8. 7. 2011
Minule som písala o dokonalej radosti sv. Františka. Dnes si spomínam na niekoľko ďalších krátkych myšlienok sestry Cincialovej. Opíšem ich len krátko, tak ako som si ich poznačila. Veď hneď prvá hovorí o krátkosti vyjadrovania. ;-)
- Mária povedala len "Nemajú vína."
Nič viac, nevysvetľovala, neprosíkala, nenavrhovala, čo by mal Ježiš urobiť... Povedala len "Nemajú vína."
=> Naša modlitba môže byť krátka.
- Najlepšie víno bolo na koniec. "Ježíš dává stále lepší a lepší víno."
=> Niekedy hovorievame, že máme už "najlepšie roky za sebou"... Ale to nie je pravda - To najlepšie nemáme za sebou, ale pred sebou.
- "Možná už někdo naplnil ty naše kádě, ani o tom nevíme"
- Víno symbolizuje radosť.
Ježiš chce aby sme mali radosť. A aby sme ju mali v plnosti. :)
"Kto miluje človeka (ľudí), miluje aj jeho (ich) radosť" (F. M. Dostojevskij, Bratia Karamazovci)
"Ustavične sa radujte v Pánovi!" (Filipanom 4, 4)
Znamená to, že nesmieme byť nikdy smutní? Vôbec nie. Aj zármutok je podľa Božej vôle. Privádza nás k pokániu - k radostnému, vďačnému pokániu. Môžme mať radosť, aj keď sme smutní. :)
- Sestrička Lucia citovala zaujímavú vetu z katechizmu katolíckej cirkvi:
"Nie je v našej moci už necítiť urážku a zabudnúť na ňu. Ale srdce, ktoré sa odovzdáva Duchu Svätému, pretvára ranu na súcit a očisťuje pamäť tým, že premieňa urážku na orodovanie" (KKC 2843)
"Ľudia nie sú zlí, sú len nešťastní a je im zima" (A. S. Exupery)
********************
Pod čiarou malá inšpirácia, ako tiež možno ľuďom rozdávať radosť. Síce sa viaže k decembru a teraz sme uprostred leta, ale...
V prestávke po obede som si čítala knihu od M. Pinknerovej Boh pošepkal mamičkám. Kapitolu o slávení Mikuláša. Nadchol ma nápad, potajomky nechať darček osamelej susede.
Môžeme ho nechať pri dverách, ale ešte zaujímavejšie by bolo spustiť balíček z balkóna (za predpokladu, že suseda býva pod nami), a zanechať ho za oknom ako skutočný Mikuláš.
Určite to v decembri vyskúšame!
Želám vám radostný deň!
nedeľa 24. júla 2011
piatok 22. júla 2011
Myšlienočka z KCHK: On premení našu vodu na víno
Ešte niekoľko myšlienok z konferencie:
- Ježiš povedal: "Naplňte nádoby vodou." A oni ich naplnili až po okraj.
Nenaplnil džbány sám, ale premenil toľko vína, koľko vody mu nachystali. U nás je to asi podobne. Koľko "vody" mu dám k dispozícii, toľko premení. Ak sa bojím, a dám mu len odrobinky, tak toho asi nebude veľa, ale ak naplním nádoby až po okraj...
- "Naberte a zaneste starejšiemu" - Tí sluhovia vôbec nevedeli, čo z toho bude. Predpokladám, že nemali odkiaľ vedieť, že je tam víno. Vedeli, že do nádob naliali vodu. A teraz to majú dať starejšiemu? Asi ich vyhreší, možno sa nahnevá na svadobčanov, alebo to má byť žart? Už nezistíme, čo si asi mysleli, ale asi nebolo ľahké poslúchnuť. A možno poslúchli len preto, že dôverovali Márii. Ale urobili, čo im Ježiš povedal a dopadlo to nad očakávanie dobre.
