piatok, 14. apríla 2017

Kalvária Fatima

Kalvária Fatima

 Požehnaný čas vám, priatelia. Dlhujem vám ešte jeden článok z Fatimy, chcela som vám ukázať fatimskú kalváriu. Kedy, keď nie na Veľký piatok? A tak, hoci do slávnosti vzkriesenia chýba už len niekoľko chvíľ, pridávam tento článok s dátumom Veľkého piatku. Želám vám príjemnú virtuálnu "prechádzku" a pri rozjímaní nad jednotlivými zastaveniami veľa milostí od (už vieme, že) vzkrieseného Pána.

streda, 12. apríla 2017

Vďačná chvíľka: Vďaka za spásu!


Kvetná (palmová) nedeľa.

Želám vám požehnaný čas. Znovu je tu utorok (vlastne už je aj po utorku) a ja vám dlhujem článok o všetkých vzácnych daroch, ktorými ma tento týždeň Pán obdaroval. V zošite sa mi nazbieralo zase množstvo malých i väčších pozorností a požehnaní. Ale dnes, tesne pred začiatkom Veľkonočného Trojdnia mám myšlienky už len na jedno - na dar zo všetkých najvzácnejší - dar večného života.

Večný Boh, môj Stvoriteľ, sa znížil na úroveň svojho stvorenia. Stal sa človekom, rovnakým, ako som ja. Zakusoval všetko, čo prežívam ja. A keď nadišla plnosť času, obdaroval ma (nás všetkých) tak vzácnymi darmi... Dal za mňa svoj život. Preto, aby som ja mohla žiť. Zomrel tak bolestnou a potupnou smrťou - aby mi ukázal ako veľmi ma miluje. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za priateľov. On za mňa život položil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale nielen to. Láska bolí. A On - podstúpil ukrutnú bolesť - tela i duše. Zradu, opustenosť, samotu, odmietanie, sklamanie, opovrhovanie, opľúvanie, vysmievanie, odsúdenie, zapieranie... Bolesť, rany, slabosť, nevládnosť, potupnú smrť... Aj, čo ma oslovilo zvlášť tento rok, bolesť, ktorú Jeho utrpenie spôsobilo Jeho matke. A to všetko preto, aby nám ukázal, aká veľká je Jeho láska k nám.

Vďaka Ti, Pane!



V nedeľu sme si pripomínali Ježišov slávny vstup do Jeruzalema. Kráľ na osliatku, na mláďati oslice. Ľud volá "Hosanna" - zachráň, vysloboď nás. A to aj urobí. Ale nie podľa ich predstáv. Nepostaví sa na čelo ľudového povstania a nezničí nadvládu Rimanov. Nie. On nekoná podľa ľudských plánov, ale podľa Božích."Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Kričí zakrátko ten istý zástup.  Berie na seba naše hriechy a pokorne dovolí, aby ho zabili, namiesto nás. Aby nás zachránil, vyslobodil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale ešte pred tým nám zanechá ďalšie vzácne dary. Dar kňazstva. Dar Eucharistie. "Toto robte na moju pamiatku. Toto je moje telo. A toto je moja krv. Jedzte. Pite z neho všetci." Všemohúci Boh sa pre nás stáva kúskom chleba. Bezmocným v rukách človeka. Aby sme sa Ním mohli sýtiť. Aby sme mali život. A aby sme ho mali v hojnosti. Aby žil v nás. Aby sme my (ja) mohli žiť Jeho život. Aby sme šírili Jeho lásku. Aby sme sa živili Ním samotným. Dáva sa mi celý. Obmýva ma, očisťuje ma, sýti ma, napája ma... a premieňa ma. Na prameň živej vody, ktorá túži prýštiť z Jeho učeníkov ku každej duši. Chce napojiť svojou láskou každého človeka.

Vďaka Ti, Pane!

Zanecháva nám príklad, ako na to. Službou. Nevadí, že podradnou. Ježiš neváha vziať na seba zásteru a slúžiť, umývať nohy, to, čo normálne robia otroci. On, Pán, umýva nohy učeníkom. "Vidíte, čo som vám urobil? Choďte, a robte aj vy podobne." Vtedy som hodná mena jeho učeníka, vtedy som mu podobná, keď slúžim. Keď ponúknem aj "podradnú" prácu z lásky.

Cítila som trochu nespokojnosť, že zajtra ešte musím ísť do práce. Chcelo sa mi už naplno prežívať sviatky Veľkej noci. Veď zajtra (vo štvrtok) sa to už začína! ... Ale teraz si uvedomujem - existuje lepší spôsob, ako si pripomenúť poslednú večeru, než starostlivosťou o chorého človeka? Možno nebudem umývať nohy, ale dlážku. Alebo... A presne tým budem spojená so svojim Majstrom. Tak, ako On umyl nohy učeníkom (aj mne), ja môžem umývať nohy (alebo čokoľvek bude treba) tým, ktorí to odo mňa potrebujú. Super vstup do slávnosti Zeleného štvrtka.

