utorok, 2. augusta 2016

Moje letné radosti: 4. týždeň

Zdá sa, že si tohtoročné prázdniny naozaj užívam plnými priehrštiami. Prekvapuje ma to o to viac, že mám tentoraz leto pracovné a neužívam si dvojmesačné voľno, ako som bola zvyknutá.  Prázdninové zážitky sa nám sypú tak rýchlo, že ani nestíham všetky zapisovať. (Hodne nám v tom pomáha projekt "Veľký lov letných radostí" a "Výzva 40 brán".) Musím sa poponáhľať a zachytiť ich skôr, ako všetko pozabúdam. Pretože ak tvrdím, že chcem každý deň zažiť niečo, čo obohatí zoznam prázdninových zážitkov, bolo by dobré, aby som potom všetky prežité "dobrodružstvá" nenechala zapadnúť do zabudnutia.

Tentoraz prinášam krátke zhrnutie štvrtého prázdninového týždňa (od 25. 7. do 31. 7.)



Maková zmrzlina



25. 7. 2016

Hneď v pondelok sme mali v zadaní "makovú radosť". Možností bolo viac - od obyčajných makových slížov, po prechádzku makovým poľom a vyrábanie dekorácie z makovičky, či makových zrniečok (varenie a požívanie ópia nebolo doporučené). Ja som sa vybrala k stánku, o ktorom som vedela, že predávali aj makovú zmrzlinu. Bola som zvedavá, či ju ešte majú a ako asi chutí.

Mali. A chutila... makovo. Celkom mi to pripomínalo makové slíže, alebo nejaký makovník. Akurát konzistenciu mala zmrzlina samozrejme inú - jemnejšiu krémovú. Myslím, že pre budúcnosť prenechám makovú chuť pečeným dobrotám a zmrzlinu si doprajem radšej nejakú chuťovo výraznejšiu (ovocnú, čokoládovú a pod).



Po práci sme sa zastavili v obchode s potravinami a okrem iného kúpili makový hrebeň a zopár sladkých rožkov posypaných makom. Odniesli sme z nich aj našej babičke na Záhorie - aby mala aj ona makovú radosť. Zastihol nás tam poriadny lejak. Ledva sme vystúpili z auta... Ani nás nechcel pustiť domov, liať prestalo zase až niekde za Plaveckým Štvrtkom.





26. 7. 2016

V utorok sme spoločne slávili sviatok svätej Anny a všetkých Aničiek, ktoré poznáme. Môjmu srdcu najbližšia je pravdaže moja babička Anna, ktorej som nakoniec uvila venček zo sušenej levandule. Hneď sme jej ho aj boli odniesť na cintorín. Milá babička, ďakujem ti za všetko, čo som sa od teba naučila, čo si mi dala, čo si mi ukázala, čo si ma naučila milovať... A Bohu ďakujem za to, že mi ťa dal. 




27. 7. 2016

V stredu sme mali prežívať čosi na spôsob názvu filmu: "Sedím na konári a je mi dobre."

Bolo mi dobre, aj keď som na konári nesedela. Už sa mi nelozí po stromoch tak ľahko ako "za mlada", ale aspoň nejakú nižšiu a ne-kondičke priateľskú haluz som si vyhliadla. Akurát ma na nej nemal kto odfotiť. Nevadí, vyšli sme si večer von s rodinou a pohľadali ďalší strom ochotný niesť chvíľu moju hmotu. Stalo sa a hoci sa mladý tváril, že k nám nepatrí, získala som aj patričný dôkaz tohto veselého "haluzenia". ;-)




30. 7. 2016
Na pozorovanie východu slnka mám ešte dva dni (dostali sme na to celý týždeň). Mala som síce cez víkend jedinečnú príležitosť pozorovať východ slnka v prostredí slovenských hôr, ale nakoniec som nenašla silu, aby som sa o piatej ráno vyhrabala nielen z postele, ale aj zo suchej izbičky a šliapala mokrou trávou do kopca, kde by bol výhľad na vychádzajúce slnko (pravdepodobne zakryté mrakmi). Pozorovala som (zatiaľ) len svitaním zafarbené oblaky na "takmer-východe", čo bolo vidno z nášho balkóna. Možno to ešte do stredy doženiem, zatiaľ len zopár fotografií z večerného súmraku.





Naše "fúkacie trubičky"

Večer po tme sme skúšali provizórne "flusátka" 

30. 7. 2016

Dnešné zadanie Veľkého lovu nás nabádalo, aby sme niečím triafali do cieľa. Nuž, celý víkend sme mali radosť predovšetkým z toho, že sme trafili do cieľa našich ciest - troška turistiky po našich slovenských horách, troška putovania na horu Živčáková v Turzovke, k prameňom a k Svätej bráne, okolo rodného domu Jozefa Krónera (viac v samostatných blogoch)... a potom ešte trafiť domov do chaty, kde sme ubytovaní.

Ale večer sme si našli aspoň malú chvíľku, aby sme si vyskúšali aj techniku strieľania papierových guľôčok "ústnou fúkačkou" - cez slamku.









31. 7. 2016

V nedeľu sme si dopriali trochu kultúry - v podobe návštevy Slovenského Betlehema v Rajeckej Lesnej. Je to úchvatný kúsok vyrezávaného umenia. Pohyblivý betlehem sme obdivovali veľmi dlho a som si istá, že ešte stále sme nevideli všetko, čo doňho majster rezbár zakomponoval.

Ďalšou "kultúrnou vložkou" bolo pre nás zastavenie v Čičmanoch s typicky maľovanými drevenicami.

Bonus 1: Prejdite cez Svätú bránu milosrdenstva

Kostol Božieho milosrdenstva
v Žiline – Hájik


kostol sv. Mikuláša vo Višňovom



Bazilika Narodenia Panny Márie
v Rajeckej Lesnej


kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho
v Dubnici nad Váhom


29. - 31. 7. 2016

Aby som učinila zadosť aj bonusovej úlohe a výzve "40 brán", rozhodli sme sa zopár brán navštíviť aj tento víkend. Nakoniec sa nám podarilo prejsť krížom krážom takmer celú Žilinskú diecézu a okrem katedrály Najsv. Trojice v centre Žiliny sme navštívili všetky tunajšie kostoly s Bránou milosrdenstva. Len vo Víšňovom sa nám nepodarilo cez bránu prejsť napriek rozhodnutiu premoknúť v prudkom lejaku, pretože bol kostol v ten deň zatvorený.

A vy ako prežívate letné prázdniny? Užívate si? Prežili ste niečo zaujíamvé?
Majte radostné leto, nech už je naplnené čímkoľvek. Želám vám radosť a pokoj v srdci.


2 komentáre:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...