pondelok 31. júla 2017

Vďačné leto - Posledný júlový týždeň

Želám vám všetkým radostný letný čas. Pre mňa bol tento týždeň obzvlášť radostný a letný. A hlavne prázdninový. Pretože som si plnými dúškami užívala týždeň voľna v lone slovenskej prírody. A toho sa bude týkať väčšina (ak nie všetky) mojich obrázkov vďačnosti.

Fotografie som ešte nestihla spracovať, tak vám zatiaľ ukážem len obrázky, ktoré som si počas dovolenkovej modlitby vďaky stihla nakresliť. Veru, mala som za čo byť vďačná....


Sobota 22. júl:
Som vďačná za cestu von do prírody. Za možnosť opustiť aspoň na chvíľu zhon veľkomesta a ponoriť sa do zelene, ticha (relatívneho) a mäkkých obrysov stredoslovenských hôr. Už cesta po diaľnici (a tešenie sa na to všetko) bola pre mňa balzamom na dušu.

V nedeľu (23. júl) som nestihla nakresliť obrázok.
Ale vďačná som bola. Za sv. omšu k sviatku sv. Anny pri Baníckej kaplnke... Za nové chute a odvahu, chuť aj príležitosť pripraviť jedlo zase podľa nového receptu. Za čas strávený s drahým vo dvojici na balkóniku. Za spoločnú hru (intenzívne spoločne trávený čas). Za večernú (alebo skôr nočnú - potme) prechádzku... Aj za slobodu (a únavu) zaspať na gauči v "prednej izbe" (zobudila som sa o 2:00 a konečne som sa presunula do postele).

Myšlienka zachytená na papier

Pondelok 24. júl:
Keď som rozmýšľala, ako splniť zadanie výzvy od Florentýny (niečo duté, alebo zavinuté), mala som niekoľko nápadov. No nech som chcela urobiť čokoľvek, stále sa mi do mysle vkrádala myšlienka na papriku s odrezanými koncami - úplne najjednoduchší spôsob, ako dostať na tanier trubičku. Doslova ma prenasledovala. Nakoniec som ju k svojej zavinutej omelete pridala ako zeleninu. Ale keď som vyslovila vetu: "Stále ma prenasleduje tá paprika," predstavila som si ju nejako takto. Musela som si to slovné spojenie nakresliť. :)


A za čo som bola ešte vďačná? Za dážď. Konečne po dlhom čase zapršalo. Moji drahí (otec so synom) boli nakúpiť, ale vrátili sa včas - za dažďa, ale ešte pred búrkou. A ja som si užívala pocit, že im poslúžim  a otvorím bránku, aby nemuseli moknúť oni. Potom sme spolu sedeli na balkóne a pozorovali dážď. Som vďačná za krásu každého počasia. Za vlahu, ktorú dážď priniesol vysmädnutej kranije. Za spoločenstvo rodiny a aj malé možnosti ako si navzájom prejaviť lásku (a službu).


Aj v utorok (25. jún) sme si užívali zahmlený daždivý deň.
"Nedalo" sa pracovať, "nemuseli" sme sa hnať ani na výlet. Užívali sme si seba navzájom, odpočinok, ničnerobenie, spoločenské hry, rozhovory, záhaľku... teplý čaj alebo kávu... čas spolu. Som vďačná aj za čas, kedy sa "nedá robiť nič iné", len byť spolu. A som vďačná za rodinu s ktorou si taký čas vieme užiť.
Som vďačná aj za malý "výlet" do mesta, kde sme "ulovili" pár drobností pre radosť (ikonu, včelí plást, knižku a obrázok sv. Anny ako bonus k nákupu).
A ďakujem za môjho syna, ktorý mi našiel jednoduchú (detskú) knižku v angličtine (vo formáte pdf), ktorú som začala čítať. Je to akurát môj level. A krôčik k splneniu mojej vlastnej výzvy - prečítať si počas prázdnin aspoň jednu knihu v cudzom jazyku. Bude to moja prvá! (ak nepočítam rozčítanú knihu v ruštine, po ktorej som siahla pred rokmi zo zúfalstva a nudy v istom tureckom hoteli) Verím, že mi pomôže naučiť sa anglicky aspoň o trošičku lepšie. Už mám prečítaných 5 kapitol! :)


V Stredu 26. júna bol sviatok sv. Anny.
Našej patrónky. V tento deň sme sa vybrali trošku cestovať. Viac vám o našich cestách napíšem (a ukážem) neskôr. Zatiaľ sa podelím len o radosť z levanduľového venčeka, ktorý som uvila pre sv. Annu a zavesila som jej ho pri soche v Novej Bani.
Som vďačná aj za prácu vonku, napríklad pri strihaní levandule (ešte stále nie sú ostrihané všetky kvietky). A za vôňu, ktorá napĺňa dom, kým sa levanduľa suší.


