piatok 21. júla 2017

Vďačné leto 2017: Štvrtý týždeň v predstihu

Radostný deň vám želám!

Už zase sa hlásim s dávkou obrázkov, zachytávajúcich Božie dary, za ktoré som bola tento týždeň vďačná. Nie je síce ešte nedeľa, ani pondelok, ale rozhodla som sa ukázať vám svoju zbierku už teraz, na konci pracovného týždňa. Iste ľahko uhádnete dôvod... áno, nastal čas, kedy sa aj ja na niekoľko dní chystám do sveta "off-line". Takže svoje pôsobenie na internete (a na blogu) trochu obmedzím. O fotografie z víkendu (sobota, nedeľa) sa snáď podelím na sociálnych sieťach (instagram, facebook), alebo potom až po návrate do civilizácie v zbierke spolu s celým nasledujúcim týždňom.

A teraz vám už ukážem moje obrázky. Nie som si istá, či sa vám budú páčiť, ale viem, že som si ich tvorbu užívala. Chcela by som povzbudiť aj vás, ktorí sa zatiaľ ceruzky či fixky bojíte, skúste to. Kreslenie je veľmi príjemný relax. A ak nechcete, nemusíte svoje obrázky nikomu ukazovať. (Ale keď mi ich ukážete, budem poctená!)




Pondelok 17. júla:
Som vďačná, že sa mi podarilo opraviť šijací stroj v práci (ktorý pod mojimi rukami v piatok začal haprovať) a dokončila som posledné úpravy na "hmatových vrecúškach" pre klientov domova seniorov.

K večeru sme si potom dopriali zmrzlinový pohár, aj s papierovým dáždničkom a čokoládovými lískami mäty. Užívala som si chvíle na balkóne - so zmrzlinou, s fotoaparátom, s mojimi rastlinami, s výhľadom na kostolnú vežu...


V utorok 18. júla...
toho bolo veľa, za čo som večer ďakovala. Spoločný obed s najdrahším. Platná električenka (posledný deň). Výživná "prechádzka" s xx. Výdatný tréning (a viditeľné zlepšenie). Posedenie pri zmrzline. Maličký vtáčinec, ktorý mi pristál na ruke (a nie na odeve, ani vo vlasoch). Možnosť byť darom pre druhých. Roztrhnuté nohavice... a opravené auto, takže som v roztrhnutých gaťoch nemusela cestovať potupne trolejbusom. Únava, ktorá spôsobila galibu, ukázala vzájomnú lásku a umožnila službu... Som vďačná za vzťahy, ktoré medzi sebou budujeme aj skrze problémy, ťažkosti, obety a prekonávanie námahy.


V stredu 19. júla...
ma potešila najmä pohľadnica, ktorú som si našla v schránke. Bolo to tak milé potešenie a zároveň tak veľké povzbudenie! Nečakané (aj keď podľa indícií už trošku očakávané) a veľmi radostné. Ďakujem, Lenka, za milé slová, ktoré mi rozjasnili nielen tento jeden deň. Ďakujem!


Vo štvrtok 20. júla...
som si nakreslila našu večernú debatu s rodinou. Baví ma, ako hľadáme argumenty, ako sa usilujeme pochopiť jeden druhého. Ako sa spoločne zamýšľame nad rôznymi problémami, či už matematickými, fyzikálnymi, alebo etickými... Baví ma, keď sme všetci spolu a máme z toho radosť.

Vďaka ti, Pane!


No a dnes, v piatok 21. júla...
som si poskladala lodičku. Ako symbol dovolenky, ktorá sa mi práve začína (aj keď sa nechystáme vyslovene k vode). Už ráno som sa tešila, že o pár hodín už budem mať celý týždeň voľný. Naplnený odpočinkom, užívaním si prírody, vzduchu, zelene, hrabaním sa v zemi, dýchaním, spoločnými chvíľami s rodinou, prechádzkami, obdivovaním krásy stvorenia... Teším sa na slobodu, voľno, odpočinok, bezčasie, nové výzvy... a možno aj nudu.  Už teraz som vďačná za všetko, čo nám nadchádzajúci týždeň prinesie.


Na záver vám ukážem ešte zopár obrázkov mojich vrabcov na balkóne. Zatiaľ len zdiaľky, opatrne mobilom pomedzi sieťku na balkónových dverách. Nabudúce sa mi možno podaria kvalitnejšie fotografie.

Som vďačná za život na balkóne




Želám vám radostné prázdninové dni (a je úplne jedno kde a ako ich prežívate). Nech sú naplnené radosťou, láskou, pokojom a spoločenstvom s tými, ktorých máte radi.


A nezabudnite, ešte vždy sa môžete pridať k letným hľadačom každodenných darov, za ktoré môžete byť vďační. Získate sa hlbší rozmer prázdninových dní, viac radosti, viac endorfínov... a možno to budete práve vy, kto nakoniec vyhrá novú knihu Ann Voskampovej Cestou zlomenosti z vydavateľstva kumran.sk.

Viac informácií v pravidlách súťaže Vďačné LETO 2017.

1 komentár:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...