deň)

17. - 18. 3. 2017


 Z La Salette sme sa presunuli do Lurd. Cesta bola dlhá a únavná, v autobuse sme sedeli doslova od rána do večera. Ale to nám nezabránilo aby sme si po ubytovaní a neskorej večeri nevyšli ešte do areálu svätyne pozdraviť Mamičku. Aj keď len na chvíľu, lebo o 22:00 sa už zatvárajú brány a neskôr by sme sa asi nemali kadiaľ dostať von.

Cesta krížová: La Salette - bazilika

Aj v La Salettskej bazilike (ako hádam v každom kostole) sú umiestnené výjavy krížovej cesty. Zaujalo ma jej prevedenie - biela kresba na bridlicových tabuľkách. Táto kalvária je pôsobivá, moderná, zároveň duchovná (vyzýva k modlitbe) a jej materiál sa k tomuto miestu vyslovene hodí, keďže je bazilika obklopená bridlicovými skalami.

A teraz sa už zahĺbme do jednotlivých obrazov. 

Prvé zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

piatok 24. marca 2017

Krížová cesta - La Salette



V minulom článku som vám sľúbila, že ďalšie obrázky krížovej cesty z La Salette vám ukážem v novom príspevku. Nuž, dnes plním svoj sľub. Rozhodla som sa, že každý pôstny piatok pridám post o niektorej kalvárii, ktorú sme tento rok navštívili. Začínam síce s miernym oneskorením a už mi tých piatkov do Veľkej noci veľa neostalo. Ale možno doplním články aj spätne k piatkom, ktoré už boli. Zásoby materiálu z celého uplynulého roka mám.

sobota 18. marca 2017

La Salette (Púť do Fatimy, 1. deň)

16. - 17. 3. 2017


Radostný deň vám všetkým želám! Píšem z ďalekého Francúzska. Ako som už spomínala, vybrali sme sa na púť, smer Fatima. Cesta je to ďaleká, ešte potrvá niekoľko dní, kým doputujeme až na miesto, kde sa pred 100 rokmi zjavila Panna Mária trom chudobným pastierikom. Dnes vám chcem napísať o našej prvej zastávke - La Salette.

utorok 14. marca 2017

Vďačná chvíľka: Radosť každý deň

Želám vám všetkým radostný deň! Tentoraz odosielam príspevok včas, pretože zajtra už budem myšlienkami niekde úplne inde. Na ceste do Fatimy. To je asi najvzácnejší dar tohto (budúceho) týždňa, ale nepredbiehajme. Dnes sa chcem s vami deliť o tie "darčeky", ktoré som si "rozbaľovala" v práve uplynulom týždni (8. - 14. 3.).


Ako som spomínala v článku o našom prežívaní pôstneho obdobia, tento rok sa sústredím na úzke témy o Radosti. Každý deň si vyžrebujeme jednu vetu, jeden aspekt  radosti, jeden tip, akú konkrétnu radosť si chceme viac uvedomovať. A ako to už býva, často som pri večernej modlitbe nachádzala dary, ktoré súviseli s témou daného dňa. A teraz sa chcem aj s vami podeliť aspoň o niektoré z nich:

8. 3.
Radost, že i v negativní situaci jsem mohl poznat jednání Pána.

sobota 11. marca 2017

Nový košík - zo šnúry


Minule som vám ukázala začiatok mojej práce na novom košíku na štipce. Rozhodla som sa, že si ho vyrobím zo šnúry na bielizeň. Nechcela som šiť ihlou (nechcelo sa mi navliekať ;-) ), ani na stroji (nebola som si istá, či to môj stroj zvládne), a nechcela som ani lepiť. Zvíťazil háčik a háčkovacia priadza Kordonet prírodnej farby. Už je hotový, len by som ho mala ešte naškrobiť, aby lepšie držal tvar.

piatok 10. marca 2017

Vďačná chvíľka: Zmyslom všetkého je Láska

1. - 6. marec 2017

Prebúdzajúce sa kvietky. Farebná jar. 