Štvrtok 27. jún:
Som vďačná za... Za tvorivú chvíľku. Za rodinnú prechádzku lesom na spôsob "kam nás cesta zavedie". Za objavenú novú "kaplnku" na strome. Za nájdené huby a za ľahkosť, s akou som ich nechala v lese. Za statné buky a silu, ktorá z nich priam sálala, za sokoliu rodinku krúžiacu nad nami... Za suveníry z Fatimy (najmä žaluďový ruženec) ktoré som strašne dlho nevedela nájsť.
A ešte za veľa ďalších vecí.


Piatok 28. jún:
V piatok sme sa konečne vybrali hľadať "Šašváryho kaplnku". Je vytesaná v kameni vo vrchoch kdesi nad Novou Baňou. Už dlho o nej viem, dokonca mám súradnice, kde sa nachádza a popis cesty k nej. No až teraz sa nám podarilo zorganizovať výpravu za dobrodružstvom hľadania tohto zaujímavého miesta mimo značených ciest. Šťastne sme našli kaplnku, aj cestu späť. Napriek tomu, že nejaké nepríjemnosti a chvíle strachu nás tiež postretli. Ale všetko dobre dopadlo a my sme sa znovu presvedčili, že sme stále, stále v Božích rukách. Ďakujem!


Sobota 29. júl: 
Sobotný obrázok je len taký narýchlo. Skica, zachytávajúca radosť, s akou som pracovala v záhradke pri slniečku, čo nás znovu hrialo z celej sily. Robili mi radosť kvietky v skalke, aj kvetinový slamený klobúčik na hlave. Včielky usilovne opeľujúce kvetiny, aj motýle, čo sem tam zatrepotali svojimi krídelkami. Vytrhávala som burinu a konečne popridávala menovky k jednotlivým skalničkám, aby som nezabudla ktorú som si odkiaľ priniesla. A plánovala som, kam zasadím ďalšie kúsky, čo som si priniesla z Fatimy, z La Salette a ešte jednu zo Skalky pri Trenčíne. Zatiaľ rastú doma na balkóne, ale pri najbližšej príležitosti ich prinesiem sem do väčšieho priestoru v skalke.


Nedeľa 30. júl: 
No a za nedeľu - deň odchodu späť domov - som si nakreslila našu chalúpku. Ako vyjadrenie vďačnosti za celý tento uplynulý týždeň. Som šťastná, že sme si ho mohli takto pekne všetci spolu užívať. A hoci sa ten krásny čas končí, viem, že ďalšie dni nám prinesú zase ďalšie, i keď možno celkom iné, dary. Dar slúžiť, dar pracovať, dar prekonávať aj nepríjemnosti, ťažkosti a horúčavu... A verím, že aj inakšie, zatiaľ nečakané a netušené darčeky.

Nech aj vaše dni prebiehajú v radosti a čokoľvek prežívate, želám vám aby sa vám vždy darilo nájsť aspoň niečo krásne, za čo môžete ďakovať každý deň.


Trocha drôtovania - miska na umývadlo


Už dlho ma láka vyrobiť niečo takého. Hoci máme na chalúpke umývadlo tak maličké, že tam ani tuhé mydlo nemáme, neodradilo ma to od splnenia tohto sna. A tak, keď sme tu trávili viac času (celý týždeň!), vzala som drôt do ruky a trošku sa pohrala. Miska má nakoniec trochu dlhšie nožičky a silne mi pripomína nejakého chrobáka. ;-) ... ale kefka na umývanie rúk (hlavne nechtov) po práci v zemi má teraz príjemné miesto na odloženie. A už pod ňou neostáva na umývadle tá nevzhľadná blatová kaluž ako obvykle.



Držiak na wc-papier bol jeden z mojich úplne prvých drôtovaných počinov - link



Tuhé mydlo nemáme, tak v "miske" sedí kefka. 

Aspoň už nerobí blatové mláčky pod sebou.

Želám vám radostný deň, užite si radosť z tvorenia, alebo z čohokoľvek chcete.