Vďaka Ti, Pane!


Chcem tieto vzácne dni prežívať naplno. Všetky momenty, všetky obrady, všetky symboly. Všetky slová Svätého písma. Spoznávať, vďačne prijímať a ochotne používať všetky tie vzácne dary, ktoré nám na Veľkú noc daroval. A ktoré mi chce darovať aj teraz - každý deň, v každej chvíli. Len sa otvoriť a piť. A dávať. Lásku. Život. Jeho samého.

A to želám aj vám. Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, požehnanie všemohúceho Boha a opravdivú radosť zo vzkriesenia a z života, ktorý nám bol daný. 


pondelok, 10. apríla 2017

Fatima 2. časť

21. 3. 2017


Pokračujem v rozprávaní o Fatime. Včera som vám ukázala najdôležitejšie miesta v samotnej fatimskej svätyni. Dnes sa vyberieme trošku ďalej - na krížovú cestu a miesta zjavení Anjela Pokoja, ktoré boli ešte pred prvým zjavením Panny Márie - v roku 1916. Od centra je kalvária vzdialená asi dva kilometre, ale ak sa nám podarí zablúdiť (nám sa podarilo), tak sa nachodíme ešte o čosi viac. Ale poďme pekne poporiadku.

Fatima 1. časť (Púť do Fatimy, 5. - 7. deň)


Fatima

Konečne som tu, aby som sa s vami podelila o naše zážitky zo vzácneho pútnického miesta - Fatimy. Prežili sme tu krásny a požehnaný čas. Niektoré obrázky a myšlienky prinášam konečne aj vám.

Myslím, že práve dnes sú veľmi aktuálne posolstvá, ktoré nás vyzývajú k modlitbe za pokoj vo svete i v ľudských srdciach a za skončenie vojny a všetkých násilných konfliktov. Môžeme sa spojiť v modlitbe za obete nedávnych (aj dnešných) a tiež budúcich útokov a nezabudnime ani na modlitbu za tých, ktorí toto násilie páchajú. Pretože práve v ich srdciach najviac chýba pokoj a láska.

A teraz už sa poďte s nami prejsť na mnohými modlitbami požehnané miesta vo Fatime.

Prichádzame do Portugalska

20. - 22. 3. 2017
Po dlhom putovaní sme konečne prešli cez Portugalskú hranicu a po ďalších pár hodinách sme mohli vojsť na sväté miesta vo Fatime. 

sobota, 8. apríla 2017

Vďačný utorok:

Jejej, to už je zase piatok? A ja ešte píšem utorkový článok o vďačnosti. V piatok počas pôstu som chcela pridávať niečo o našich návštevách kalvárií, ale práve som zistila že fotografie z Fatimy (aj z fatimskej krížovej cesty) ešte nemám spracované, a ďalšiu kalváriu sme tento rok zatiaľ nenavštívili. Tak idem rýchlo dopísať tento článok o vďačnosti... a potom sa konečne vrhnem do úpravy tých fatimských fotografií, aby som vám ich čím skôr mohla ukázať.

Jarný vzduch. Teplé počasie. Prechádzka vonku.

A čo mi teda robilo radosť v uplynulom týždni?

Radosť, že som druhého potešil
(28. 3.)

nedeľa, 2. apríla 2017

Už šesť rokov

Už šesť rokov máme našu chalúpku. Boží dar.

Práve včera (1. 4.) mala presne 6 rokov, čo je naša. Radi sem chodíme. Vždy načerpáme pokoj, radosť, energiu. Zo zeme, zo slnka, z prírody... a úniku pred zhonom veľkomesta. Prežili sme tu už veľa pekných chvíľ.

Tentoraz som ani nebrala fotoaparát, až takmer pred odchodom späť do mesta som si spomenula, že máme výročie. Takže tentoraz nebudú dôsledné pamätné fotografie všetkého, čo máme za posledný rok nové (ako napr. 2012, alebo 2014), ale aspoň niekoľko "mobilových" fotiek z víkendu vám ukážem.

(Nebojte sa, toto je len malá odbočka. Čoskoro sa zase vrátim k nášmu putovaniu, a konečne vám ukážem obrázky z Fatimy.)

"Narodeninový" obrázok (1. 4. 20117)

piatok, 31. marca 2017

Krížová cesta - Lurdy



Je piatok. A ako som sľúbila, aj dnes sa podelím o pohľad na krížovú cestu - tentoraz z Lurd. Cesta na kalváriu tu vedie okolo kopca vedľa Baziliky Nepoškvrneného Počatia. Kým sa vyštveráte až na vrchol a späť, prejdete možno dva kilometre. Ale tá cesta určite stojí za to. A keďže sme pri každom súsoší ostali chvíľu stáť v rozjímaní, ani sa nám nezdalo, že sa nejako veľmi namáhame.

