nedeľa, 25. júna 2017

Vďačná chvíľka: Vďaka aj za únavu

Radostný deň vám zase želám! Čas beží neúprosne ďalej a ďalej a ja mám ešte toľko plánov! Myslím, že je načase trochu sa zamyslieť, niektoré veci zo zoznamu vypustiť a do iných sa šikovne pustiť. Inak budem vyhlasovať letnú súťaž v septembri a vďačný utorok uverejním s odretými ušami v nasledujúci pondelok. Alebo nie? Každopádne, dnes sa vám (konečne) hlásim s minulotýždňovou zbierkou radostí. (14. - 20. júna 2017) Znovu som našla každý deň veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačná. A znovu som sa usilovala každý deň nakresliť aspoň nejaký obrázok.

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná... 

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná. Doma i v práci, v radosti i v trápení, v bolesti aj vo všetkých ťažkostiach. Som si istá, že nič sa nedeje nadarmo. Že každá vec (a zvlášť každá bolesť a každá slza) má svoj význam a cieľ, ku ktorému nás vedie.

Štvrtok 15. 6. - Sviatok "Božieho tela" 

Štvrtok 15. 6. - Sviatok "Božieho tela". Som vďačná za dar Eucharistie. Za Lásku, ktorá sa nám dáva. Za to, že sa môžem sýtiť samotným Spasiteľom. Že sa chce so mnou spájať tak intenzívnym úzkym intímnym spôsobom. Že mi dáva jesť samého seba. Že túži, aby Jeho život prúdil v mojich žilách. Že môžem chcieť písať svoj život Jeho krvou...





Piatok 16. 6. - V piatok sme sa vybrali s klientkou k jazeru. Konečne jeden deň, že ten bláznivý úpek trochu povolil, aby sme si mohli dovoliť dlhšiu prechádzku bez tieňa. Hľadali sme labute, vraj majú mladé... Veru majú. Už trochu podrástli, našli sme ich odpočívať pod vŕbou. Chvíľu sme ich pozorovali, ako pospávajú medzi oboma svojimi rodičmi. Neskôr sa vybrali na vodu, mama (alebo oco) s nimi a druhá labuť ostala odpočívať.

Som vďačná za nádheru života, za všetky tie mláďatá a vtáčatá, čo nám v týchto časoch spestrujú svet. Za káčatká každého veku (od malinkých páperových guľôčok, čo by sa zmestili do ľudskej dlane, po preperujúcich "tínedžerov"), za malých vrabčiakov nešikovne poskakujúcich okolo nás, za ryby pozorované v plytčine... za krásnu prechádzku, za radosť, za ľudí ktorých sme stretali... za krásny deň.

Piatok 16. 6. - Labutiatka na jazere

Sobota 17. 6. - Odpočinok, dlhý spánok, rodinná pohoda

V sobotu (17. 6.) som bola vďačná za mnohé veci. Napríklad za odpočinkovú sobotu, za dobrý obed, domáce slížiky, čo som po dlhom čase zase urobila. Za moju rodinu, za priateľov, aj za priateľstvo cez internet... Za vzájomnú modlitbu. Za sv. omšu, za všetky omše a milosti a modlitby... Za večernú prechádzku, a napokon za večernú pohodu pri pohári jahodovej vody. Som vďačná za vodu ktorá uhasí smäd, za zásobu (aj keď malú) jahôd v mrazničke, za mätu za oknom, aj za dóvtip, za dobrý nápad, za tvorivosť a dobrý pocit. ...

17. 6. - Večerná pohoda pri pohári jahodovej vody

Tento veľmi príjemný osviežujúci nápoj vznikol vlastne náhodou. Napustila som si vodu do pohára. Bola teplá, tak som hľadala v mrazničke ľad. Namiesto toho som našla mrazené jahody... A je z toho výborný osviežujúci nápoj. Voda s jahodami a čerstvou mätou. Jahody pustili okrem chladu do vody jemnú jahodovú arómu, ktorú mäta už len trošku doťukla. (Inšpirovala ma "uhorková voda" od Florentýny.)

Nedeľa 18. 6. - Rodina, návšteva svokrovcov, záhradka, ríbezle

Nedeľu sa snažím prežívať ako Deň Pána. Modlitba, odpočinok, návšteva sv. omše, návšteva príbuzných, charita... Dnes som mala zo všetkého. Po dlhom čase som zase mohla ísť (hrať) na omšu v domove seniorov. Vždy ma naplní radosť, ktorú im smiem priniesť svojou prítomnosťou i hudbou. Som vďačná aj za žalm, ktorý sme spievali: "Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda." Táto myšlienka mi je veľmi drahá.

Som vďačná za Božiu prítomnosť v každej, každej situácii. Pretože aj keď sa stane niečo nemilé, môžem si byť istá, že Pán je tu prítomný a chráni svoje deti. "Tým, ktorí milujú Pána, všetko slúži na dobré." (Rim 8, 28)

A za moju rodinu, za návštevu u svokrovcov, za ich záhradku, za uhorky, kaleráb, jahôdky a RÍBEZLE (mňam, pochutila som si priamo z krika). Za príjemné počasie... atď. atď.

A založila som si (konečne som podľahla) účet na Instagrame. Môžete nakuknúť - link.

19. 6. - Nájdené okuliare

V pondelok (19. 6.) som bola vďačná najmä za nájdené okuliare. Už som začínala byť zmierená s tým, že ich už nenájdem a budem si musieť na druhý deň kúpiť aspoň "lacné okuliare na čítanie" v DM, kým si vybavím "naozajstné" v optike. A odrazu som siahla po klobúk - a boli tam! Neverila som, že môžu byť ešte niekde doma, myslela som si, že som už všetko prehľadala. A potom som ich "vytiahla z klobúka". Vďaka!

Druhou myšlienkou je objav, že môžem byť vďačná aj za také veci, ako napr. únava.
Šla som unavená domov (vlastne som sa len vliekla) a rozmýšľala som, za čo som vďačná v tejto chvíli. Nič mi nenapadalo. Ale predsa v každej chvíli sme obdarovaní Božiu milosťou... A bolo to tu (žiarovka nad hlavou): Môžem byť vďačná za tú únavu. Môžem ju obetovať... Som vďačná za prácu, aj za námahu a niekedy bolesť. Že sa nikdy nič nedeje zbytočne. Všetko, aj to boľavé má priniesť ovocie. Ovocie, ktoré stojí za každý vzdych, čo sa nám vyderie zo srdca.
Vďaka za únavu. Vďaka, že to viem.

20. 6. - Večerná chvíľka s knihou na balkóne. 

A už je tu utorok. Spomínam na síce náročný, ale zvládnutý deň v práci. Jedno osviežujúce stretnutie, zmrzlinu v parku na lavičke, nácvik zboru... A hlavne - deň so svojimi okuliarmi (vďaka za okuliare, cez ktoré vidím!) a na večernú chvíľku na balkóne s knihou a s dážďovníkmi (rorýsi) nad hlavou.

A vy? Za čo môžete byť vďační tento týždeň? Nachádzate vo svojich obyčajných dňoch dary, ktoré vás potešili? Želám vám radostný týždeň naplnený letnou pohodou.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...