utorok, 29. novembra 2016

Abeceda vďačnosti - A, B, C

Aby sme aktívnejšie a plnšie prežili toto adventné obdobie, aj teraz každý deň hľadáme Božie dary, za ktoré môžeme byť vďační. A keďže adventných dní je približne toľko, ako písmen abecedy, prečo nepriradiť každému dňu jedno písmeno? Práve beží tretí adventný deň, teda sme už pri písmene C. A ja som sa rozhodla, že vám ukážem, čo všetko som zatiaľ našla.
(Viac o adventnom hľadaní darov podľa abecedy píšem v článku Adventná abeceda vďačnosti.)

1. Prvá adventná nedeľa (27. 11.) -  Dary na písmeno A 

Na prvý deň a prvé písmeno abecedy, nám pripadli také krásne dary, ako...
Samotný Advent.
Adventný veniec (viac o ňom píšem tu).
Adventný kalendár (Viac tu).

Ale tiež som si spomenula na niektoré hmotné dary. Napríklad Auto, ktorým sa odveziem, kam potrebujem.
Acidko (acidofilné mlieko), bez ktorého si už ani neviem predstaviť večer.
Aj keď Amarouny (želé), Artyčoky a Avokádo som už nestihla pripraviť, pretože som začala plánovať až na poslednú chvíľu a nič také sme doma nemali.

Nechala som sa inšpirovať aj v skupinke Cesta vďačnosti na sociálnej sieti, kde som si spomenula na dary ako:
Anjeli.
Anjel strážny.
Modlitba Ave Mária...
A pozdrav Ahoj, ktorým sa môžeme obdarovať navzájom zakaždým, keď sa stretneme.
Svätá Alžbeta - patrónka našej farnosti a moja obľúbená svätá.
A tiež svätá Anna, Ježiškova babička.
Ale aj moja babička Anna - som za ňu vďačná, i za všetko, čo som skrze ňu dostala.

Krásnym darom, za ktorý som vďačná je aj Almužna - mne sa síce dnes nepodarilo, ale som vďačná aj za takúto možnosť byť darom pre druhých.

Adventný veniec - a modlitba pri ňom. 

Citát z adventného kalendára. 

Adventný kalendár - krátke citáty z Biblie

Adventná abeceda vďačnosti

Adventný kalendár - minimalistický, ale duchovný

Tento rok som si nedopriala veľa času na prípravu adventného kalendára. Čokoládový (alebo inými dobrotami naplnený) kalendár už od istého času "neuznávame", a duchovný - zameraný na dlhšie chvíle rozjímania by som tento rok asi tiež zvládala len s ťažkosťami. Tak som zvolila "minimalistický" prístup - a zdá sa, že sa mi to zatiaľ osvedčilo. Málo textu, málo príprav - ale dá sa zatiahnuť na hlbinu (podľa možnosti).

Nakoniec budeme mať až dva "kalendáre", ktorých príprava spočívala vo vytlačení 1, alebo 4 A-štvoriek. O čo ide?

1. - Hľadala som niečo jednoduché (a bezpracné), ale duchovné. A tak som otvorila svoju stránku nápadov a vybrala som to, čo ma bude stáť najmenej námahy: Pripravené kratučké citáty zo Svätého písma. chystala som ich už v r. 2012, teraz padli vhod. Len vytlačiť a každý deň potom odstrihnúť jeden lístok a položiť na viditeľné miesto.

Celý deň (a postupne celý advent) môžem takto prežiť s Božím slovom. Prečítam si ho ráno a potom ešte veľakrát cez deň, keď idem okolo. Možno sa ho naučím naspamäť, a budem si ho opakovať tak často, ako budem potrebovať (alebo ako často si spomeniem). Pre istotu som si jednotlivé citáty vložila aj do kalendára v mobile, takže ich mám stále pri sebe, kamkoľvek idem.

Živiť sa Božím slovom možno viacerými spôsobmi. Prečítať si dlhší úsek, rozjímať nad ním dlhší čas (to je dobré a potrebné). Ale môžem aj krátku vetu "prežúvať" celý deň a dovoliť Bohu, aby ma ňou sýtil. Aby ňou premieňal všetky moje denné činnosti. Nechať sa pretvárať. Dýchať, vnímať cez jej "filter". Nechať sa ňou povzbudiť v ťažších chvíľach. Aj to je spôsob, ako možno z malého (horčičného) zrnka nechať vyrásť veľký strom.