štvrtok 27. júla 2017

Levanduľový venček pre Annu



Rozkvitla nám levanduľa. Vlastne už pomaly odkvitá, najvyšší čas, ostrihať ju. Cez deň nemožno, ešte stále je plná včiel, a nerada by som niektorú včielku pri strihaní chytila do dlane. Mňa by to bolelo, ju stálo život. Ale k večeru za šera sa dá.

Levanduľa.


V predvečer sv. Anny som z nej uvila venček. Jeden pre moju babičku Annu, jeden pre nás na dvere, a jeden odnesieme k soche sv. Anny, keď má ten sviatok. Je to naša rodinná patrónka, ktorú máme veľmi radi. Keď som bola malá, hovorievali mi, Ježiškova babička sa volala Anna, aj tvoja babička je Anna. A vzťah k nej mi ostal doteraz. Ak sv. Anna viedla a učila Ježišovu matku, nech učí aj mňa, ako byť dobrou mamou svojmu synovi.

Sv. Anna u nás na chalúpke (soška z Medžugorje).

Pod ňou visí venček pre babičku Annu. Odnesieme jej ho po návrate domov.

Levanduľový veniec na vchodových dverách. 

Venček pre sv. Annu.

Včera, na sviatok sv. Anny, sme sa cestou na výlet zastavili pri soche sv. Anny v Novej Bani. Jeden levanduľový venček som jej nechala na ohrádke. Nech je pripomienkou, že aj náš život má byť "ľúbeznou vôňou Kristovou".

Sv. Anna v Novej Bani.



Venček pre sv. Annu.

Sv. Anna, oroduj za nás. 

Nech aj vás, na orodovanie sv. Anny, Pán vedie životom v radosti. Užívajte si radosť leta a krásu všetkými, ktorá sa nám ponúka všetkými zmyslami.


nedeľa 23. júla 2017

Na sv. Annu v baníckej kaplnke

V Novej Bani sa už tradične slúži v nedeľu pred sviatkom sv. Anny omša pri Baníckej kaplnke. Som rada, že sme ju tento rok stihli. Je to veľká slávnosť. Videli sme baníkov v uniformách, speváčky v krojoch,  aj "permoníkov" stojacich so sviečkami pri oltári. 

Som vďačná za udržiavanie tradícií v tomto kraji a za možnosť zúčastňovať sa ich. 

Želám aj vám radostný deň a veľa pekných (letných) zážitkov. Letitia. 

piatok 21. júla 2017

Vďačné leto 2017: Štvrtý týždeň v predstihu

Radostný deň vám želám!

Už zase sa hlásim s dávkou obrázkov, zachytávajúcich Božie dary, za ktoré som bola tento týždeň vďačná. Nie je síce ešte nedeľa, ani pondelok, ale rozhodla som sa ukázať vám svoju zbierku už teraz, na konci pracovného týždňa. Iste ľahko uhádnete dôvod... áno, nastal čas, kedy sa aj ja na niekoľko dní chystám do sveta "off-line". Takže svoje pôsobenie na internete (a na blogu) trochu obmedzím. O fotografie z víkendu (sobota, nedeľa) sa snáď podelím na sociálnych sieťach (instagram, facebook), alebo potom až po návrate do civilizácie v zbierke spolu s celým nasledujúcim týždňom.

A teraz vám už ukážem moje obrázky. Nie som si istá, či sa vám budú páčiť, ale viem, že som si ich tvorbu užívala. Chcela by som povzbudiť aj vás, ktorí sa zatiaľ ceruzky či fixky bojíte, skúste to. Kreslenie je veľmi príjemný relax. A ak nechcete, nemusíte svoje obrázky nikomu ukazovať. (Ale keď mi ich ukážete, budem poctená!)




Pondelok 17. júla:
Som vďačná, že sa mi podarilo opraviť šijací stroj v práci (ktorý pod mojimi rukami v piatok začal haprovať) a dokončila som posledné úpravy na "hmatových vrecúškach" pre klientov domova seniorov.

K večeru sme si potom dopriali zmrzlinový pohár, aj s papierovým dáždničkom a čokoládovými lískami mäty. Užívala som si chvíle na balkóne - so zmrzlinou, s fotoaparátom, s mojimi rastlinami, s výhľadom na kostolnú vežu...

pondelok 17. júla 2017

Vďačné LETO: Tretí týždeň

Radostný deň vám želám!

Týždeň už zase ubehol, a ja sa chcem aj s vami podeliť o niektoré radosti, ktoré mi priniesol. Nakreslených obrázkov bude tentoraz máličko, za to (nielen) letných zážitkov, za ktoré môžem byť vďačná bolo aj tento týždeň neúrekom.


