piatok, 15. apríla 2016

Veľká noc v Ríme: Biela sobota

Po spomienkach na Zelený štvrtok a Veľký piatok pokračujeme Bielou sobotou.

26. 3. 2016 
Tento deň sme začali putovaním do Baziliky Santa Maria Maggiore. Modlitba, prechod cez "svätú bránu milosrdenstva", obdiv mnohých krás vovnútri... Znovu mi pri vnímaní bohatstva ukrytého v tejto obrovskej a bohato zdobenej bazilike veľmi pomáhala kniha Andrea Lonarda Rím s milosrdným Otcom. Našla som v nej podrobný popis všetkých štyroch veľkých rímskych bazilík, a aj ďalších dôležitých pútnických kostolov v rámci roku milosrdenstva. 

Napríklad vedeli ste o bazilike Santa Maria Maggiore, že "V konfesii pod oltárom... nájdeme kryptu v podobe kaplnky, v ktorej sa podľa tradície uchovávajú zostatky z betlehemskej jaskyne. V 7. storočí k nim pribudla relikvia, ktorá sa považuje za úlomok z Ježišových jasieľ, do ktorých ho Mária položila." (A. Lonardo, Rím s milosrdným Otcom, s. 45)

Len škoda, že sme sa nedostali až k oltáru a do spomínanej krypty, keďže sa tam práve slúžila nejaká pobožnosť.


Znovu sme mohli prejsť cez Svätú bránu. 











Na metro sme sa tentoraz vydali iným smerom - k parku Vitorio Emanuelle...

Saint Eusebio





Odtiaľ znovu k Lateránskej bazilike. Tu sme v bočnej kaplnke konečne našli svätý kríž pripravený k poklone. Mohla som si ho teda uctiť tak, ako som bola zvyknutá na Slovensku. Len Boží hrob s vystavenou Sviatosťou Oltárnou som nenašla v žiadnom Rímskom kostole. Myslela som si, že zvyk navštíviť na Bielu sobotu "Boží hrob" a zotrvať pri ňom v tichej modlitbe je rozšírený minimálne v celej Európe, ale možno je to tak len u nás.

Kúsok od baziliky je kaplnka "Svätých schodov". Aj za tú vďačíme svätej Helene, ktorá priniesla z Jeruzalema nielen ostatky Ježišovho kríža, ale aj schody z Pilátovho domu, po ktorých viedli Krista na výsluch. V súčasnosti je tu vždy mnoho pútnikov, ktorí z úcty vychádzajú hore schodmi po kľačiačky.

Ja som sa modlila len na prvom schode. Potom som vedľajším schodiskom vyšla na poschodie, kde som ešte chvíľu zotrvala v modlitbe. A tiež sa mi podarilo získať odtiaľto odtlačok pečiatky na pamiatku.

Priečelie Lateránskej baziliky


Ešte kúsok doľava - tam sú uložené "Sväté schody"

Pohľad od kaplnky Svätých schodov. 

Ďalej sme pokračovali autobusom. Syn chcel vidieť Panteón, tak sme ho nechali naplánovať cestu. Ujal sa toho veľmi dobre, našiel na internete autobusové spojenie aj s časom, kedy odchádzajú autobusy a kedy sa treba vydať na zastávku. Nastúpili sme teda na vybraný autobus a hodnú chvíľu sme sa viezli. Bolo to takmer ako vyhliadková jazda. Z pohodlia autobusu sme si mohli (znovu) pozrieť koloseum, niektoré antické vykopávky, antické (pohanské) chrámy, Circo massimo, kostol sv. Juraja (ten sme objavili pri našej minulej návšteve Ríma), Altare della Patria...

Cestou od autobusu k Panteónu sme "len tak" nakukli do "nejakého kostola", či stojí za návštevu (Chiesa di Sant' Ignazio di Loyola). Veru stál. Vykľul sa z toho veľmi zaujímavý zážitok. Okrem výstavy "Laudato si" a už obligátne krásnych fresiek, sme mohli obdivovať napríklad umne namaľovanú falošnú kopulu, ktorá sa zdala byť priestorová, aj keď priestor, ktorý sme obdivovali bol len namaľovaný.

