utorok, 12. apríla 2016

Veľká noc v Ríme: Veľký piatok

.
Na balkóne baziliky už robia prípravy na požehnanie "Urbi et Orbi".

Minule som písala o tom, ako sme prežili v Ríme Zelený štvrtok, dnes pokračujem Veľkým piatkom.

25. 3. 2016
Udalosti utrpenia Pána, ktoré si na Veľký piatok pripomíname, sme si sprítomňovali predovšetkým vo večerných hodinách. Pred tým sme sa ešte pokúsili prijať čo najviac milostí a zážitkov z prítomnosti vo "svätom meste" Ríme. Hneď ráno sme sa vrátili do Baziliky svätého Petra. Tentoraz sme sa naozaj dostali dovnútra, prešli sme cez svätú bránu milosrdenstva, modlili sa, obdivovali nádheru i ducha tohto chrámu.

Prešli sme cez svätú bránu...




 Tu som odovzdávala svoje modlitby predovšetkým za svoju rodinu. Za tých najbližších... I za všetkých našich predkov. Nech sa Božie milosrdenstvo rozlieva na celý náš rod. Nech svojim milosrdenstvom zmyje všetky viny živých i tých, ktorí nás už predišli do večnosti, aby sa tí, ktorí ešte trpia v očistci, mohli hneď vrhnúť do radosti nebeskej v Božej prítomnosti.

A tiež som prosila za tých, čo prichádzajú po nás. Za mladých, aj za tých, ktorí ešte len čakajú na svoj príchod na tento svet. Nech ich Boh vedie po svojich cestách, nech ich vyučuje svojou láskou, nech im nedovolí odlúčiť sa od Jeho Pravdy a Jeho Lásky. Nech verne kráčajú za Ním a žijú tak šťastný život plný lásky a radosti, ktorú budú štedro rozdávať všade okolo seba.




Svätý pápež Ján XXIII.






Naše putovanie ďalej pokračovalo až na koniec Ríma, do Baziliky sv. Pavla za hradbami.

Aj tu je otvorená svätá brána milosrdenstva. Svoje modlitby (a milosti prameniace z prechodu cez svätú bránu) som tentoraz zamerala najmä na vás. Prosila som za všetkých, s ktorými sa stretávam cez internet. Za vás, ktorí si čítate moje písmenká. Za vás, ktorí navštevujete môj blog (alebo aspoň raz sa tu zastavíte a niečo si prečítate). Za tých, s ktorými sa stretávam na stránkach www.mojakomunita.sk, alebo na facebookovej stránke Radosť a vďačnosť, či v skupine Cesta vďačnosti. Modlila som sa za svoje priateľky (a priateľov) a známych, s ktorými som v kontakte predovšetkým cez internet. Za tých (tie), čo sú mi veľmi blízki, aj za tých, s ktorými som zatiaľ prehodila sotva niekoľko slov. Prednášala som Bohu vaše trápenia, o ktorých ste sa so mnou podelili, aj tie, o ktorých neviem. Prosila som o radosti pre vás a predovšetkým o utešujúcu istotu, že vás naozaj má rád tou nekonečnou Láskou, ktorou vie milovať len On.

Pevne dúfam a verím, že sa ovocie (aj) týchto modlitieb prejaví vo vašom konkrétnom živote.

Pred bazilikou




Veľmi ma oslovuje výjav na štíte:
"Čerpajte vodu s radosťou z prameňov spásy!"

Pri prechádzaní cez bránu milosrdenstva som prosila za vás.




Po obvode chrámu sú vyobrazení postupne všetci pápeži...

... od svätého Petra až po (zatiaľ) pápeža Františka.



Poobede sme si ešte za svetla pozreli miesto umučenia mnohých starovekých kresťanov - koloseum (len zvonku) a blízky Víťazný oblúk. Ešte sa sem vrátime v noci, ale takto blízko ku koloseu sa už nedostaneme.







A už sme sa presunuli k Bazilike Svätého Kríža v Jeruzaleme, kde prežijeme veľkopiatkové obrady umučenia Pána.

