Ovce moje ovce - v kuchyni

A že ich je aj tam neúrekom...

Soľnička a špáradlovník.
Keď som ich prvýkrát uvidela, naozaj som ich nemohla nechať v obchode.
Bolo to už hodne - hodne dávno...

Zaujímavý link a sgrafito bez tušu.

Našla som zaujímavú stránku - http://madebyjoel.com/ . Niektoré Joelove nápady a dizajn jeho vecí ma fascinujú.
Vedeli ste napríklad, že sgrafito (vosková rezerva) sa dá robiť aj bez čierneho tušu? Jednoducho natrieme plochu svetlejšou voskovkou, pridáme vrstvu čiernej (alebo inej tmavej) voskovej farbičky a môžme vyškrabávať. http://madebyjoel.com/2010/08/sgraffito-with-crayons.html
Hneď som si to aj vyskúšala. Ide to naozaj ľahko. :)

 

Len na väčšej ploche stále ostávali biele miesta podľa štruktúry papiera. Až tak, že som nakoniec podľahla nutkaniu zatrieť to celé ešte tušom. (Ale keďže na vyšrabaných miestach ostalo málo vosku, chvíľami sa mi nedarilo obnoviť obrázok. Preto má slimák taký pološialený výraz )

Obe metódy majú niečo do seba. Každá technika dá trošku iný výsledok. Ale najmä pre maminy s malými deťmi je asi dôležitá tiež miera neporiadku, ktorý pri tvorení hrozí, však? ;-)

Pre náročnejších uvádzam link s oficiálnym návodom na (viacvrstvové) sgrafito (stále ešte na papieri).
http://www.vytvarnavychova.sk/techniky/sgrafito/32-odkryvacia-technika-na-voskovych-farbach
(Ak si to niekto chce skúsiť priamo na omietke ako starí majstri, už si určite nájde návod sám ;) )

Čarovanie s listami na tričku

Zajtra budeme na minivýtvarke s ďeťmi tvoriť z listov. A tak som sa inšpirovala, zopár listov som deťom "ukradla" a trošku som sa pohrala aj ja. Výsledkom je "nové" tričko.

Postup:
Najprv som si tričko navliekla na kus polystyrénu. Polystyrén nám ostal doma z nejakej zabalenej skrine a ja som hneď vedela, že sa zíde. Výborne sa na ňom maľujú tričká - keď polystyrén vložím dovnútra, nepotrebujem už doň vkladať niečo iné aby som zabránila preniknutiu farby na druhú stranu a zároveň je krásne vypnuté. V prípade potreby ho ešte vytiahnem špendlíkmi.

Vybrala som si  tri listy rôznych tvarov a najprv som si ich uložila na tričku, aby som videla, ako asi bude vzor vyzerať. Potom som jeden list po druhom zo zadnej strany natrela bielou farbou a otlačila. Určite sa oplatí použiť rovné listy s výraznou žilnatinou. Inak sa natrápite podobne ako ja s tým posledným (najviac v pravo).

 

Po vyschnutí farby som listy znovu po jednom prikladala k ich odtlačkom a štetcom (použila som kúsok hubky na umývanie riadu) som dookola urobila listom akési farebné "lúče".

Stále sa mi tričko videlo akési nedokončené. Rozhodla som sa teda urobiť pod listami ešte nápis - pekne slovensky - JESEŇ.

Písmená som vystrihla z obyčajnej papierovej lepiacej pásky (tej "oblizovacej"), lebo maliarsku tzv. žltú pásku som doma nemala. Dúfajúc, že vo vode rozpustný lep pôjde po dokončení práce ľahko dolu.
Potom som okolie písmen opatrne hubkou natupovala bielou farbou.

Nakoniec som riešila dilemu ako sa zbavím lepiacej pásky, ktorá medzitým vyschla a nechcela sa pustiť trička:
1. Strhnem ju hrubou silou? (to sa mi nepáči, čo ak by som poškodila tričko?)
2. Prežehlím tričko aj s páskou, aby som zafixovala farby a až potom pásku navlhčím, aby sa lep uvoľnil? (čo ak sa páska alebo lep zapečie a nebude chcieť pustiť?)
3. Alebo to risknem, nechám najprv poriadne farby zaschnúť a navlhčím pásku ešte pred žehlením? (dúfajúc, že sa farba nerozpije)

Nakoniec zvíťazila prvá metóda. Cez noc lepiaca páska vyschla natoľko, až sa skrútila a trocha uvoľnila. Ani pri odliepaní nekládla veľký odpor. Len dva minikúsočky sa tvrdošijne nechceli pustiť. Ale nakoniec povolili aj tie.
Takže už len žehličkou zafixovať farby a môžem vyraziť za detičkami! :)

Roľnícka nedeľa

Dnes bola v Novej Bani tzv. Roľnícka nedeľa - Krásne poďakovanie celej farnosti za úrodu a všetko, čo nám Pán požehnáva. Bola to nádherná slávnosť, na ktorú sa mesto pripravovalo celý týždeň, určite aj dlhšie.