Aj tento týždeň som vďačná....
Podelím sa s vami aspoň o niektoré dary, za ktoré chcem ďakovať v tomto týždni:

- Za tón huslí, ktorý sa niesol z ktoréhosi okna.
- Za vtáky, natešené na jar. Za vtáčí spev, ktorý sa tlačí do okien.
- Za prebúdzajúce sa kvietky. Za stále viac rozkvitnutých kvetov vonku (i vnútri).
- Za príklad sv. Terezky z Lisieux a jej malú cestu vernosti v malých veciach a radosti z malých (hoci niekedy ťažkých) sebazaprení.
- Za každé malé sebazaprenie, ktoré sa mi podarilo...


Začal sa tzv. Veľký pôst. Obdobie, ktoré prežívam okrem iného s mojim "Pôstnym kalendárom". Niekedy témy až "zázračne" sadli. A pomohli mi prežiť to, čo ma čakalo s pokojom, až radosťou v srdci. Napríklad vo štvrtok:

- "Každý nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje." A práve v ten deň som sa musela zrieknuť niektorých vecí, na ktoré som sa veľmi tešila, prijať svoju slabosť (a chorobu) a nedokonalosť. Prijať, pocit, že kvôli mne (a mojej práceneschopnosti) má niekto problémy. Prijať obmedzenie svojej telesnej schránky a nemožnosť pomáhať tak, ako by som chcela. Vďaka, že som povolaná niesť aj tieto pocity slabosti a neschopnosti ako svoj kríž.

- Som vďačná za požehnanie kňaza, ktorého som náhodne stretla pri službe. A za radosť a úspešnosť, ktorú som si potom niesla po celý deň.

- Som vďačná za spoločenstvo Cirkvi. Za vzájomné modlitby, ktorými sa podporujeme a pomáhame si navzájom. Za spoločenstvo s dušami, aj s tými, ktoré už prešli do večnosti. Som vďačná za všetkých tých (a niekoľko ich odišlo práve minulý mesiac), ktorých som mohla poznať a verím, že sa aj naďalej modlia za mňa a za ľudí, na ktorých mi záleží. Aj ja sa môžem za nich modliť a obetovať svoje malé bolesti, hoci sa mi nepodarilo prísť na zádušnú sv. omšu. Tak veľmi som chcela, ale aj táto nesplnená túžba neostala bez úžitku - obetovala som ju za tieto duše.

- Som vďačná , že čokoľvek ma postretne, akokoľvek sa nedaria moje plány a moja túžba pomôcť ľuďom na ktorých mi záleží - že napriek všetkým sklamaniam - smiem veriť, že Boh lepšie vie, čo prinesie viac ovocia. Môžem dôverovať Jeho réžii.

Mám chcieť. Mám túžiť. Plánovať. Konať. Bojovať. A pri tom všetkom - prijať, že Jeho plán... je vždy lepší ako ten môj. Ako to raz povedal ktosi múdry (Katka Lachmanová?): "Bol to taký dobrý plán! Ale bol to ľudský plán."

Toto je posolstvo, ktoré sa učím prijať. Zvlášť v prvom pôstnom týždni.


Hyacint do najdrahšieho už / ešte stále takto bohato kvitne. 

A čo ma ešte tento týždeň učila sv. Terezka?

Už som spomínala, že si znovu postupne čítam Cestu dôvery a lásky od J. Philippeho. Každý týždeň si prečítam jednu kapitolu a učím sa ju žiť. Tento týždeň mi zase téma pekne sadla k tomu, čo prežívam. Prijať svoje slabosti a chyby. Bojovať s pokušením, ale nezúfať si, ak (znovu) padnem. Vrhnúť sa s dôverou do náručia milujúceho Otca. Milovať svoju malosť.

A ešte niečo - niečo veľmi dôležité:

Zmyslom všetkého je láska. 

Láska zahŕňa v sebe každé povolanie. Ak by som nemal lásky, čokoľvek by som dosiahol či obetoval, nič by to neznamenalo, hovorí sv. Pavol v Hymne na lásku (1 Kor 13). Preto by som zbytočne túžila po veľkých skutkoch, alebo veľkých úspechoch, veľkej obete, či veľkých zázrakoch... To všetko by bolo ničím bez lásky. A naopak - akokoľvek maličká ostanem, akokoľvek by sa mi nedarilo plniť moje dobré úmysly - ak mám lásku, mám všetko. Jediné, na čom naozaj záleží, je láska.