2. - Tým druhým kalendárom, ktorým si "počítame" dni do Vianoc v našej rodine je Adventná abeceda vďačnosti. Už som vám ju spomínala a podrobnejšie ju vysvetľujem v článku - na MojaKomunita.sk. Tam si môžete tiež stiahnuť kalendár na vytlačenie, alebo do svojho múdreho mobilu.

V princípe ide o to, že každý deň hľadáme (alebo/a VYTVÁRAME) dary začínajúce sa na dané písmeno abecedy. Do Vianoc budeme mať celú abecedu vecí, za ktoré môžeme byť vďační! A tak si nielen vyfarbujem dni, ktoré už prešli, nielen si všímam, čo všetko (začínajúce na A, B...) som dostala, ale tiež sa snažím pripraviť svojim blízkym (či vzdialenejším) niečo pekné a dobré na dané písmeno.

Naša vďačnosť a láska tak môže rásť. A na Vianoce bude srdce pripravené. Ježiš sa môže zrodiť - z lásky, z vďačnosti, z milosrdenstva.

Pozn.: Možno ste si všimli pod kalendárom nalepený žltý lístok s poznámkami - Cícer, cesnak, cibuľa, čučoriedky... To aby som nezabudla, koľkými rôznymi darmi na "C" môžem obohatiť dnešný deň napríklad v kuchyni.



Ponúkali sa mi aj ďalšie adventné aktivity (napr. Strom Jesseho, ako vlani, zamyslenia od KBS, Advent challenge pre manželov, či adventná výzva od Florentýny). Ale asi ostanem verná heslu Menej je viac. Aby som sa nesnažila stíhať priveľa a nakoniec nebudem mať nič. 

Želám vám radostné adventné dni! 


nedeľa, 27. novembra 2016

A - ako Advent

.

Dnes sa začína advent. Už sme na našom adventnom venci zapálili prvú sviečku. A ja sa veľmi teším, že som ho vôbec stihla pripraviť. Samozrejme som vďačná aj za to, aký je pekný. Nie, nechcem chváliť seba, alebo svoju šikovnosť. Skôr ďakovať za všetkých ľudí, ktorí mi umožnili urobiť ho práve takýto. Za môjho manžela, ktorý mi priniesol čečinu a svietnik z chalupy a bol ochotný trhať šípky. Za našich priateľov, ktorí mi ochotne poslali zo svojich šípok i maličkých červeným bobuliek (ani neviem ako sa tá rastlina volá - vie niekto?). A za prozreteľnosť, s ktorou sme kúpili sviečky už minulý rok, ale nezmestili sa vtedy na náš veniec, takže ostali "k roku".

Zapečatené cesty

20. 11. 2016

Spomínate si ešte na našu "letnú výzvu"? Hľadali sme radosti každý deň. Vlastne nie len hľadali, ale sami sme si ich tvorili. Písala som o tom už počas prázdnin. (link - Veľký lov malých radostí) Ale niektoré "úlohy" som nestihla splniť v daný deň, a tak som si ich odložila "na neskôr". Že to "neskôr" príde až tesne pred koncom roka som nečakala, ale som rada, že ten čas vôbec nastal.

Takže až tento týždeň som sa dostala k uskutočneniu plánu na 22. august (Radosť pri ohni). A zároveň som si (konečne) splnila úlohu zo záveru prázdnin - Uložená radosť.

Nedeľa Krista Kráľa

Trochu oneskorene píšem o minulej nedeli.

20. 11. 2016
"Dnes" je posledný deň cirkevného roka. Už o týždeň sa začne advent. No od istého času pre mňa Nedeľa Krista Kráľa nie je už len dátum, ktorý ma upozorňuje, že na budúci víkend je už potrebné pripraviť adventný veniec. Chcem aj tento sviatok prežiť slávnostne. Tak, aby som prijala čo najviac z jeho posolstva pre mňa. A k tomu patrí aj výzdoba bytu.

Dovoľte mi k obrázkom pripojiť aj malé vysvetlenie symboliky niektorých prvkov.

Kuchynský stôl

Červená (sviečka) symbolizuje kráľovskú farbu

Ale môj Kráľ je kráľom na kríži. Preto tŕňová koruna.