Výjavy jednotlivých zastavení sú tvorené bohatými súsošiami v nadživotnej veľkosti z kovu zlatej farby. Okrem Ježiša a dôležitých postáv, ktorých sa samotné zastavenie týka sú tu výrazné postavy rímskych vojakov i rozhnevaných židov, ktorí si žiadali ukrižovanie Ježiša.

Keď sme pri návšteve Lurd prechádzali od jedného zastavenia k druhému, bola som až prekvapená, ako veľa ku mne jednotlivé výjavy hovorili. Počas tejto jedinej modlitby som dostala toľko inšpirácií, ako niekedy ani pri niekoľkých modlitbách krížovej cesty.

Pozvanie na krížovú cestu

Prvé zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

štvrtok, 30. marca 2017

Santiago de Compostela (Púť do Fatimy, 4. deň)

Všadeprítomný symbol sv. Jakuba a pútnikov - mušľa
(tu odliata z kovu a vsadená v kamennej dlažbe na chodníku)

Z Garabandalu sme pokračovali ďalej do Santiaga de Compostela, kde sme strávili popoludnie. Toto miesto je preslávené najmä pešími púťami, dlhými často stovky kilometrov, ktoré dodnes podstupujú mnohí a mnohí pútnici. Putujú spoločne, alebo aj samostatne viacero dní. Pešo. Sám so sebou. Aby človek našiel sám seba, aby stretol Boha vo svojom vnútri, aby si urovnal veci vo svojom živote... Existujú rôzne pohnútky, ktoré ľudí pozývajú na túto dlhú a náročnú cestu. Putujú katolíci, aj iní kresťania, i tí ktorí sa tak celkom za kresťanov nepovažujú. A prečo práve do Santiaga de Compostela?

streda, 29. marca 2017

Garabandal (Púť do Fatimy, 3. zastávka)


Túto fotografiu som urobila pri odchode -
keď už vychádzalo slnko

Z Lurd sme vyrazili neskoro večer. Po krátkej noci v autobuse, sme privítali deň v maličkej dedinke v španielskych horách - San Sebastián de Garabandal. Už som ten názov počula, ale nevedela som o Garabandale takmer nič. Preto som rada, že sme sa tu zastavili. Je to malinká obec, ktorá má v súčastnosti asi 50 stálych obyvateľov a jedného zapáleného farára, ktorý sem prišiel z ďalekej Ameriky.

Udalosti v Garabandale boli pomerne nedávno, v rokoch 1961 - 1965, takže sú dosť dobre zdokumentované na fotografiách, aj na filme. Štyrom dievčatám sa tu zjavovala Panna Mária Karmelská (so škapuliarom preveseným na ruke) a archanjel Michal. Nebudem vám rozprávať celú históriu garabandalských zjavení. Veľa informácií nájdete napr. na tejto stránke: http://www.magnificat.sk/...garabandal.htm. alebo v dokumentárnom filme na https://www.youtube.com/...  Ja sa obmedzím na dojmy, ktoré na mňa najviac zapôsobili.

nedeľa, 26. marca 2017

Lurdy (Púť do Fatimy, 2. deň)

17. - 18. 3. 2017


 Z La Salette sme sa presunuli do Lurd. Cesta bola dlhá a únavná, v autobuse sme sedeli doslova od rána do večera. Ale to nám nezabránilo aby sme si po ubytovaní a neskorej večeri nevyšli ešte do areálu svätyne pozdraviť Mamičku. Aj keď len na chvíľu, lebo o 22:00 sa už zatvárajú brány a neskôr by sme sa asi nemali kadiaľ dostať von.

Cesta krížová: La Salette - bazilika

Aj v La Salettskej bazilike (ako hádam v každom kostole) sú umiestnené výjavy krížovej cesty. Zaujalo ma jej prevedenie - biela kresba na bridlicových tabuľkách. Táto kalvária je pôsobivá, moderná, zároveň duchovná (vyzýva k modlitbe) a jej materiál sa k tomuto miestu vyslovene hodí, keďže je bazilika obklopená bridlicovými skalami.

A teraz sa už zahĺbme do jednotlivých obrazov. 