A milovať môžem všade, kde sa práve nachádzam. Či v kuchyni, v kancelárii, v prezidentskom paláci, pred kamerou, či chorá v posteli... všade môžem svojimi malými každodennými obetami prežívať lásku Ježišovu.

Áno, to pokladám za veľmi dôležité - Nechcem milovať len svojou láskou. Tá je maličká, priam nepatrná a určite nedostatočná (zvlášť ak ju porovnám s hladom mnohých ľudí, ktorých stretávam, po láske). Ale ak sa ponorím do Srdca Ježišovho - priamo z neho môžem čerpať! Ním môžem plniť svoje srdce - a budem mať aj ja dosť lásky pre každého, kto ju odo mňa potrebuje.

Terezka dlho hľadala svoje miesto v tom tajomnom organizme - v tele Kristovom, ktorým je Cirkev. Ale nakoniec ho našla. S nadšením zvolala, "Chcem byť Ježišovým srdcom!" pretože v srdci sa stretávajú všetky funkcie, bez neho by telo nemohlo žiť!

Aj ja som našla svoje miesto. Chcem byť cievou, ktorá Ježišovu lásku (životodarnú tekutinu, živú vodu) privedie ku každému chorému údu, ku ktorému ju prozreteľnosť povedie. Záleží len na jednom: Aby som ostala napojená, priam ponorená do Srdca Ježišovho. Do tej nevyčerpateľnej studnice nekonečného bohatstva lásky. Modlím sa, aby sa mi to darilo. A zároveň ďakujem, za túto krásnu a vznešenú cestu, ku ktorej ma Pán volá.


Želám vám všetkým radosť a veľa, veľa lásky. Vo vás i okolo vás.


streda 8. marca 2017

Veľkopôstna cesta



Radostný deň, priatelia! Začal sa nám Veľký pôst a s ním rôzne spôsoby, ako sa ho snažíme čo najlepšie prežiť a využiť. Chcela by som sa s vami podeliť o tie moje spôsoby. Možno sa vám ešte zachce niektorý z nich pridať aj do svojho pôstneho programu, hoci je mi jasné, že po týždni ste si už tú vašu cestu asi vybrali.

Kliknite pre stiahnutie

nedeľa 5. marca 2017

Vďačná chvíľka: Som, aká som


Nová cesta - nové objavy. "Múr básnikov."  

Radostný deň vám všetkým prajem! Znovu s oneskorením... ale predsa vám prinášam zbierku darov, za ktoré som vďačná v uplynulom týždni (21.-28.2.). Tento týždeň som si zvlášť "vychutnávala" dary Pokory a Dôvery.

Pokračujem v čítaní duchovnej cesty so sv. Terezkou (Cesta dôvery a lásky od J. Philippe) a práve tento týždeň som spolu s Terezkou "hľadala výťah pre maličkých". Čo to znamená? Terezka veľmi túžila byť svätou. Ale videla neprekonateľný rozdiel medzi tým, aký musí byť svätý a tým, aká bola ona. Rmútilo ju to, no nezmalomyseľnela. Verila, že ak jej Boh dal do srdca takú túžbu, musí existovať cesta, ako ju dosiahnuť. Boh nedáva nesplniteľné túžby.

Vytrvalo hľadala - v Božom slove, v Biblii. A našla: "Ak je niekto maličký, nech príde ku mne," píše sa v Knihe prísloví (9, 4) A čo Boh povie tomuto maličkému? Nehovorí mu: "Musíš sa zlepšiť. Nie som s tebou spokojný. To čo robíš nestačí..." Nie, odpoveď na túto otázku Terezka našla u proroka Izaiáša: "Ako matka láska svoje dieťa, tak vás ja poláskam, priviniem si vás na hruď a budem vás hojdať na kolenách."

Áno, to chcem aj ja. Ostať maličká - veď maličkým Boh sľúbil svoje kráľovstvo, nie múdrym a bohatým tohto sveta. ("Kto sa povyšuje, bude ponížený. A kto sa ponižuje, bude povýšený." Lk 18. 9-14) - Chcem, aby ma On sám privinul na svoje srdce a učil ma Láske, ktorou aj On mňa (a všetkých nás) miluje.

Ako to urobím? Ako môžem byť tým správnym spôsobom maličká?