Pre mňa z toho vyplynulo jedno zvlášť povzbudivé poznanie - môžem ľuďom ponúkať svoju "vodu", a Pán ju premení na "víno". To nevadí, že si pripadám byť neschopná, slabá, nedokonalá... Môžem pomáhať svojou trochou, svojim málom a predsa dám ľuďom veľa dobrého. Jeho moc sa prejaví v mojej slabosti.
Ďakujem. :)
*******************
Pre istotu uvádzam celý príbeh o ktorom je reč:
Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka, Na svadbu Pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!"
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: "naplňte nádoby vodou!" A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: "Teraz načrite a zaneste starejšiemu!" A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženéíha a vravel mu: "Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz." Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
- Ježiš povedal: "Naplňte nádoby vodou." A oni ich naplnili až po okraj.
Nenaplnil džbány sám, ale premenil toľko vína, koľko vody mu nachystali. U nás je to asi podobne. Koľko "vody" mu dám k dispozícii, toľko premení. Ak sa bojím, a dám mu len odrobinky, tak toho asi nebude veľa, ale ak naplním nádoby až po okraj...
- "Naberte a zaneste starejšiemu" - Tí sluhovia vôbec nevedeli, čo z toho bude. Predpokladám, že nemali odkiaľ vedieť, že je tam víno. Vedeli, že do nádob naliali vodu. A teraz to majú dať starejšiemu? Asi ich vyhreší, možno sa nahnevá na svadobčanov, alebo to má byť žart? Už nezistíme, čo si asi mysleli, ale asi nebolo ľahké poslúchnuť. A možno poslúchli len preto, že dôverovali Márii. Ale urobili, čo im Ježiš povedal a dopadlo to nad očakávanie dobre.
Pre mňa z toho vyplynulo jedno zvlášť povzbudivé poznanie - môžem ľuďom ponúkať svoju "vodu", a Pán ju premení na "víno". To nevadí, že si pripadám byť neschopná, slabá, nedokonalá... Môžem pomáhať svojou trochou, svojim málom a predsa dám ľuďom veľa dobrého. Jeho moc sa prejaví v mojej slabosti.
Ďakujem. :)
*******************
Pre istotu uvádzam celý príbeh o ktorom je reč:
Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka, Na svadbu Pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!"
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: "naplňte nádoby vodou!" A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: "Teraz načrite a zaneste starejšiemu!" A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženéíha a vravel mu: "Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz." Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
V. Kodet - "Udělejte", "všechno", "co vám", "řekne".
Pokračujem v zaznamenávaní myšlienok z konferencie KCHO.
7. 7. 2011
Hneď v prvej prednáške Václav Kodet rozobral motto konferencie "Udělejte všechno, co vám řekne".
Každé slovo v tejto vete - posledných v Písme zaznamenaných slovách Panny Márie má svoj význam. Neviem, či som jeho myšlienky zachytila presne, ale takto som si význam jednotlivých slov vyložila ja.
Urobte - Ako by sme sa zachovali my, keby sme zistili, že "nemajú vína"? Možno by sme špekulovali o dôvodoch, prečo si nezabezpečili dostatočné zásoby, možno by sme o tom hovorili s inými hosťami, diskutovali by sme o tom, či onom... A často to tak robíme aj vo svojom živote. Rozoberáme príčiny, hľadáme vinníka, radíme sa s tým, či oným, možno snívame, ako by to malo byť... V lepšom prípade plánujeme, čo urobíme "nabudúce", alebo zajtra.... ako by sa to dalo...
Ale Mária nám vraví "urobte". Nie špekulujte, nie hodnoťte, nie plánujte že urobíte neskôr... ale "Urobte". Hneď teraz poslúchnite, urobte, čo treba urobiť.