Prvé zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

piatok, 24. marca 2017

Krížová cesta - La Salette



V minulom článku som vám sľúbila, že ďalšie obrázky krížovej cesty z La Salette vám ukážem v novom príspevku. Nuž, dnes plním svoj sľub. Rozhodla som sa, že každý pôstny piatok pridám post o niektorej kalvárii, ktorú sme tento rok navštívili. Začínam síce s miernym oneskorením a už mi tých piatkov do Veľkej noci veľa neostalo. Ale možno doplním články aj spätne k piatkom, ktoré už boli. Zásoby materiálu z celého uplynulého roka mám.

sobota, 18. marca 2017

La Salette (Púť do Fatimy, 1. deň)

16. - 17. 3. 2017


Radostný deň vám všetkým želám! Píšem z ďalekého Francúzska. Ako som už spomínala, vybrali sme sa na púť, smer Fatima. Cesta je to ďaleká, ešte potrvá niekoľko dní, kým doputujeme až na miesto, kde sa pred 100 rokmi zjavila Panna Mária trom chudobným pastierikom. Dnes vám chcem napísať o našej prvej zastávke - La Salette.

utorok, 14. marca 2017

Vďačná chvíľka: Radosť každý deň

Želám vám všetkým radostný deň! Tentoraz odosielam príspevok včas, pretože zajtra už budem myšlienkami niekde úplne inde. Na ceste do Fatimy. To je asi najvzácnejší dar tohto (budúceho) týždňa, ale nepredbiehajme. Dnes sa chcem s vami deliť o tie "darčeky", ktoré som si "rozbaľovala" v práve uplynulom týždni (8. - 14. 3.).


Ako som spomínala v článku o našom prežívaní pôstneho obdobia, tento rok sa sústredím na úzke témy o Radosti. Každý deň si vyžrebujeme jednu vetu, jeden aspekt  radosti, jeden tip, akú konkrétnu radosť si chceme viac uvedomovať. A ako to už býva, často som pri večernej modlitbe nachádzala dary, ktoré súviseli s témou daného dňa. A teraz sa chcem aj s vami podeliť aspoň o niektoré z nich:

8. 3.
Radost, že i v negativní situaci jsem mohl poznat jednání Pána.

sobota, 11. marca 2017

Nový košík - zo šnúry


Minule som vám ukázala začiatok mojej práce na novom košíku na štipce. Rozhodla som sa, že si ho vyrobím zo šnúry na bielizeň. Nechcela som šiť ihlou (nechcelo sa mi navliekať ;-) ), ani na stroji (nebola som si istá, či to môj stroj zvládne), a nechcela som ani lepiť. Zvíťazil háčik a háčkovacia priadza Kordonet prírodnej farby. Už je hotový, len by som ho mala ešte naškrobiť, aby lepšie držal tvar.

piatok, 10. marca 2017

Vďačná chvíľka: Zmyslom všetkého je Láska

1. - 6. marec 2017

Prebúdzajúce sa kvietky. Farebná jar. 

Aj tento týždeň som vďačná....
Podelím sa s vami aspoň o niektoré dary, za ktoré chcem ďakovať v tomto týždni:

- Za tón huslí, ktorý sa niesol z ktoréhosi okna.
- Za vtáky, natešené na jar. Za vtáčí spev, ktorý sa tlačí do okien.
- Za prebúdzajúce sa kvietky. Za stále viac rozkvitnutých kvetov vonku (i vnútri).
- Za príklad sv. Terezky z Lisieux a jej malú cestu vernosti v malých veciach a radosti z malých (hoci niekedy ťažkých) sebazaprení.
- Za každé malé sebazaprenie, ktoré sa mi podarilo...


Začal sa tzv. Veľký pôst. Obdobie, ktoré prežívam okrem iného s mojim "Pôstnym kalendárom". Niekedy témy až "zázračne" sadli. A pomohli mi prežiť to, čo ma čakalo s pokojom, až radosťou v srdci. Napríklad vo štvrtok:

- "Každý nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje." A práve v ten deň som sa musela zrieknuť niektorých vecí, na ktoré som sa veľmi tešila, prijať svoju slabosť (a chorobu) a nedokonalosť. Prijať, pocit, že kvôli mne (a mojej práceneschopnosti) má niekto problémy. Prijať obmedzenie svojej telesnej schránky a nemožnosť pomáhať tak, ako by som chcela. Vďaka, že som povolaná niesť aj tieto pocity slabosti a neschopnosti ako svoj kríž.

- Som vďačná za požehnanie kňaza, ktorého som náhodne stretla pri službe. A za radosť a úspešnosť, ktorú som si potom niesla po celý deň.

- Som vďačná za spoločenstvo Cirkvi. Za vzájomné modlitby, ktorými sa podporujeme a pomáhame si navzájom. Za spoločenstvo s dušami, aj s tými, ktoré už prešli do večnosti. Som vďačná za všetkých tých (a niekoľko ich odišlo práve minulý mesiac), ktorých som mohla poznať a verím, že sa aj naďalej modlia za mňa a za ľudí, na ktorých mi záleží. Aj ja sa môžem za nich modliť a obetovať svoje malé bolesti, hoci sa mi nepodarilo prísť na zádušnú sv. omšu. Tak veľmi som chcela, ale aj táto nesplnená túžba neostala bez úžitku - obetovala som ju za tieto duše.

