streda, 9. novembra 2016

"Malý víkend" (Posledné brány milosrdenstva)

9. 11. 2016 (streda)

Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva sa nám pomaličky končí. Už túto nedeľu sa zatvoria všetky Sväté brány (okrem tých v Ríme) a ja mám nutkanie získať ešte za ten krátky čas čo najviac. Čo najviac Božieho milosrdenstva (aj keď viem, že milosrdenstvo bude prúdiť naďalej), čo najviac milostí pre živých i pre duše v očistci, čo najviac prejdených brán.

Rozhodla som sa "ukradnúť si" čo sa dá. Každý deň (do nedele ich už veľa neostáva) získať milosť pre niektorú dušu (prejsť cez bránu - v Bratislave je vždy niektorá dosť blízko, modlitba, sv. prijímanie). A ak je to len trochu možné, navštíviť ešte ďalšie a ďalšie Brány milosrdenstva, ktoré som doteraz nevidela.

Na poslednú chvíľu (1. 11.) sme prešli cez poslednú bratislavskú Svätú bránu - na Katedrále sv. Šebastiána (vojenský ordinariát - dlho unikala našej pozornosti, keďže nebola v zoznamoch slovenských Svätých brán). Minulý víkend sme navštívili Bránu milosrdenstva v Žiari nad Hronom (žiaľ bola už zatvorená). Ale ďalší voľný deň už do ich zatvorenia nebude. To znamená, že posledné Sväté brány v dosiahnuteľnom okolí - tj. v rakúskom Eisenstadte a Lorette už nenavštívime?

Nakoniec sme sa rozhodli, že nás ani pracovný týždeň nezastaví. A tak sme sa dnes po práci vybrali na výlet. Vyrážali sme už prakticky za tmy (16:30), ale napriek tomu sme si výlet užili. Bol to pre mňa "malý víkend". Uvoľnenie, osvieženie v pracovnom kolotoči. Napriek tomu, že jednu chvíľu som vážne uvažovala, či radšej neostať doma v pohodlnom kresle. Ale načerpala som viac odpočinku na výlete, než v spomínanom kresle. 








Našim prvým cieľom bolo rakúske Loretto. Po príchode na miesto nás trochu prekvapil zatvorený kostol, pusto a tma. Navyše mi zlyhala fotografická technika (zabudla som nabiť foťák), takže som sa musela uspokojiť s menej kvalitnými fotkami na mobil. Ale Svätú bránu sme tu našli. Aj sme sa pri nej pomodlili a prešli. S prosbou o pokoj. Pre nás, pre našu rodinu, pre náš dom, naše mesto...




Túžila som získať aj plnomocné odpustky pre niektorú dušu v očistci, ktoré sa viažu k prechodu cez Svätú bránu a tak som poprosila Pána, aby sme cestou natrafili na svätú omšu a možnosť prijať ucharistiu. Podarilo sa. Hneď vedľa Loretta je obec Stotzing a tu v kostole vedľa bývalého kláštora sme videli svetlo. Práve sa začala sv. omša. Bol to nečakaný zážitok navyše. Interiér kostola nás tiež prekvapil a potešil (okrem iného sv. Jurajom na jednom z bočných oltárov). Rozhodli sme sa, že sa sem ešte určite vrátime v lete - keď bude viac svetla a dlhšie dni.

Poslednou zastávkou bol dnes Kostol sv. Martina v Eisenstadte. Zapôsobil svojou typickou rakúskou upravenosťou a vybavenosťou. A Svätá brána tu vyzerala presne tak, ako aj ostatné rakúske brány milosrdenstva. Možno okrem tej v Marchegu.










Želám vám požehnaný čas. A nech sa vám darí čerpať z prameňov milosrdenstva - a následne nech aj z vás prúdia pramene živej vody (lásky). Tak, ako sme si to čítali dnes na liturgii [Ez 47, 1-12; 1 Kor 3, 9-17; Ž 46] a [Jn 7,37-38].


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...