Juraj a drak

Minulý rok som našla na internete zaujímavé nápady na oslavy sv. Juraja. Najviac ma zaujala torta v tvare draka. A keďže aj doma máme jedného Juraja, tento rok som podobnú tortu skúsila vyrobiť.

Najskôr som si musela rozvrhnúť, ako pokrájam korpus,
aby z neho nakoniec vznikol drak.

Keďže som mala korpus iných rozmerov ako na predlohe,
bolo treba trošku improvizovať.

Drak  vyskladaný z kúskov korpusu

 

A tu už je hotový, nazdobený.

Chrbtové ostne má z kúskov korpusu upevnených špáradlami.
Oči sú piškóty. Nozdry, pazúre a ďalšie šupiny sú z hrozienok.

Čakal v chladničke - aby nám nepodpálil byt. ;-)

Oslava sa môže začať.

Možno dráčik vyzerá milo, ale pozor, vie aj chrliť oheň!

A už je zabitý -
mečom vyrobeným z natieracieho noža a alobalu.

Tak čo, neurobíte si aj vy na budúci rok podobného? ;-)


Stránky z ktorých som čerpala inšpiráciu:
- http://catholiccuisine.blogspot.sk/2008/04/in-preparation-for-st-georges-day.html
- strojový preklad do slovenčiny
- http://www.instructables.com/id/Fire-Breathing-Dragon-Cake!!/

Vďačný... ehm, štvrtok? - Potrebujeme sa navzájom

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

1691. Ovečka vo výklade

Z mojich tisíc darov:

1668. Slnko. 
1669. Pokazený splachovač. A opravený splachovač. (Vďaka za uvedomenie si, akým darom sú pre nás niektoré samozrejmé veci. A vďaka, že nebol problém s opravou.)
1670. Poobedie s najdrahším vonku...
1675. Vďaka za "sestičku", ktorá ma tak ochotne a neúnavne zásobuje obrázkami ovečiek.
1677. Vďaka za myšlienky o odpúšťaní.
1681. Boží pokoj...

1666. Napájadlo v predzáhradke

 

1690. Hra tieňov

1681. Boží pokoj...

Už minule som písala o tom, že sa navzájom potrebujeme. Ja potrebujem priateľov, bratov, sestry, vás... a vy /oni /ony potrebujú mňa. Môžeme si pomáhať navzájom. Vo veciach, v ktorých nepomôže človek sám sebe. Nemôžeme byť sebestační. Nie je dobre človeku samému - a už vôbec nie, aby sa sám vyrovnával so svojimi problémami. Na to sme dostali blížnych, aby nám pomáhali / aby sme im pomáhali.

Práve tento týždeň som prežila pekný príklad takejto pomoci. 
Bola som z jednej veci veľmi nervózna. Vedela som, že nemám dôvod, ale moje telo si nechcelo dať povedať, a hoci som objektívne vedela, že sa nemám čoho báť, vnútri som bola celá roztrasená. Nepomáhali pokusy o autosugesciu, nepomáhala snaha odviesť pozornosť, nepomáhala modlitba.
A práve v tej chvíli sa mi ozvala kamarátka na FB (nemenovaná sociálna sieť). Najskôr som si myslela, že si vybrala nevhodný čas, keďže som bola práve na odchode. Ale kúsok času som jej ešte mohla venovať, a tak sme sa porozprávali. Priznala som sa jej so svojou ťažkosťou a ona mi na oplátku povedala o svojich podobných problémoch. Sľúbili sme si navzájom modlitbu. A priam v tej chvíli moja nervozita opadla. Niekedy stačí málo - záujem druhého človeka, jeho ochota pomôcť, modlitba.

"Modlite sa jeden za druhého..." 

Aj ja som hneď cestou mala niekoľko príležitostí predkladať v modlitbe Všemohúcemu problémy ľudí, ktorých som vonku stretala. Bol to krásny požehnaný čas. A ja viem, že zaň vďačím práve prítejto mojej "sestričke". Môžem azda predpokladať, že aj moje modlitby priniesli kúsok dobrého zase iným ľuďom.

Som vďačná za takúto možnosť vzájomne si pomáhať. Ďakujem za tento spôsob, ako byť dôležití jeden pre druhého. Za túto ukážku spoločenstva. Keď sme všetci navzájom prepletení a môžeme sa pričiniť o to, koľko dobrého sa dostane ľuďom, ktorých stretávame na svojich cestách životom.

Má to zmysel. Každý aj najmenší prejav záujmu má zmysel. Má zmysel nosiť ľudí vo svojom srdci. Má zmysel prinášať ich ťažkosti Bohu. A takisto má zmysel prosiť priateľov o podporu. Vďaka.