- Som vďačná , že čokoľvek ma postretne, akokoľvek sa nedaria moje plány a moja túžba pomôcť ľuďom na ktorých mi záleží - že napriek všetkým sklamaniam - smiem veriť, že Boh lepšie vie, čo prinesie viac ovocia. Môžem dôverovať Jeho réžii.

Mám chcieť. Mám túžiť. Plánovať. Konať. Bojovať. A pri tom všetkom - prijať, že Jeho plán... je vždy lepší ako ten môj. Ako to raz povedal ktosi múdry (Katka Lachmanová?): "Bol to taký dobrý plán! Ale bol to ľudský plán."

Toto je posolstvo, ktoré sa učím prijať. Zvlášť v prvom pôstnom týždni.


Hyacint do najdrahšieho už / ešte stále takto bohato kvitne. 

A čo ma ešte tento týždeň učila sv. Terezka?

Už som spomínala, že si znovu postupne čítam Cestu dôvery a lásky od J. Philippeho. Každý týždeň si prečítam jednu kapitolu a učím sa ju žiť. Tento týždeň mi zase téma pekne sadla k tomu, čo prežívam. Prijať svoje slabosti a chyby. Bojovať s pokušením, ale nezúfať si, ak (znovu) padnem. Vrhnúť sa s dôverou do náručia milujúceho Otca. Milovať svoju malosť.

A ešte niečo - niečo veľmi dôležité:

Zmyslom všetkého je láska. 

Láska zahŕňa v sebe každé povolanie. Ak by som nemal lásky, čokoľvek by som dosiahol či obetoval, nič by to neznamenalo, hovorí sv. Pavol v Hymne na lásku (1 Kor 13). Preto by som zbytočne túžila po veľkých skutkoch, alebo veľkých úspechoch, veľkej obete, či veľkých zázrakoch... To všetko by bolo ničím bez lásky. A naopak - akokoľvek maličká ostanem, akokoľvek by sa mi nedarilo plniť moje dobré úmysly - ak mám lásku, mám všetko. Jediné, na čom naozaj záleží, je láska.

A milovať môžem všade, kde sa práve nachádzam. Či v kuchyni, v kancelárii, v prezidentskom paláci, pred kamerou, či chorá v posteli... všade môžem svojimi malými každodennými obetami prežívať lásku Ježišovu.

Áno, to pokladám za veľmi dôležité - Nechcem milovať len svojou láskou. Tá je maličká, priam nepatrná a určite nedostatočná (zvlášť ak ju porovnám s hladom mnohých ľudí, ktorých stretávam, po láske). Ale ak sa ponorím do Srdca Ježišovho - priamo z neho môžem čerpať! Ním môžem plniť svoje srdce - a budem mať aj ja dosť lásky pre každého, kto ju odo mňa potrebuje.

Terezka dlho hľadala svoje miesto v tom tajomnom organizme - v tele Kristovom, ktorým je Cirkev. Ale nakoniec ho našla. S nadšením zvolala, "Chcem byť Ježišovým srdcom!" pretože v srdci sa stretávajú všetky funkcie, bez neho by telo nemohlo žiť!

Aj ja som našla svoje miesto. Chcem byť cievou, ktorá Ježišovu lásku (životodarnú tekutinu, živú vodu) privedie ku každému chorému údu, ku ktorému ju prozreteľnosť povedie. Záleží len na jednom: Aby som ostala napojená, priam ponorená do Srdca Ježišovho. Do tej nevyčerpateľnej studnice nekonečného bohatstva lásky. Modlím sa, aby sa mi to darilo. A zároveň ďakujem, za túto krásnu a vznešenú cestu, ku ktorej ma Pán volá.


Želám vám všetkým radosť a veľa, veľa lásky. Vo vás i okolo vás.


streda, 8. marca 2017

Veľkopôstna cesta



Radostný deň, priatelia! Začal sa nám Veľký pôst a s ním rôzne spôsoby, ako sa ho snažíme čo najlepšie prežiť a využiť. Chcela by som sa s vami podeliť o tie moje spôsoby. Možno sa vám ešte zachce niektorý z nich pridať aj do svojho pôstneho programu, hoci je mi jasné, že po týždni ste si už tú vašu cestu asi vybrali.

Kliknite pre stiahnutie

nedeľa, 5. marca 2017

Vďačná chvíľka: Som, aká som


Nová cesta - nové objavy. "Múr básnikov."  

Radostný deň vám všetkým prajem! Znovu s oneskorením... ale predsa vám prinášam zbierku darov, za ktoré som vďačná v uplynulom týždni (21.-28.2.). Tento týždeň som si zvlášť "vychutnávala" dary Pokory a Dôvery.