Všetko - Niekedy máme tendenciu vyberať si. "Áno, ja viem, Bože, že chceš, aby som urobila toto, ale vieš... Teraz sa mi to nehodí, urobím to neskôr." Alebo "toto áno, to môžem urobiť, ale tamto už odo mňa nechci." Alebo "myslím, že lepšie by to bolo takto..." Nemôžeme si vyberať. Keď sme sa rozhodli plniť vôľu Božiu, musíme ju plniť celú. "Urobte všetko."
Rozmýšľala som, ako zistím, čo mi Ježiš hovorí. Ale tu ide o iné - keď už viem, čo mi hovorí, mám to urobiť - tak ako to On odo mňa chce, bez vyhovárania sa, bez výnimky.
Čo vám - Tu prednášajúci spomenul častý zvyk veriacich - a priznám sa, že aj môj - "počúvať", čo hovorí Boh k "susedovi". Často si povieme - "To je dobrá kázeň, to by mal počuť ten alebo tamtá. Dúfam, že konečne pochopí, že sa má zmeniť." Ale on to nehovorí jemu (jej), ale MNE. To ja by som mala počúvať, čo mi Boh hovorí, to ja sa mám zmeniť. A čo si z Božieho slova zoberie ten druhý už nie je moja starosť.
"Urobte, čo vám povie."
Povie (Ježiš) - Často sme ochotní počúvať ľudí. Čítame mnohé knihy, surfujeme po internete v snahe nájsť ďalšie a ďalšie rady, pýtame sa známych, diskutujeme, špekulujeme, rozoberáme... Určite je správne hľadať veci, ktoré sa dajú nájsť. Je dobré nechať si poradiť od skúsených, je vhodné poučiť sa zo skúsenosti iných. Veď to Boh nám dal bratov, aj preto, aby sme sa mohli vzájomne deliť o svoju skúsenosť. Ale keď Boh hovorí, potom už nemusíme hľadať ďalej.
Inými slovami: Zbytočne budeme čítať množstvo náboženskej literatúry, ktorú napísali ľudia, keď za celý rok neotvoríme Písmo, v ktorom k nám hovorí Boh. Nadarmo budeme viesť s bratmi filozofické diskusie, keď sa nestíšime v modlitbe aby sme počúvali Jeho. Stvorenie nie je múdrejšie ako Stvoriteľ.
"Urobte všetko, čo vám povie."
Ak ho budem počúvať, a naozaj Urobím Všetko, čo Mi On povie, dostanem "přemíru dobrého vína".
Už sa teším ;-)
7. 7. 2011
Hneď v prvej prednáške Václav Kodet rozobral motto konferencie "Udělejte všechno, co vám řekne".
Každé slovo v tejto vete - posledných v Písme zaznamenaných slovách Panny Márie má svoj význam. Neviem, či som jeho myšlienky zachytila presne, ale takto som si význam jednotlivých slov vyložila ja.
Urobte - Ako by sme sa zachovali my, keby sme zistili, že "nemajú vína"? Možno by sme špekulovali o dôvodoch, prečo si nezabezpečili dostatočné zásoby, možno by sme o tom hovorili s inými hosťami, diskutovali by sme o tom, či onom... A často to tak robíme aj vo svojom živote. Rozoberáme príčiny, hľadáme vinníka, radíme sa s tým, či oným, možno snívame, ako by to malo byť... V lepšom prípade plánujeme, čo urobíme "nabudúce", alebo zajtra.... ako by sa to dalo...
Ale Mária nám vraví "urobte". Nie špekulujte, nie hodnoťte, nie plánujte že urobíte neskôr... ale "Urobte". Hneď teraz poslúchnite, urobte, čo treba urobiť.
Všetko - Niekedy máme tendenciu vyberať si. "Áno, ja viem, Bože, že chceš, aby som urobila toto, ale vieš... Teraz sa mi to nehodí, urobím to neskôr." Alebo "toto áno, to môžem urobiť, ale tamto už odo mňa nechci." Alebo "myslím, že lepšie by to bolo takto..." Nemôžeme si vyberať. Keď sme sa rozhodli plniť vôľu Božiu, musíme ju plniť celú. "Urobte všetko."