1685. Rozkvitnutá japonská čerešňa

1687. Fotky ružovej čerešne

Z mojich tisíc darov - pokračovanie:
1685. Rozkvitnutá japonská čerešňa, čo na nás mávala ružovými konármi cestou na plávanie.
1689. Na zastávke sme stretli susedu. Mala radosť zo stretnutia, a ja tiež.
1690. Hra tieňov. 
1691. Ovce vo výklade. 
1693. Dočítaná kniha. A nová kniha, ktorú čítam. 
1697. Chlapec z domova (Jarko), ktorého som stretla v kostole. Vďaka za milosť stretnutia. Vďaka za modlitbu. Vďaka, že nám vkladáš do srdca ľudí... Aj keď neviem ako by som mu pomohla prakticky, môžem tu byť pre neho - môžem mu dať svoj záujem, svoju modlitbu, duchovnú podporu... 
1698. Kvety na balkóne.

Všetkým vám želám radostné dni a veľa preveľa príležitostí na vďačnosť.
Letitia. 


PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Ako bolo na chalúpke

Po dlhšom čase sme opäť prežili víkend na chalúpke. Prinášam malú fotoreportáž aj vám. :)

Medvedí cesnak čaká na spracovanie
Polievka bola výborná - chutila aj "chlapom". :)

Ďalšia záclonka sa už tvári "hotovo"

Piekli sme. A vážili. :)

Z núdze cnosť - čokoládové muffiny
(došiel cukor, tak som použila instantné kakao)

Ktorá "trúba" to napiekla? ;-)

Chutili všetkým...

... a pre veľký úspech sme si kakaové muffiny zopakovali aj doma.

Moje milé žltučké mininarcisky.

Sú naozaj maličké. Sťa krókusy, alebo podbele.

Aj u nás lienky schôdzovali

A háčkované ovečky zvonka. :)

Radostný deň vám všetkým želám!
Letitia.

Prvá trieda = prípatok za nič.

Používate služby Slovenskej pošty? Asi áno, ešte vždy je to najrozšírenejšia poštová služba. Ale niektoré jej praktiky ma vyslovene vytáčajú.

Napríklad keď chcete poslať balíček. Povedzme, že vám záleží na tom, aby zásielka prišla čím skôr. Kedysi bolo normálne, že odoslaná pošta prišla adresátovi na druhý deň. Ak sa nemýlim, Česká pošta aj teraz vyhlasuje, že doručí zásielku do druhého dňa. Ale u nás na Slovensku si za takúto službu musíme priplatiť. Ale to nie je všetko!

Ak je náhodou už štvrtok večer, máte smolu. Priplatiť si za prvú triedu samozrejme môžete. Ale čo za to dostanete? Iba slušivú modrú nálepku "1. trieda". Nič viac. Váš list príde k adresátovi (síce s nálepkou) aj tak až v pondelok. Vraj preto, že štvrtkové zásielky už odišli a ďalšie pôjdu  zase až v  piatok - teda doručiť ich môžu najskôr na tretí deň. Čo v prípade, že medzi to padne víkend znamená až po víkende.
Musím priznať, že na tento fakt ma pracovníčka pošty pri priehradke onehdy upozornila, takže v tentoraz som si tých pár centov ušetrila a pozdrav som poslala normálne druhou triedou.

Ale čo ak to stihnete odoslať už vo štvrtok ráno? Zaplatíte prvú triedu, pretože chcete, aby vaša zásielka prišla druhému čím skôr. A podľa dokladov to naozaj vyzerá, že pošta prišla už v piatok. Čo na tom, že oznam o doručení dostane adresát znovu až po víkende, takže celý ten čas prežije v domnení, že mu ešte stále nič neprišlo?

Zažili sme to niekoľkokrát. Slovenská pošta má asi záľubu skladovať zásielky bez toho, aby oznámili adresátovi, že už ich tu má. Alebo "dokonca" aby ich doručili "až"  domov. (Už sme si skoro zvykli, že veci, ktoré sa nezmestia do schránky nám poštár neprinesie, ale musíme po ne na druhý deň na poštu.)

Ďalším obľúbeným vtipom našich poštárov býva poznámka na ozname o (ne)doručení zásielky: "adresát nezastihnutý". Pritom sedíme celý deň doma a až poobede, keď vychádzame von nájdeme tzv. "žltý lístok" so spomínaným oznamom. Žiaden poštár pri dverách nezvonil.

Nuž, frflaním si asi nepomôžeme. Radšej napíšem sťažnosť priamo na poštu. A vám radím - neplaťte Slovenskej pošte viac, ako si zaslúži. Aspoň ja som sa teda rozhodla, že príplatok za tzv. prvú triedu už nikdy nepoužijem!

Ale aby som sa vrátila k tomu peknému. Okrem sklamania zo služieb našej pošty som mala včera aj veľkú radosť. Priniesla som si z pošty milý balíček od Hely (Malé radosti), ktorá sa neváhala podeliť o krásnu pečiatku na veci "vyrobené s láskou". [link] 

Tešila som sa veľmi. O to viac, že v balíčku bola pribalená aj krásna háčkovaná chňapka. (Ešte musím premyslieť, kde najlepšie vynikne).

Takže teraz môžem tvoriť s ešte väčším nadšením. A každý výrobok s láskou vyrobený (alebo aspoň venovanie, ktoré k nemu pribalím) označkovať touto krásnou pečiatkou.