Freska v kruhovej klenbe apsidy rozpráva príbeh o matke cisára Konštantína svätej Helene. Helena na Konštantínovu žiadosť putovala do Jeruzalema, aby našla ostatky kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta Ježiš. Najprv sa skontaktovala s Židom Júdom, ktorému otec Zachej, brat prvomučeníka sv. Štefana, odovzdal tajomstvo o mieste ukrižovania.  Na tomto mieste naozaj našli tri kríže, Kristov a oboch lotrov. Ešte bolo potrebné určiť, ktorý z nich patril Ježišovi. Cisárovná Helena sa vrúcne modlila, zatiaľ čo Júda na každý z krížov položil mŕtveho mladíka. Pri dotyku s pravým Ježišovým krížom sa mŕtvy zázračne vracia k životu a vzdáva  Bohu chválu. (Zdroj: Andrea Lonardo, Rím s milosrdným Otcom)

V kaplnke tohto kostola je možné si uctiť viaceré vzácne relikvie ukrižovania. Je tu uchovávaná tabuľka s nápisom "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský" v troch rečiach (pravdaže nápis je už hodne poškodený, ale ešte stále sa na ňom dajú rozoznať časti textu). V ďalších relikviároch sú uložené tri úlomky dreva z kríža kajúceho lotra, klinec použitý pri ukrižovaní, dva tŕne z tŕňovej koruny, alebo článok prsta apoštola Tomáša, ktorým sa dotýkal Kristových rán. A najvzácnejšia relikvia - časť Ježišovho kríža bola použitá priamo pri liturgii. Odhalenie kríža ("Hľa drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta! - Poďme, pokloňme sa") a poklona svätému krížu, to všetko sme prežívali pri pohľade na relikviár s ostatkami toho vzácneho dreva, ktoré nieslo nášho Spasiteľa. Škoda len, že nebolo možné pristúpiť až priamo ku krížu a dotknúť sa ho, ako to býva zvykom pri liturgii na Slovensku.








Každému kardinálovi je určená niektorá katedrála v Ríme...

Český kardinál Vlk dostal Baziliku sv. Kríža v Jeruzaleme.

A už sme sa museli ponáhľať na večeru, po ktorej sme sa chceli zúčastniť krížovej cesty s pápežom v Koloseu.

Keď sme prišli na miesto, podľa očakávania už tam čakalo veľmi veľa ľudí. No hoci po iné roky býva (vraj) aj toto vzdialenejšie miesto ozvučené a davy ľudí môžu byť duchovne účastné krížovej cesty, tentoraz sme nepočuli nič. Pobudli sme tu nejaký čas, naťahovali sme krky, aby sme aspoň na chvíľu zazreli biely pápežov odev, alebo fakľami osvetlený kríž, volali sme domov, aby sme zistili, ako ďaleko je oficiálna modlitba, skúšali sme, či sa dá niečo z tejto silnej atmosféry odfotiť... Ale potom sme sa už, skôr ako prestanú chodiť autobusy, odobrali do ubytovne. S manželom sme si potom aspoň provizórne urobili súkromnú pobožnosť krížovej cesty v areáli kempu.

Znovu sa nadšenie z prítomnosti na týchto zaujímavých miestach miešalo aj so sklamaním. Ale tak to asi má byť. Ten pôvodný Veľký piatok bol v podstatnej miere o bolesti a sklamaní. Preto som vďačná aj za tie nenaplnené očakávania, ktoré sme tu mali.




Želám aj vám požehnaný čas. A stálu čistú radosť zo zmŕtvychvstania. Dúfam, že sa vrátim veľmi skoro, aby som rozprávanie o našom prežívaní veľkonočných dní v Ríme doplnila o Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu.

Majte sa krásne a nezabudnite sa zase niekedy vrátiť.
Letitia.

1 komentár:

  1. Milá Letítia,měla jsem také ten dar ,pobýt v Římě!!!prožívám to znova díky Tebe!!!Dája

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...