Rozmýšľala som, ako zistím, čo mi Ježiš hovorí. Ale tu ide o iné - keď už viem, čo mi hovorí, mám to urobiť - tak ako to On odo mňa chce, bez vyhovárania sa, bez výnimky.
Čo vám - Tu prednášajúci spomenul častý zvyk veriacich - a priznám sa, že aj môj - "počúvať", čo hovorí Boh k "susedovi". Často si povieme - "To je dobrá kázeň, to by mal počuť ten alebo tamtá. Dúfam, že konečne pochopí, že sa má zmeniť." Ale on to nehovorí jemu (jej), ale MNE. To ja by som mala počúvať, čo mi Boh hovorí, to ja sa mám zmeniť. A čo si z Božieho slova zoberie ten druhý už nie je moja starosť.
"Urobte, čo vám povie."
Povie (Ježiš) - Často sme ochotní počúvať ľudí. Čítame mnohé knihy, surfujeme po internete v snahe nájsť ďalšie a ďalšie rady, pýtame sa známych, diskutujeme, špekulujeme, rozoberáme... Určite je správne hľadať veci, ktoré sa dajú nájsť. Je dobré nechať si poradiť od skúsených, je vhodné poučiť sa zo skúsenosti iných. Veď to Boh nám dal bratov, aj preto, aby sme sa mohli vzájomne deliť o svoju skúsenosť. Ale keď Boh hovorí, potom už nemusíme hľadať ďalej.
Inými slovami: Zbytočne budeme čítať množstvo náboženskej literatúry, ktorú napísali ľudia, keď za celý rok neotvoríme Písmo, v ktorom k nám hovorí Boh. Nadarmo budeme viesť s bratmi filozofické diskusie, keď sa nestíšime v modlitbe aby sme počúvali Jeho. Stvorenie nie je múdrejšie ako Stvoriteľ.
"Urobte všetko, čo vám povie."
Ak ho budem počúvať, a naozaj Urobím Všetko, čo Mi On povie, dostanem "přemíru dobrého vína".
Už sa teším ;-)
štvrtok 21. júla 2011
Naše výlety - Počúvadlo
15. 7. 2011
V piatok bolo chladno a pršavo, tak sme sa najprv len potulovali v okolí chalúpky, varili, odpočívali... Oddych nám padol celkom dobre, ale poobede sme sa predsa len vybrali aspoň na menší výlet. Prešli sme sa okolo Počúvadlianskeho jazera.
A že bolo dobre aj okolo chalupy...
.
V piatok bolo chladno a pršavo, tak sme sa najprv len potulovali v okolí chalúpky, varili, odpočívali... Oddych nám padol celkom dobre, ale poobede sme sa predsa len vybrali aspoň na menší výlet. Prešli sme sa okolo Počúvadlianskeho jazera.
A že bolo dobre aj okolo chalupy...
Naše výlety - Brhlovce, Bohunický mlyn
14. 7. 2011
Na druhý deň sme si chceli pozrieť Bohunický vodný mlyn. Trochu sme podcenili domácu prípravu, takže nám nejaký čas trvalo nájsť to správne miesto. Nakoniec sme dnešný výlet začali v Brhlovciach prehliadkou tamojších kamenných obydlí vytesaných do skaly.
V tomto domčeku bývali domáci ešte do r. 1993, ďalšie podobné skalné priestory využívajú susedia doteraz.
Keďže práve zariaďujeme chalúpku, najväčšiu pozornosť som venovala zariadeniu voľakedajších kuchýň.