Pokračujem v čítaní duchovnej cesty so sv. Terezkou (Cesta dôvery a lásky od J. Philippe) a práve tento týždeň som spolu s Terezkou "hľadala výťah pre maličkých". Čo to znamená? Terezka veľmi túžila byť svätou. Ale videla neprekonateľný rozdiel medzi tým, aký musí byť svätý a tým, aká bola ona. Rmútilo ju to, no nezmalomyseľnela. Verila, že ak jej Boh dal do srdca takú túžbu, musí existovať cesta, ako ju dosiahnuť. Boh nedáva nesplniteľné túžby.

Vytrvalo hľadala - v Božom slove, v Biblii. A našla: "Ak je niekto maličký, nech príde ku mne," píše sa v Knihe prísloví (9, 4) A čo Boh povie tomuto maličkému? Nehovorí mu: "Musíš sa zlepšiť. Nie som s tebou spokojný. To čo robíš nestačí..." Nie, odpoveď na túto otázku Terezka našla u proroka Izaiáša: "Ako matka láska svoje dieťa, tak vás ja poláskam, priviniem si vás na hruď a budem vás hojdať na kolenách."

Áno, to chcem aj ja. Ostať maličká - veď maličkým Boh sľúbil svoje kráľovstvo, nie múdrym a bohatým tohto sveta. ("Kto sa povyšuje, bude ponížený. A kto sa ponižuje, bude povýšený." Lk 18. 9-14) - Chcem, aby ma On sám privinul na svoje srdce a učil ma Láske, ktorou aj On mňa (a všetkých nás) miluje.

Ako to urobím? Ako môžem byť tým správnym spôsobom maličká?

nedeľa, 26. februára 2017

Lov "pokladov"



Počas týchto jarných prázdnin sme nikam necestovali. Ani ja, ani manžel nemáme dovolenku, a tak poctivo chodíme do práce každý deň. Ale rozhodli sme sa napriek tomu si prázdniny užiť. Aspoň prvý deň (v pondelok) sme sa tohto rozhodnutia poctivo držali a po práci sme sa vybrali na chatu hľadať staré poklady. Tie dva, ktoré som predovšetkým mala na mysli, sme nenašli (nevadí, budeme hľadať ďalej, keď bude počasie priať väčšiemu vypratávaniu). Ale niekoľko vzácností sme si predsa odniesli. Aha:

sobota, 25. februára 2017

Písmeno "Ž" - kto som?

Poznáte tie rôzne hry na sociálnych sieťach? Napíš ... a zapoj sa do reťaze. Väčšinou ich ignorujem, ale táto ma zaujala. Zdá sa, že by mohla byť prínosom. Zaujímavá i poučná. Dá sa zatiahnuť na hlbinu. A to ja rada.

O čo ide? Zadanie znie:

"Dostala som písmeno "Ž". Pomenuj ma ním."

Niečo takéto (s iným písmenom) som našla u kamarátky. Zapojila som sa a napísala som jej podľa mňa výstižné pomenovanie na zadané písmeno. Ja som na oplátku dostala písmeno Ž. Akým slovom na "Ž" by ste ma pomenovali?

Z odpovedí môžem zistiť, ako ma vidia moji priatelia a známi. Môžem sa inšpirovať a tak trochu porovnávať s tým, ako sa vidím ja. Môžem zas trochu inak pomenovať to, aká chcem byť, ale aj to, kým naozaj som. Meno pomáha človeku ukotviť sa. Aj keď je to meno vymyslené v hre. Oživuje, povzbudzuje, prináša čosi nové. Len aby som si dala pozor a neidentifikovala sa bezhlavo s hocičím. Nechcem upadnúť do malomyseľnosti, ani sa utopiť v pýche.

piatok, 24. februára 2017

Vďačná chvíľka: Nová cesta s Pánom

Radostný deň vám všetkým želám! Utorok som síce už zase nestihla, ale predsa sa ozývam s novou dávkou vďačnosti. Aj uplynulý týždeň som dostala množstvo darčekov, za ktoré môžem Bohu ďakovať. A aj dnes sa chcem s vami o ne podeliť.


Hneď na začiatku spomeniem jeden "špeciálny" dar, ktorý sa tiahol celým týmto týždňom. Začala som si znova čítať knižku Cesta dôvery a lásky, autora Jacques Philippe. Je to vlastne prepis duchovných cvičení inšpirovaných duchovnosťou sv. Terezky z Lisieux. Rozhodla som sa, že si každý týždeň prečítam jednu kapitolu a potom sa ju celý týždeň snažím žiť. Tento týždeň som žila s mottom:

Chcem sa vždy znova (každé ráno) rozhodnúť pre novú cestu s Pánom. 