Môj Kráľ má trón na kríži. Preto je okolo sviečky tŕňová koruna. Vyrobila som si ju už veľmi veľmi dávno z konárika černice ozdobeného zlatou niťou. 

Potešilo ma, keď počas svätej omše na sviatok Krista Kráľa z Vatikánu aj pápež hovoril o tom, aby sme sa nebáli prijať Ježišovo kraľovanie aj v utrpení a ťažkostiach. Veď aj svätý Pavol hovorí, že sa chce chváliť len Kristom. A to Kristom ukrižovaným. (Nie uzdravujúcim, nie zmŕtvychvstalým, ale ukrižovaným.) 

Venček z levandule - vôňa víťazstva, radosť, krása, dobrota...

 Aj stôl v hale dostal "kráľovskú" vyzdobu. Nedávno sme mali sviatok svätej Alžbety - kráľovskej dcéry a manželky, bratislavskej princeznej, patrónky našej farnosti. Preto má svoje miesto pri kvietku v hale. Kvet je tu ešte od sviatku všetkých svätých - kúpil mi ho najdrahší spolu s vencami pre mojich drahých zosnulých.

A korunka okolo? To aby som nezabudla, že aj ja som "z kráľovského rodu". Som nevestou Kráľa (Krista). Som dcérou Kráľa (Boha). Dostala som do vienka všetko, čo má pravá kráľovná mať. Ide len o to, ako budem "kraľovať" v tom svojom kráľovstve. Všade tam, kde som. Vo svojej rodine, vo svojej kuchyni, v práci, medzi priateľmi... Všade sa môžem a musím rozhodnúť - či chcem byť kráľovnou, alebo otrokyňou.

A tak dnes oslavujem aj ja. Spolu so svojim Kráľom.




Želám aj vám krásne dni - a vedomie svojej kráľovskej dôstojnosti. Nech už ste kdekoľvek a robíte čokoľvek. Bez ohľadu na to, čo o vás hovoria druhí, alebo ako sa cítite. Veď vašim otcom je Boh. On vám dáva dôstojnosť kráľa. Každému jednému!


streda, 9. novembra 2016

"Malý víkend" (Posledné brány milosrdenstva)

9. 11. 2016 (streda)

Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva sa nám pomaličky končí. Už túto nedeľu sa zatvoria všetky Sväté brány (okrem tých v Ríme) a ja mám nutkanie získať ešte za ten krátky čas čo najviac. Čo najviac Božieho milosrdenstva (aj keď viem, že milosrdenstvo bude prúdiť naďalej), čo najviac milostí pre živých i pre duše v očistci, čo najviac prejdených brán.

Rozhodla som sa "ukradnúť si" čo sa dá. Každý deň (do nedele ich už veľa neostáva) získať milosť pre niektorú dušu (prejsť cez bránu - v Bratislave je vždy niektorá dosť blízko, modlitba, sv. prijímanie). A ak je to len trochu možné, navštíviť ešte ďalšie a ďalšie Brány milosrdenstva, ktoré som doteraz nevidela.

Na poslednú chvíľu (1. 11.) sme prešli cez poslednú bratislavskú Svätú bránu - na Katedrále sv. Šebastiána (vojenský ordinariát - dlho unikala našej pozornosti, keďže nebola v zoznamoch slovenských Svätých brán). Minulý víkend sme navštívili Bránu milosrdenstva v Žiari nad Hronom (žiaľ bola už zatvorená). Ale ďalší voľný deň už do ich zatvorenia nebude. To znamená, že posledné Sväté brány v dosiahnuteľnom okolí - tj. v rakúskom Eisenstadte a Lorette už nenavštívime?

Nakoniec sme sa rozhodli, že nás ani pracovný týždeň nezastaví. A tak sme sa dnes po práci vybrali na výlet. Vyrážali sme už prakticky za tmy (16:30), ale napriek tomu sme si výlet užili. Bol to pre mňa "malý víkend". Uvoľnenie, osvieženie v pracovnom kolotoči. Napriek tomu, že jednu chvíľu som vážne uvažovala, či radšej neostať doma v pohodlnom kresle. Ale načerpala som viac odpočinku na výlete, než v spomínanom kresle. 