Pondelok 10. júla: 

Mäta v čokoláde (letné experimenty)



Neviem ako to máte vy, ale ja sa tvrdohlavo snažím prežívať počas prázdnin výnimočný čas. Zažiť niečo nové. Radosť, dobrodružstvo, objavovanie nepoznaného... Pokúšam sa čo najviac popustiť uzdu dieťaťu vo mne. Dovoliť si experimenty, na ktoré som sa tešila už ako malá. Skúšať veci bez istoty, že sa podaria. Hľadať vlastné riešenie, objavovať už dávno objavené, hrať sa.

A najlepšie sa mi hrá a experimentuje, keď mi niekto ponúkne témy (a termín!) čoho sa majú moje pokusy týkať. Tentoraz som sa nechala zlákať Florentýnou a jej témou "vietor v ústach" - v hlavnej úlohe mäta.

Mätová limonáda je bežnou súčasťou našich letných dní. Mätový čaj je "nuda". Množstvo receptov kolujúcich internetom s mätovou príchuťou ma neláka (okrem iných výhovoriek) tým, že už sú to hotové recepty, ktoré niekto vyskúšal a teraz nám ich ponúka. Chcem vymyslieť čosi vlastné!

A vymyslela som (určite nie prvá) - Mätové lístky v čokoláde.

piatok 14. júla 2017

Letné experimenty: Mrazený jogurt



Je leto, čas odpočinku, zábavy, skúšania nových vecí. A tak som aj ja včera skúšala niečo nové.

Odkedy som počula o "mrazenom jogurte", som zvedavá, aký je, a chcela by som ho ochutnať. Zároveň ma vždy čosi zbrzdí. Raz chcem staviť na osvedčenú známu chuť a kúpim si radšej klasickú zmrzlinu, inokedy ma odradí cena v pouličnom stánku ("ako pre turistov"), alebo svoje plány len jednoducho odkladám "na inokedy". Ale tentoraz som sa nechala zlákať. "Receptom" od Nely, ktorá takisto plní "Prázdninovú výzvu" od Florentýny.

štvrtok 13. júla 2017

13. júl - Výročie tretieho zjavenia vo Fatime + Odpustky


Práve som dopozerala cez internet sv. omšu vo Fatime - pri príležitosti stého výročia júlového zjavenia Panny Márie (13. 7. 1917).

O tom, čo sa udialo pri zjavení pred sto rokmi a čo presne Panna Mária povedala trom pastierikom, vám porozprávam nabudúce (zase o mesiac), ale dnes sa chcem podeliť o dôležitú informáciu. Aktuálnu práve dnes. A potom ešte trikrát - 13. augusta, 13. septembra a 13. októbra.

Dnes môžme získať plnomocné odpustky. Pre seba, alebo pre duše v očistci. Vedeli ste o tom?

(O odpustkoch si možno povieme podrobnejšie inokedy, alebo skúste hľadať na iných stránkach [napríklad link, link, link]. Zatiaľ len stručne: Ide o to, že môžeme čerpať z pokladnice Cirkvi a prijať vzácny dar milosrdného Boha, ktorý nás chce očistiť od všetkých, aj časných následkov našich hriechov. Túto milosť môžeme získať pre seba, alebo pre duše, ktoré, hoci smerujú do nebeskej blaženosti, ešte stále ostávajú v tzv. očistci čakajúc na naše modlitby.)

Takže práve dnes môžeme pri príležitosti 100. výročia Fatimy jednej dušičke pomôcť, aby radostne vstúpila do nebeskej blaženosti. Alebo chcete radšej odpustenie následkov vlastných hriechov? Aj tak sa dá.
"Svätý Otec František kvôli dôstojnejšiemu prežívaniu osláv jubilejného roka fatimských zjavení obdaroval úplnými odpustkami - od 27. novembra 2016 do 26. novembra 2017 - všetkých veriacich:

a) Ktorí si vykonajú púť do Fatimy...

b) Ktorí si zbožne uctia sochu Panny Márie Fatimskej, ktorá je slávnostne vystavená k verejnej úcte v ktoromkoľvek chráme, oratóriu alebo inom vhodnom mieste, vo výročných dňoch zjavení (vždy 13. deň mesiaca - od mája až do októbra) a ktorí sa s úctou zúčastnia niektorej slávnosti či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlia sa Otče náš, Vyznanie viery (Verím v Boha) a budú vzývať Pannu Máriu Fatimskú.

c) Ktorí vzhľadom na svoj vek, chorobu alebo z iného vážneho dôvodu nemôžu cestovať ... pred malou soškou Panny Márie Fatimskej, vo výročitých dňoch zjavení sa duchovne spoja s oslavami jubilea, pričom s dôverou odovzdajú svoje modlitby a bolesti alebo obety svojho života skrze Pannu Máriu milosrdnému Bohu." 