Ale ešte viac ma zaujala obrovská, ale veľmi jemná drevorezba jeruzalemského chrámu, okolo ktorého boli natlačené kostoly z celého sveta. Našli sme tu Chrám Matky Božej v Paríži, kostoly z Poľska, Nemecka, ale aj z Ázie, alebo z Austrálie... A po dlhšom hľadaní sa nám podarilo nájsť aj nápis "Cechoslovacchia".





Československo je "pod mostom".

Ale už prichádzame k Panteónu.

Pôvodne to bol chrám zasvätený všetkým rímskym bohom. Teraz je z neho kresťanský kostol Panny Márie patrónky mučeníkov (Chiesa Santa Maria dei Martiri). Obdivovali sme jeho súmernosť a pôsobivú architektúru - zvonka i zvnútra. Skúmali sme kruhový otvor (oculus) navrchu - jediný zdroj prirodzeného svetla, cez ktorý vraj nikdy neprší dovnútra. Nadchýnali sme sa zaujímavou dlažbou, všímali si bočné oltáre a sochy, ale aj zaujímavé osobnosti, ktoré práve tu našli miesto svojho posledného odpočinku. Nás ako netalianov asi najviac zaujal sarkofág slávneho umelca Rafaela.








Trošku sme sa posilnili z prinesených zásob (veď už bol čas obeda!), a už sme aj štrádlili na zastávku autobusu, ktorý nás odvezie na ďalšie zaujímavé miesto...


"Ako jeleň dychtí za vodou..." 

Aj my sme pili - zo studne vody, i Slova.

Na konci ulice už čaká... 

 Riadením "osudu" sme sa však vybrali opačným smerom, ako sme pôvodne plánovali a tak sa nám podarilo prísť... ku kostolu sv. apoštola Ondreja, nášho patróna. Našli sme si teda ešte chvíľu a aj tento chrám sme si popozerali, pomodlili sa a poprosili apoštola o pomoc v živote.

Kostol sv. Ondreja.



Socha svätého Ondreja na priečelí  


Interiér kostola


Uprostred hlavnej lode boli inštalované zrkadlá,
aby sme ľahšie mohli obdivovať výzdobu na strope.



Konečne sme nastúpili na autobus a odviezli sa na zastávku, ktorú sme už nemali na turistickej mape. Ale stačilo sa kúsok vrátiť popri rieke Tiber a prišli sme k mostu, cez ktorý chodí metro. Tu sme strávili hodnú chvíľu, pretože potomok číhal na fotku s idúcim metrom, ale ako na potvoru vlak nie a nie prísť.







Toto som mala na obed - mňam!
Talianska kuchyňa je podľa môjho gusta!

A už sme na námestí Piazza del Popolo, odkiaľ sa metrom odvezieme zase do centra. Chceli sme ešte pred večerou navštíviť kaplnku sv. Anny vo Vatikáne, ale žiaľ, dnes bola celý deň pre turistov zatvorená. Bezpečnostné opatrenia pred slávnosťou vzkriesenia a zajtrajšou Veľkonočnou svätou omšou na námestí svätého Petra.






Zopár záberov z Vatikánu (nám. sv. Petra).




Capella di Sant'Anna bola dnes žiaľ zatvorená. 

Ešte som si kúpila známku k pohľadnici pre kamarátku, a vybrali sme sa "domov" do kempu. Bolo sa treba pripraviť na večeru, pomaly aj na cestu domov, a aspoň trochu si po náročnom dni oddýchnuť. Pretože večer nás čakala najslávnostnejšia svätá omša celého liturgického roka - slávnosť vzkriesenia. Prežili sme ju v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda asi 16 km od Ríma.

Ale zajtra už budeme na svätej omši s pápežom!

Želám vám pokojnú noc a v srdci veľkonočnú radosť, ktorú vám nikto a nič nemôže vziať!
Letitia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...