Našim prvým cieľom bolo rakúske Loretto. Po príchode na miesto nás trochu prekvapil zatvorený kostol, pusto a tma. Navyše mi zlyhala fotografická technika (zabudla som nabiť foťák), takže som sa musela uspokojiť s menej kvalitnými fotkami na mobil. Ale Svätú bránu sme tu našli. Aj sme sa pri nej pomodlili a prešli. S prosbou o pokoj. Pre nás, pre našu rodinu, pre náš dom, naše mesto...




Túžila som získať aj plnomocné odpustky pre niektorú dušu v očistci, ktoré sa viažu k prechodu cez Svätú bránu a tak som poprosila Pána, aby sme cestou natrafili na svätú omšu a možnosť prijať ucharistiu. Podarilo sa. Hneď vedľa Loretta je obec Stotzing a tu v kostole vedľa bývalého kláštora sme videli svetlo. Práve sa začala sv. omša. Bol to nečakaný zážitok navyše. Interiér kostola nás tiež prekvapil a potešil (okrem iného sv. Jurajom na jednom z bočných oltárov). Rozhodli sme sa, že sa sem ešte určite vrátime v lete - keď bude viac svetla a dlhšie dni.

Poslednou zastávkou bol dnes Kostol sv. Martina v Eisenstadte. Zapôsobil svojou typickou rakúskou upravenosťou a vybavenosťou. A Svätá brána tu vyzerala presne tak, ako aj ostatné rakúske brány milosrdenstva. Možno okrem tej v Marchegu.










Želám vám požehnaný čas. A nech sa vám darí čerpať z prameňov milosrdenstva - a následne nech aj z vás prúdia pramene živej vody (lásky). Tak, ako sme si to čítali dnes na liturgii [Ez 47, 1-12; 1 Kor 3, 9-17; Ž 46] a [Jn 7,37-38].


utorok, 8. novembra 2016

Dušičkové výlety - Krypta u Františkánov


Dnes je posledný deň modlitieb za duše zomrelých. Teda modliť sa samozrejme môžeme (a budeme) aj naďalej, ale dnes sa končí oktáva sviatku Všetkých svätých, čo znamená posledný deň s možnosťou získať plnomocné odpustky pre duše v očistci pri návšteve cintorína spojenej s modlitbou. Ja som sa rozhodla navštíviť tentoraz kryptu pod františkánskym kostolom Navštívenia Panny Márie.

pondelok, 7. novembra 2016

Dušičkové výlety - Chatam Sófer

Dnes som sa vrámci týždňa modlitieb za zosnulých vybrala k mauzóleu významného bratislavského rabína Chatama Sofera. (Wikipédia o Chatam Soferovi - tu. Wikipédia o mauzéleu - tu, Stránka mauzólea - tu - odporúčam vám popozerať si to, sú tam zaujímavé obrázky aj informácie)

Mala som zvláštny pocit. Možno trochu nepatričný. Akoby som sa chcela votrieť niekam, kam nepatrím. Aj preto som nakoniec odmietla možnosť vojsť dnu a pozrieť si interiér mauzólea (platí sa vstupné 6 €),  napriek tomu, že som akurát vystihla čas, keď bolo otvorené (práve tam bol pár pútnikov z Izraela). Ale aspoň niekoľko fotografií som pre vás ulovila.

Náhodou som vystihla čas, keď bolo otvorené.
Inak si môžete dohodnúť návštevu telefonicky. 

nedeľa, 6. novembra 2016

Dušičkové výlety - Cintorín pri Kozej bráne



Pekný deň vám želám. Dnes sa chcem s vami opäť podeliť o obrázky z jedného pôsobivého historického cintorína. Tentoraz sme sa vybrali na evanjelický cintorín pri Kozej bráne. Vznikol v r. 1783 po nariadení cisára Jozefa II., ktorým prikázal zrušiť cintoríny v obytných častiach mesta a zriadiť nové ďalej od ľudských obydlí. Vtedy sa tento cintorín nachádzal ďaleko za mestskými hradbami na ceste ku Kozej bráne. Cintorín bol aktívne využívaný až do r. 1950, keď bol oficiálne zrušený. (Napriek tomu som tu našla niekoľko hrobov s novším dátumom úmrtia.)

sobota, 5. novembra 2016

Dušičkové výlety - Slavín

.