(Panna Mária Fatimská - modlitby a pobožnosti, s. 147)  

Preto som sa rozhodla pravidelne (alebo aj nepravidelne) vám prinášať obrázky z rôznych kostolov Slovenska, kde je takáto socha vystavená a kde je teda možné získať sľúbené milosti.

utorok 11. júla 2017

Prechádzka k jazeru

Radostný deň vospolok!

Dnes píšem len tak, pretože sme boli s kamarátkou vonku a pri jazere sme strávili veľmi pekné popoludnie. Chcem sa o niektoré radosti (a obrázky) podeliť aj s vami.

Začalo to tak "nevinne", úlohou od Florentýny, nakŕmiť nejaké voľne žijúce vodné zvieratá. "Jděte a nakrmte volně žijící vodní zvěř. Ryby, kachny, labutě, racky, kapry, prostě cokoli, co ke svému životu potřebuje vodní plochu. Rybičky v domácím akváriu se logicky nepočítají," znelo doslovné zadanie.

Nachystali sme teda z posledného oschnutého rožka zopár kúskov do "pytlíka" pre vtáctvo a hneď včera večer sme sa vybrali s drahým k Dunaju. Bola z toho veľmi príjemná letná prechádzka, ale čajky, ktorým sme chceli hodiť pár kúskov pečiva sa kamsi schovali. Neviem, či sa už chystali na nočný odpočinok, či sa zľakli avizovaného tornáda, čo sa vraj k nám chystalo z Rakúska, alebo majú v lete jednoducho dosť lepšej potravy, ako krúžiť nad hlavami turistov a vypytovať chleba.

Večernú prechádzku k Dunaju si s drahým určite zopakujeme čoskoro znova, a potom zas, a ešte, až kým sa nám neomrzí. Ale dnes som sa pokúsila o reparát popoludní pri Štrkoveckom jazere. Labute nesklamali aj s mladými si prišli po svoj prídel hneď ako uvideli, že sa čosi rozdáva (mladé už hodne podrástli). Aj kačkám sa čosi ušlo, uchmatli si aj vrabce a holuby... Rýb dnes bolo na plytčine málo, na fotku sa mi podarilo uchytiť len jedného kapra (aspoň myslím). Ale prekvapila ma prítomnosť vodných korytnačiek. Dnes sa to nimi okolo nás len tak hemžilo. A ešte viac ma prekvapilo, že s chuťou ozobávali kúsky pečiva, čo im hádzali akési deti. Myslela som si, že vodné korytnačky sú prísni mäsožravci.

Popoludňajší odpočinok v tieni vŕby

pondelok 10. júla 2017

Vďačné leto: Druhý týždeň

Radostný nový týždeň vám všetkým želám!

Možno ste postrehli, že aj toto leto sa nám rozbehla celoprázdninová hra Vďačné LETO 2017. Jej cieľom je, aby sme každý deň našli aspoň niečo, za čo môžeme byť vďační. A nakreslili si to. Alebo odfotili. Alebo nejako inak vizuálne spracovali. Pridáte sa? Ešte nie je neskoro. Traja z vás získajú úplne novú knihu Ann Voskampovej Cesta zlomenosti z vydavateľstva Kumrán. (Podrobné pravidlá súťaže sú tu.)

A keďže je už pondelok, pridávam sa k súťažiacim a prinášam aj ja svoju zbierku obrázkov - vecí, za ktoré som bola v uplynulom týždni vďačná.

nedeľa 9. júla 2017

Domáca alchýmia: Dezodorant

Už je to ... veľmi dlho, čo som objavila na internete návod na domácu výrobu dezodorantu. Hneď som si to chcela aj ja vyskúšať, ale ako vždy, odložila som to na "neskôr". Dlho to trvalo, ale ono "neskôr" nastalo práve včera a môj prvý pokus mám konečne za sebou. Prekvapilo ma, že príprava vôbec nebola zložitá. Odteraz už nebudem mať dôvod odkladať, nový dezodorant si v prípade potreby namiešam raz-dva.

Na uskladnenie som využila nádobky z prírodného dezodorantu Ponio
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...