Týždeň sa vo farskom kostole pripravovala výzdoba z plodín zeme. A dnes bola vyvrcholením slávnostná sv. omša. Začínala slávnostným sprievodom krojovaných mužov žien a detí, ktorí niesli zástavu ku cti sv. Vendelína - patróna roľníkov.
Na úvod sv. omše kňaz predstavil pripravené obrazy. Porozprával nám čo znamenajú, aj aké rôzne myšlienky do nich ich autori vložili. Do prípravy obrazov sa zapojili mnohí obyvatelia Novej Bane, deti z cirkevnej školy sv. Anny i postihnuté deti z Hrabín... na ďalších tvorcov si momentálne akosi neviem spomenúť.

Mottom slávnosti bol tento rok verš z 10. kapitoly Lukášovho evanjelia: "Preto proste Pána žatvy..." V príhovore kňaz hovoril o tom, že naši predkovia, ktorí mali blízky kontakt so zemou a ťažkou prácou pri dorábaní každodennej potravy nikdy nezabúdali, že plody ich práce závisia od Božieho požehnania. "Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania". A tak nikdy nezabúdali na vďačnosť.
Ale takisto nezabúdajme ďakovať za povolania do vinice Pánovej. V tomto roku Pán požehnal Novej Bani čerstvého novokňaza, len pred nedávnom bol vysvätený a slúžil primičnú svätú omšu v novobanskom kostole. A naopak, tento rok - len nedávno si Pán povolal na večnosť banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.
Hovoril tiež o našich povolaniach a o tom, že keď už sme položili ruku na pluh, nemáme sa obzerať späť, pretože potom by sme vyorali krivú brázdu. Keď niekto vykročil na cestu kňazstva, už nemá myslieť na to, či sa nemal stať radšej podnikateľom alebo vstúpiť do manželstva. Vtedy by nebol dobrým kňazom. A takisto, ak už som sa vydala a žijem v manželstve, nemám sa obzerať späť, či som si nemala vziať radšej niekoho iného, alebo ostať slobodná. To by nerobilo dobrotu. Rozhodnutie už padlo a teraz sa mám starať, aby som bola dobrou manželkou a matkou.

Svätú omšu oživil zborový spev detského aj dospelého zboru. Musím povedať, že spievali naozaj krásne. Na záver zaznela roľnícka hymna (počula som ju prvýkrát) a pri odchode slávnostného sprievodu národná pieseň "Slovensko moje, otčina moja..." Až mi vošli slzy do očí, keď som v pamätí lovila slová tejto piesne.

Potom už nasledovala menšia hostina agape pred kostolom a prehliadka výzdoby. Výzdoba bola naozaj úžasná. Všetky rímsy a okraje oltárov boli vyzdobené tradičnými jesennými plodmi (najmä jablkami, hruškami a orechmi). Ale niektoré obrazy vytvorené z korenia a rôznych plodín mi až vyrážali dych. Však posúďte sami.

Aj spovednice boli vyzdobené

Pluh z roku 1893

 

Tento obraz znázorňuje výzvu "Bol som hladný a dali ste mi jesť".
Je o tom, že často plytváme jedlom, zatiaľ čo iní hladujú.

Obraz o povolaní. Boh povoláva za kňaza (biskupa)...

...a povoláva aj na večnosť.

Pri týchto obrazoch mi nedalo, ale som presvedčená, že tibetskí mnísi by sa so svojimi mandalami mohli ísť schovať. ;-) Všetky obrazy sú vysypané z korenín a rôznych jedlých plodov. A obrazy tvorené na zemi sú rovnako pominuteľné ako piesok spomínaných mníchov. Rozdiel je len v tom, že tieto obrazy boli "maľované" z vďaky na slávu Božiu.

Deti z cirkevnej školy zdôraznili pomoc anjela strážneho...

...a tiež nástrahy "príšeriek", ktoré sa často maskujú za milé a lákavé
(napr. z TV)

Výzdoba pred oltárom

0no obdivuje nápis z maku a ryže na pozadí z obilných zŕn

Boli tu aj trojrozmerné obrazy zo slamy a pod.

Mlátiaci stroj

Fascinovali ma prepracované detaily

Povolanie rybárov

Spomienka na stretnutie mládeže v Madride

 

Výzdoba na kachliach...

... a pod kachľami :)

.......................................
Edit: 
Ak by niekomu bolo málo, tu môžete nájsť viac obrázkov (i textu):
2009 - http://www.novabana.sk/fotogaleria_204.html?archiv&glrgroup=2&glrcat=83
2010 - http://jcernans.blog.sk/detail.html?a=cab8f19c08f5dbc4dfb13f491e1c1dfa  
           http://domaniza.fara.sk/galleries/index.php?gallery=16
2011 - http://www.novabana.fara.sk/farnost/ro%C4%BEn%C3%ADcka-nede%C4%BEa (stránka farského úradu - info o roľníckej nedeli vrátane textu Hymny novobanských roľníkov).
2012 - http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/10/podakovanie-za-urodu.html
2013 - http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/10/rolnicka-nedela-2013.html 
2014 - http://letitia-tiba.blogspot.sk/2014/10/rolnicka-nedela-v-novej-bani.html