Moja ranná modlitba v tomto týždni znela asi takto: "Aj dnes ti, Pane, dávam svoj život. Aj dnes chcem kráčať s tebou. Aj dnes som pripravená prijímať tvoju cestu, tvoje vedenie, tvoje výzvy. 
Vlastne nie. Nie som pripravená, sama to nedokážem. Ale prosím, ty priprav moje srdce. Pretvor ho podľa svojho srdca. Urob ho odvážnym a ochotným dôverovať ti úplne."

Vyšlo to zase až prekvapivo. Pretože ma práve teraz čakali výzvy, ktoré by som bez tohoto povzbudenia zvládala len ťažko. Výzvy, ktorým sa však dalo čeliť, ak som ich prežívala s dôverou v Prozreteľnosť, s istotou, že každý boj má zmysel, s priam až detinskou odvahou Božieho dieťaťa. Pán sa ma pýtal cez slová knihy i cez okolnosti a otázky ľudí, čo som ochotná pre neho urobiť. Ako chcem prejavovať svoju (Jeho) lásku ľuďom ktorých stretávam (ku ktorým ma posiela, v ktorých trpí a čaká On sám). Spomínate si na moje motto pre tento rok? "Niesť (Jeho) Lásku k ľuďom."

V prvej kapitole som sa dočítala:

"Keď aj tú najmenšiu vec, ktorú Boh od nás žiada, vykonáme odvážne, môže to uvoľniť cestu hlbokému uzdraveniu, novej slobode, ktorú nám Boh dáva.
... Dostávame túto odvahu a silu, ak sme schopní povedať áno tomu, čo Boh dnes od nás žiada. Spýtajme sa teda Boha: Aké áno odo mňa žiadaš dnes? Drobný skutok odvahy a dôvery, ktorý mám dnes vykonať? Ak sa to spýtam, zakúsim, že ma navštívi tvoja milosť a hlboko sa ma dotkne. ..."
(J. Philippe, Cesta odvahy a lásky, s. 26)

Len čo som si tieto slová prečítala, hneď som aj dostala odpoveď. Alebo možno naopak, tie slová boli odpoveďou na otázky, ktoré som v ten deň dostávala. Hneď som vedela čo musím (chcem) urobiť. A bola som si istá, že dostanem dosť sily, aby som to zvládla tak, ako chce Pán. A že mu táto moja odpoveď je milá, ako je milá ochota malého dieťaťa spolupracovať s mamkou, či ockom na nejakej veľkej veci. Malá pomoc konkrétnym ľuďom. A zároveň veľa milostí do boja o duše, o večné šťastie.

Nový kvet (kúsok jari aj na kuchynský stôl)

Ešte jarnejší výzor žltej primulky so zelenou mašľou vo vstupnej hale

Rozkvitnutý hyacint od najdrahšieho.
Krásny veľký voňavý biely kvet.

A teraz už výber z toho množstva "darčekov" tohto týždňa:

- Milujúca rodina.
- Istota, že sa môžem spoľahnúť na Božiu milosť.
- Výzva kráčať každý deň s Pánom. (viď úvaha vyššie)
- Balkóny svedčiace o živote. O ľuďoch, ktorí si ich s láskou upravujú. O živote čakajúcom na teplejšie dni, aby s plnou silou vyrašil z kvetináčov. Tváre balkónov tak rôzne podľa povahy ľudí, ktorí ich obývajú. Hmyzí hotel na jednom z balkónov... Životodarná prechádzka uprostred pracovnej doby.
- Vyslyšaná modlitba. A vďačnosť za moju modlitbu.
- Istota, že je všetko na čom záleží v Dobrých rukách.

- Nový kvet - kúsok jari aj na kuchynský stôl. Ešte mi bolo málo, v každej miestnosti potrebujem mať (a môžem mať!) kvitnúci kvet.
- Ešte jarnejší výzor žltej primulky (so zelenou mašľou) vo vstupnej hale.
- Rozkvitnutý hyacint. Krásny veľký voňavý biely kvet.
- Fašiangové šišky. A mnoho drobností okolo ich prípravy.
- Dopísaný Pôstny kalendár. (Ešte chýbajú posledné úpravy, aby mohol putovať do vašich schránok.)
- Spoločná večerná prechádzka.
- Straka na balkóne

- V pondelok po práci sme sa ešte vybrali na malý výlet. Všetci štyria - aj s babičkou. A našli zopár starých "pokladov". (Aj keď tie, po ktoré sme tam šli sme nenašli. Nevadí, v lete budeme v hľadaní pokračovať.)

Orezané topole. Ale ešte stále živé. 

...A pučiace - chystajú sa rásť!

Našli sme zopár starých "pokladov" z detstva

... Je toho ešte veľa, za čo by som chcela ďakovať. Ale niektoré veci si nechám len v srdci, niektoré vo svojom osobnom zošite. A o niektoré sa podelím zase inokedy, pri inej príležitosti, možno na inom mieste. Napr. v skupine Cesta vďačnosti na FB.