Dnes sme sa vrámci "dušičkových výletov" vybrali na Slavín. Veľkolepý pamätník "hrdinom Sovietskej armády". Monument hlásajúci z najvyššieho bodu bratislavského Starého mesta celému svetu - "So Sovietskym zväzom na večné časy".

piatok, 4. novembra 2016

Dušičkové výlety - Ondrejský cintorín

Ako som už písala, každý deň v tomto "dušičkovom" týždni sa snažíme navštíviť niektorý bratislavský cintorín. Dnes padla voľba na Ondrejský cintorín v Starom meste.

Tu sa už neprenajímajú nové hrobové miesta, slúži skôr ako historická pamiatka a pôsobivý priestor na prechádzky a rozjímanie. Aj dnes som tu našla mnoho krásy - z kameňa i živej prírody. Ale najmä mnoho modlitieb, spomienok a ľudského tepla, starostlivosť blízkych i pominuteľnosť všetkého hmotného... Vrátane tých pevných kamenných náhrobkov, ktoré nakoniec napriek svojej honosnosti a tvrdosti tiež podľahnú.


štvrtok, 3. novembra 2016

Dušičkové výlety - Cintorín padlých v I. sv. vojne


Minule som písala o našom úmysle navštíviť každý deň v oktáve modlitieb za zosnulých (tzv. Dušičkovom týždni) niektorý iný bratislavský cintorín. (link)

A tak sme hneď v stredu (2. 11.) navštívili Vojenský cintorín a pamätník padlých v I. sv. vojne z r. 1916. Pôsobivé rady bielych krížov. Mená a roky (niektorí padli naozaj veľmi mladí). Odvaha i bolesť. Modlitba a svetielko nádeje blikotajúce vo večernom šere...

Dušičkový týždeň

Včera, deň po sviatku všetkých svätých, sme oslávili spomienku na všetkých verných zosnulých (v štátnom kalendári - Pamiatka zosnulých). Modlili sme sa za nich. Vyprosovali im nebeskú blaženosť. A čerpali z pokladnice milostí nazhromaždených z modlitieb Cirkvi, ale predovšetkým prameniace z milosrdenstva Boha. Nielen včera. Celý týždeň (8 dní) sa nesie v znamení osobitných milostí pre duše zomrelých. Je to čas, kedy môžeme pre mnohé a mnohé duše získať ukončenie očistcových bolestí a radosť z blaženej oslavy Boha.


Snažíme sa tieto dni sláviť s rodinou. Tak pestro, ako sa len dá. Modlitba, získavanie odpustkov pre duše v očistci, ale tiež niečo zaujímavé, nové, pútavé. Rozhodli sme sa, že každý deň navštívime niektorý iný cintorín v okolí. Samozrejme okrem obligátnej návštevy hrobov našich blízkych.


Nie je to ťažké, naše hlavné mesto ponúka mnoho možností. Veľké a známe cintoríny ako MartinskýSlávičie údolieRužinovský (Vrakunský), krematórium... Historické priestory, ako Ondrejský cintorínžidovský cintorín, alebo hrobka rabína Chatama Sofera, cintorín pri Kozej Bráne... Krypty v kostoloch, napr. vo Františkánskom, alebo tzv. Trojičnom kostole... Alebo pamätníky ako Slavín, či Vojenský cintorín a pamätník padlých v I. sv. vojne v Petržalke - Kopčanoch. No a potom sú tu miestne cintoríny hádam vo všetkých mestských častiach Bratislavy (Petržalka, Karlova Ves, Lamač... a mnohé ďalšie).


Tieto miesta modlitieb za zomrelých máme zatiaľ v pláne. Neviem, koľko sa nám ich podarí navštíviť tento rok. Na niektorých sme sa modlili už po minulé roky, iné čakajú a možno ešte budú čakať do ďalších rokov. Ak natrafím na niektorý zaujímavý cintorín, ktorý by "stál za návštevu", určite ho do svojho zoznamu pridám.


Ak by ste sa chceli pridať a nie je vám to do Bratislavy ďaleko, pripravila som vám aj prehľadnú mapu. Nenárokujem si na úplnosť, určite mi veľa zaujímavých miest vypadlo. Budem rada, ak mi v komentároch napoviete, aby som si ich tam mohla pridať.


(Obrázky do tohto článku sú z minuloročnej návštevy na Ondrejskom cintoríne.) 
O našej včerajšej návšteve Vojenského cintorína z I. svetovej vojny vám napíšem hneď v nasledujúcom príspevku. Hneď to bude! 

Želám vám požehnaný čas a veľa milostí i radostí pre vás i pre vašich drahých. 


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...