Nedeľná prechádzka po Novej Bani

V nedeľu poobede sme sa vybrali spoznávať Novú Baňu. Však už bolo načase. Nechali sme sa viesť niekoľkými keškami zo série PNB (Poznáš Novú Baňu?) a veru dobre sme urobili. Videli sme veľa pekných pohľadov a sme o to radšej, že máme chalúpku práve tu.

Hneď na úvod nám zastalo cestu jedno bezprízorné teliatko. Hľadelo na nás... no, ako teľa. ;-)

 

Šťastne sme sa mu vyhli, pozdravili ovečky za plotom...

...a zakrátko sme sa priblížili k vyhliadke (Nová Baňa ako na dlani).

Chvíľu sme sa tam poobzerali, poprechádzali, pofotili... a zase sme sa vybrali ďalej. K veľkej starej (vyše storočnej) sekvoji. 

 

Sekvoju vysadil istý lekár na hrobe svojej mladej ženy Želmíry
- sestry doktora L.N.Tolstého.

Mladý výhonok

Sekvoja rastie na starom zrušenom cintoríne. Preto, aj pri príležitosti blížiacich sa sviatkov, sme sa ešte pomodlili za duše zomrelých a šli sme zase ďalej.

Zvonička pri Tajchu

Na Tajchu sme si dopriali dlhú prechádzku a množstvo fotografií. Myslím, že si zaslúžia vlastný príspevok, zatiaľ teda len jeden obrázok na ochutnávku:

Chceli sme si ešte pozrieť vchod do starej štôlne, ale ocitli sme sa priamo na futbalovom ihrisku uprostred zápasu. Štôlňu sme si teda nechali na neskôr a pozreli sme si radšej záver futbalového zápasu. "Naši" zatiaľ znížili náskok súpera, ale vyhrať sa im nepodarilo. Zápas skončil 2:3.

Ale potom sme sa už pobrali rýchlo domov. Slnko sa tiež už schyľovalo, ochladilo sa a nám akosi nebezpečne vyhladlo.
Každopádne to bola vydarená nedeľa a krásny kúsok jesenných prázdnin. Želám veľa radostných dní aj vám. :)

Aj spevník dostal nový kabátik

Tento spevník mám už veľmi dlho. Vlastne sa dá povedať, že je prvý naozaj môj. Dostala som ho do daru od biskupa Hnilicu, podobne ako aj mnoho iných Slovenských pútnikov, ktorí sa krátko po otvorení železnej opony v r. 1990 ubytovali Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Bola to krátko po zavŕšení plnoletosti moja prvá samostatná zahraničná cesta. Vybrali sme sa do Svätého mesta spolu s kamarátkou a ich farníkmi z Revúcej.

Keďže spevník má len papierové dosky, vždy som si ho chránila ďalším obalom z výkresu. Až donedávna, kedy mi spevník "znárodnil" náš najmladší a papierový obal mu zrušil. Operatívne som synovi kúpila pri príležitosti Prvého svätého prijímania vlastnú knižku, ale môj spevník už ostal odbalený. V poličke s knihami mu to ani veľmi neprekážalo.

Ale v poslednom čase sme ho zase začali viac používať - na chalúpke. A tak, asi trochu ovplyvnená výrobou obalu pre babičkin breviár, som sa rozhodla vyrobiť nový a trvanlivejší obal aj pre moju knižku. Zvládla som to za jeden večer a túto nedeľu sme ho už aj "pokrstili" na omši v Starej Hute.

Zvláštnou zhodou okolností mal kňaz na omši  homíliu o svätých Cyrilovi a Metodovi, pretože práve dnes privíta Novobanská farnosť relikviu sv. Cyrila, ktorá pri príležitosti blížiaceho sa 1150. výročia príchodu vierozvestcov na Slovensko putuje po Slovensku. Škoda, že sme už museli ísť domov.

.................

Použila som podobný materiál ako v predchádzajúcom prípade - filc nažehlený na riflovinu. Ale pri zdobení som sa potrápila s ihlou a bavlnkou. Od školských liet som ich nedržala v ruke, takže sa o nejakej vyšívacej zručnosti u mňa určite nedá hovoriť. Ale chcela som si to skúsiť a s výsledkom som (až na pár výhrad) spokojná. :)
Určite si ešte niečo povyšívam. Len radšej nepoužijem mulinku, ale tak ako aj moja babička, budem radšej vyšívať osvedčenou Perlovkou.

Maľovanie svetlom

Nechali sme sa inšpirovať stránkou Made by Joel a v sobotu po zotmení sme s Onom tiež skúšali "kresliť baterkou".

Je to jednoduché, musíme nastaviť fotoaparát na nočné fotenie s dlhým časom (cca 10 sekúnd), postaviť fotoaparát na statív (alebo aspoň na stabilnú podložku) a zábava sa môže začať. Nám sa osvedčilo fotiť na samospúšť, odpadol tak problém s načasovaním fotografie. Postavíme sa do záberu a "kreslíme" zažatou baterkou v priestore. Podobne ako sme kedysi pri táboráku kreslievali rozpáleným papekom kruhy vo vzduchu.

Užili sme si obrovskú zábavu na niekoľko hodín. Ono stále vymýšľal rôzne spôsoby, ako by sa dali vyrobiť vždy iné zábery. A vzniklo veľa rozličných obrázkov:

Biele...

červené...

Ovca v okuliaroch? :D

Konkrétne aj abstraktné...

Niektoré viacfarebné.

Ryba vo vode

Niektoré pôsobia magicky...

Expecto patronum!

...alebo romanticky.

 

Anjela sme nikdy nestihli celého

 

Zaujímavé efekty vznikali s použitím "filtrov" (kúsok igelitu, svietenie na látkový záves...)

Chrobáčik

Hodiny

Slniečko

Creeper (alebo Wally?)
Tuším z toho nakoniec vznikol Enderman z Minecraftu.

Slimák v hmle

A na záver:
Všakže neuhádnete, ako vznikli tieto obrázky? Nejde o montáž ani žiadnu dodatočnú úpravu, všetky fotky som vložila tak, ako boli odfotené.

Domček na vode

Wally

Dokonca sa nám zjavili v kuchyni aj duchovia...

Aj keď Halloween neoslavujeme. Alebo žeby dušičky?
Radostný týždeň vám želám.
......................................................................................
PS: V komentároch môžete písať vaše tipy, ako sme urobili posledné fotografie vznášajúcich sa duchov. Som zvedavá, kto na to príde.