Želám aj vám krásny radostný týždeň. A nech slnko (to na oblohe, i to v duši) prežiari každý váš deň.


pondelok, 20. februára 2017

Vďačný utorok: Vďaka za bežné dni

.
Prvý obrázok "na rozbeh".
"Včela belkonia" (parodia na Sherlockovu včelu Euglasia Watsonia

Rozhodla som sa kresliť. Každý deň zachytím aspoň niečo.
Nedeľa. 

Modrý kostolík. Nácvik zboru.
Hudba. Spev.  Radosť. Energia. Spoločenstvo. Priatelia...

Želám vám všetkým radostný deň. Konečne prichádzam aby som sa s vami podelila o svoje minulotýždňové dary. Viem, poriadne meškám. Už o pár hodín bude ďalší utorok a s ním termín zhrnutia pre ďalší týždeň. Akosi sa mi nedarilo včas si sadnúť a v kľude napísať niečo, čo by stálo za to. Takže - koniec odkladaniu, aspoň sa podelím o tých pár radostí, čo som si počas celého týždňa nadelila (a ktoré mi boli dopriate). Možno malé, možno obyčajné. možno by takmer ani nestáli za zapísanie. Ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčila (nielen ja), bez toho, aby som si ich zapísala (a uvedomila!), môj týždeň by ostal zdanlivo nudný a nezaujímavý. Takže asi moja najväčšia vďaka patrí samotnému rozhodnutiu písať si. Každý jeden dar, radosť, ktorú zachytím, chcem zapísať, aby neodplávala do zabudnutia a ničoty.

A teraz už nasleduje zoznam radostí:

utorok, 7. februára 2017

Vďačný utorok: On je živý

Som vďačná za stretnutie On je živý v Nitre

Tento týždeň sa podstatná časť mojej vďaky točí okolo stretnutia On je živý v Nitre. Som vďačná za všetky tie krásne zážitky, za skvelú hudbu, za všetkých ľudí, ktorých som tam stretla - starých priateľov i to množstvo mladých. Za život (a radosť zo života), ktorý som mohla priam hmatateľne cítiť. ... Ale je toho viacej, čo som po celý týždeň prežívala: 

sobota, 4. februára 2017

Čo to bude, až to bude? - Odpoveď.

V minulom poste som vám dala hádať, čo asi vyrábam...


Tento nápad som nosila v hlave v rôznych podobách už veľmi dlho. Mám doma ešte zo slobodných čias dve klbká "šnúry na prádlo". Biela, prírodná, hrubá a zároveň mäkká. Ale na vešanie bielizne ju už nepoužijem. Teraz to už viem naisto. Čakala roky v skrinke, kým ju využijem na čosi inšie a konečne sa dočkala. 

A čo z nej bude? Dozviete sa v pokračovaní článku (po kliknutí na link "Pokračovanie článku" ;-) ) Ale ak ste ešte nenapísali svoj tip, prosím, nečítajte ďalej a najprv skúste vymyslieť, čo by to mohlo byť. Nech sa môžem inšpirovať aj vašimi nápadmi. :)

piatok, 3. februára 2017

Čo to bude, až to bude?



 Hádajte. 

Svoje tipy píšte do komentárov. Už s napätím čakám, čo vymyslíte. Možno mi poradíte môj budúci výtvor. :)

Radostný deň! Správnu odpoveď vám ukážem zajtra, ale tipovať môžete naďalej. 


PS: Stretneme sa v Nitre? V sobotu a nedeľu budeme tráviť na medzinárodnom stretnutí mládeže On je živý s komunitou Emanuel. 

utorok, 31. januára 2017

Vďačný utorok: Malé radosti

.
# Kalamár a brko - spomienky (nielen) na deda...

Minule som vám (si) sľúbila, že budem písať o svojich malých (aj väčších) daroch a vďačnosti za ne častejšie. Dnes plním svoj sľub. Chcem sa s vami podeliť o niektoré svoje zápisky v zošite vďačnosti z uplynulých dní.

Som vďačná za:

# Prísľub krásy (otvárajúci sa púčik narcisu, ktorý som dostala od môjho drahého)

# Jedno vzácne rodiace sa priateľstvo (cez komentár a e-maily)

# Kalamár a brko a... - spomienky na deda (v deň narodenín) vyložené z krabice na svetlo - Teraz pekne ladia na poličke a milými spomienkami mi prežiaria každý deň. 

sobota, 28. januára 2017

Desať kíl tvrdého plastu



Zbieram vrchnáčiky od nápojov. To už asi viete (link, link). Vyrobila som si na to ozdobené plastové vedierko, položila ho vedľa kuchynského drezu a vždy keď vyhadzujeme PET-fľašu, vrchnák vhodíme do vedierka. Keď je vedierko plné, vysypeme ho do sáčku a pokračujeme v zbieraní. ...
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...