Aj v mlyne som si najviac všímala kuchynské zariadenie. Určite sa budem inšpirovať pri zariaďovaní našej kuchynky. Už mám predstavu ako si niektoré podobné vecičky skúsim vyrobiť. ;)
Ale celá prehliadka so zaujímavým výkladom o technických stránkach mlyna, o vynaliezavosti pána mlynára (kým neprišlo znárodnenie a zákaz mletia), o domácom živote a gazdovaní pani mlynárky... aj o netopieroch, ktoré nám sem-tam poletovali nad hlavou, stála za to.
Na druhý deň sme si chceli pozrieť Bohunický vodný mlyn. Trochu sme podcenili domácu prípravu, takže nám nejaký čas trvalo nájsť to správne miesto. Nakoniec sme dnešný výlet začali v Brhlovciach prehliadkou tamojších kamenných obydlí vytesaných do skaly.
V tomto domčeku bývali domáci ešte do r. 1993, ďalšie podobné skalné priestory využívajú susedia doteraz.
Keďže práve zariaďujeme chalúpku, najväčšiu pozornosť som venovala zariadeniu voľakedajších kuchýň.
Aj v mlyne som si najviac všímala kuchynské zariadenie. Určite sa budem inšpirovať pri zariaďovaní našej kuchynky. Už mám predstavu ako si niektoré podobné vecičky skúsim vyrobiť. ;)
Ale celá prehliadka so zaujímavým výkladom o technických stránkach mlyna, o vynaliezavosti pána mlynára (kým neprišlo znárodnenie a zákaz mletia), o domácom živote a gazdovaní pani mlynárky... aj o netopieroch, ktoré nám sem-tam poletovali nad hlavou, stála za to.
Netopier
utorok 19. júla 2011
Banská Štiavnica
13. 7. 2011
Po skončení konferencie v Brne sme trávili dni voľna aj so švagrinou na našej chalúpke. Presnejšie, noci a večery sme trávili na chalúpke, cez deň sme sa vždy vybrali kamsi na výlet spoznávať okolie.
V prvý deň sme sa vybrali do Banskej Štiavnice.
Hneď na úvod nás Ono zaviedol do miništôlne pri informačnom centre.
Obdivovali sme okolité domy:
...a mohli sme vyraziť - pardon sfárať do bane.
Takto to vyzeralo vnútri:
Poobede sme si pozreli Starý hrad - ale len zvonku, lebo už bolo dosť neskoro a chceli sme ešte vyjsť na kalváriu.
Štiavnicka kalvária:
Bolo horúco, ale užili sme si naozaj krásny výlet. Vďaka.
Po skončení konferencie v Brne sme trávili dni voľna aj so švagrinou na našej chalúpke. Presnejšie, noci a večery sme trávili na chalúpke, cez deň sme sa vždy vybrali kamsi na výlet spoznávať okolie.
V prvý deň sme sa vybrali do Banskej Štiavnice.
Hneď na úvod nás Ono zaviedol do miništôlne pri informačnom centre.
Ono s Alou (krstnou mamou)
V infocentre sme sa dozvedeli, že o 12:00 bude jediný vstup do odvodňovacej dedičnej štôlne Glanzenberg, tak sme sa tam hneď vybrali. Cestou sme však ešte stihli poobdivovať kostol svätej Anny (moja obľúbená svätá).
Sv. Anna
Sv. Juraj do zbierky :)
Dovolili nám vyjsť aj na kazateľnicu
Obdivovali sme okolité domy:
Konečne sme dorazili k štôlni. Dostali sme "slušivé" žlté plášte, prilby a svetlo do ruky...
...a mohli sme vyraziť - pardon sfárať do bane.
Takto to vyzeralo vnútri:
Ako permoníci ;)
Juraj sa snaží vydolovať kúsok zlatej rudy ;)
Aj Ono doluje...
Do štôlne sfárali viacerí vzácni hostia
Poobede sme si pozreli Starý hrad - ale len zvonku, lebo už bolo dosť neskoro a chceli sme ešte vyjsť na kalváriu.
Štiavnicka kalvária:
Bolo horúco, ale užili sme si naozaj krásny výlet. Vďaka.