Helenke ešte raz posielam veľké poďakovanie a všetkým vám želám veľa radosti - nielen pri tvorení.
Leti.

Ozdobené vedierko: "Na misie".

Zase som raz zdobila vedierko. Pre zmenu - kontúrkami.

Pôvodnú farbu som očistila acetónovým riedidlom a na čistý povrch kreslila čiary a bodky pomocou kontúrových farieb.

Toto vedierko bude slúžiť na zber vrchnákov pre misie. Vrchnáky z PET-fliaš sú vyrobené z kvalitného tvrdého plastu, ktorý sa vraj dá celkom dobre speňažiť - ale len vo veľkom množstve. Tak zbierame - a výťažok pôjde na misie v chudobných krajinách.

(Áno, dobre vidíte pri písaní "menovky" som sa poplietla a napísala som "na charitu" - rozmýšľam čo teraz s tým. Zlupovať sa mi to nechce. Čo by som tak mohla zbierať pre charitu do tak malého vedierka...?)

Želám vám radostný deň a veľa tvorivých počinov :)
Leti.

Mohlo by vás zaujímať: 
Darčeková krabička z kýblika od tvarohu 
Riflované kýbliky
Kŕmidlo z plastového vedierka
Bodkované kŕmidlo a obal na kvetináč

Zatvárajte prosím...

Porozprávam vám jeden vtipný príbeh. Aspoň ja som sa na ňom zabavila.

Raz, keď som vychádzala z bytu, vidím, po schodoch idú jeden za druhým akísi robotníci na vrchné poschodie. Každý má v ruke ťažkú tabuľu skla a so svojim nákladom namáhavo stúpajú po schodisku - celkom ako mravce v lese.

"Nejde výťah?" spýtala som sa jedného z nich v duchu ich ľutujúc. "Zrejme nie," odpovedal mi.

Zamkla som byt a vybrala sa dolu po schodoch. Asi v polovičke schodiska som sa otočila. Máme v dome viacero starších ľudí, pre ktorých by bol problém prejsť po schodoch. Tak som sa rozhodla skontrolovať, či neostal výťah stáť kvôli zle zatvoreným dverám na vyššom poschodí. Bol tam. Zavrela som dvere, najbližšiemu robotníkovi som vysvetlila, v čom bol problém a šla som si po svojom.

Na našom výťahu je treba zatvoriť nielen vonkajšie dvere, ale aj vnútorné - kabínkové. Inak je zapnutá poistka a výťah nejde. Obyvatelia domu to samozrejme vedia, ale občas príde návšteva, kuriér, alebo ako v tomto prípade robotníci, ktorí majú komusi čosi opraviť/vymeniť, a tí niekedy nechajú otvorené.  Predpokladám, že tentoraz takto odstavil svojich kolegov prvý z robotníkov nesúcich materiál na výmenu okien.

Keď som sa vracala, výťah opäť nechodil. A zase bol "zaseknutý" na najvyššom poschodí.

Tak znovu. Nájsť robotníkov (v byte boli tentoraz len dvaja), vysvetliť im, že dvere - aj vnútorné treba zatvárať a ísť za svojimi povinnosťami. Ale obava, že o chvíľu sa vrátia ich kolegovia, ktorí znovu! nechajú dvere otvorené mi nedala. Vzala som kus papiera a napísala jednoduchý oznam.

A keďže podobná situácia môže nastať kedykoľvek, nechali sme tam oznam už natrvalo. Ale vyrobila som nový - obojstranný, trošku zdobnejší a bez preklepov.
 

Už to klíči. Už to rastie...

Už to klíči. Už to rastie. Slnko ťahá sadeničky za vlasy (ako hovorievala moja babička). Čoskoro budeme môcť vysádzať... teda až sa oteplí natoľko, že to rastlinky prežijú.

Tak teraz neviem - Či som nesiala priskoro?

Klíčne lístky sú veľké, mocné...

... už sa tešia na slniečko.

Aj prvé uhorky už vykúkajú.
Uvidíme, koľko úrody prinesú.

A tento krásavec nám vyrástol v špajzke. Zabudnutý kaleráb. Pustil nielen nové mladé lístky, ale rozhodol sa dokonca zakvitnúť. Nuž - jar prišla aj na zeleninu. Tak sme ho zasadili, nech sa môžme tešiť z jeho milého žltého kvetu.

A tento mladý pán (slečna?) začal (sám!) rásť v jednom našom kvetináči. Nechali sme ho. Až trochu spevnie, bude na ňom visieť kŕmidlo pre vtáky. :)

Ešte si nie som istá, ako sa volá. Myslela som si, že topoľ - semienko by to k nám nemalo ďaleko. Ale tuším sa viac podobá na brezu. Aj keď mladučký stromček ešte nemá typickú bielu kôru. 

Aj vám želám radostnú jar. A nech životodarná miazga prúdi aj vo vašich žilách. 
Jarný pozdrav - Letitia. 


Mohlo by vás zaujímať:
Recy-kvetináčiky z roliek
Menovky pre semenáčiky
Balkónová záhradka
Balkónová úroda