utorok, 14. júla 2015

Z knihovničky: Démon - memoáre

.

Keď som vyhrala túto knihu, mala som rozpačité pocity. Už predtým som vedela, že niečo takéto vyšlo. Čítala som dojmy iných čitateľov, dokonca som si prečítala uverejnenú ukážku z knihy. Ale nič z toho ma nepresvedčilo, aby som si knihu prečítala. Áno, bola tam istá zvedavosť, ale čítať o čomkoľvek z pohľadu démona? Načo by to malo byť dobré? Čo mi môže priniesť takýto príbeh? Padlí anjeli predsa nemajú s nami nijaké dobré úmysly, a nemožno im veriť vôbec nič. Prečo vôbec Lucián (hlavná postava - démon) prišiel za Clayom (hlavná postava - človek) a všetko mu to rozpráva? Aký má úmysel? Čo z toho všetkého vznikne?

Knihu T. Lee Démon: Memoáre som mala doma už niekoľko mesiacov, keď som po nej nakoniec predsa siahla. A začítala som sa.


Príbeh ma hneď vtiahol a nevedela som knihu odložiť, kým som ju nedočítala. Nakoniec vôbec nebola zlá. Celý čas bola zaujímavá a napínavá. Jediné, čo mi trochu kazilo dojem, bola len moja nedočkavosť (a nedôvera), keď ma viac, ako čokoľvek iné, zaujímalo len vyvrcholenie - ako ten príbeh skončí. Čo má Lucián zalubom. A ako z toho všetkého autorka vykľučkuje, aby výsledný dojem bol povzbudením a nie pokušením. Podarí sa jej to vôbec? Robím dobre, že tú knihu čítam? Utešovala som sa myšlienkou, že kniha Démon - Memoáre vyšla v kresťanskom vydavateľstve a hádam by tam nevydávali literatúru, ktorá je celkom mimo (opačne zameraná). A naozaj tak bolo.

Záver ma (podobne ako iných čitateľov) prekvapil. Ale nesklamal. Naopak, dal celej knihe zmysel a veľmi silnú myšlienku. I keď musím priznať, že mi po dočítaní ostal trochu rozpačitý pocit "v ústach".

Chcem odporúčať aj vám - keď budete čítať túto knihu, nebojte sa. Nenechajte si pokaziť dojem tým, že nebudete na tom mieste a v tom čase, ktorý práve opisuje dej. Nemyslite na veci, ktoré budú aktuálne až o niekoľko desiatok strán. Alebo na ne pokojne myslite - spoločne s hrdinom. Tak ako si postupne uvedomuje súvislosti a zamýšľa sa nad nimi on.

Na druhej strane, nie som si istá, či je táto kniha vhodná pre slabšie povahy. Niekoho môže rozrušiť už samotná prítomnosť realisticky vykresleného Luciferovho anjela a jeho niekedy priam sugestívne reči. Alebo vyvolať nie zrovna pozitívne myšlienky, ktoré sa dokážu usadiť v mysli veľmi neodbytne.

Ani záver knihy nie je happyendom - uvoľnením z napätia ku ktorému vedie dej knihy. Je to skôr obrat, ktorý núti k zamysleniu. A v lepšom prípade aj k zmene života, zmene zmýšľania o Bohu, o svojom vzťahu k nemu, o tom, čo všetko sme od Boha dostali a stále dostávame a ako sa k jeho darom staviame. Sme vďační? Alebo berieme všetko ako samozrejmosť? Je toľko a tak nesmierne vzácnych darov, ktoré nám aj padlí anjeli závidia (och, ako strašne závidia!) - uvedomujeme si to? Ďakujeme Bohu? Prijímame ich vôbec? Alebo (vedení hlasom pokušiteľa) hovoríme - "Ďakujem, ale ja sa o svoje šťastie a dobrý život postarám sám"? A čo sa stane, ak si žijeme svoj život "dobrého človeka" a na Boha máme čas len keď sa nám to hodí? Stačí to, aby sme mohli žiť naveky v hrejivom náručí Lásky? Alebo je to práve cesta do pekla? ... Tieto a podobné otázky sú myslím hlavným posolstvom autorky.  

Ešte jedna vec ma na knihe čiastočne vyrušovala. Démon opisoval niektoré veci (stvorenie sveta, pád anjelov, prvý hriech ľudí a následky týchto pádov...) trochu inak, než som zvyknutá. Veľmi realisticky a uveriteľne, ale moja predstava bola (je) iná. Najprv som to pripisovala pôvodu autorky v inej denominácii. Ale hneď som si aj uvedomila, že to knihe vôbec neuberá na hodnote (hodnovernosti). Predsa to všetko rozpráva padlý anjel. A nikde nie je napísané, že hovorí iba pravdu. Môže niektoré veci vykresľovať podľa svojich plánov, aj keď veľmi sugestívne. Keď si čitateľ toto uvedomí (a musela som si to uvedomovať častejšie - ku koncu knihy to priznáva aj samotný Lucián), potom túto knihu nebude brať ako "sväté písmo", ale len ako inšpiráciu na zamyslenie. A Bibliu si prečíta radšej v origináli.

Autorka v poznámke na konci knihy vysvetľuje, že opisy týchto dávnych udalostí zakladá na "rozšírenom, aj keď rozhodne nie všeobecne prijímanom chápaní Ezechiela (28, 11 - 19)". Musím si knihu tohto biblického proroka znovu pozorne prečítať, aby som mohla porovnávať.

Záver: Kniha Démon: Memoáre od autorky Tosca Lee je určite zaujímavá. Dajú sa v nej nájsť hodnotné a silné myšlienky a poučenie pre náš reálny (a duchovný) život. Ale nie je to kniha pre každého. Pred tým ako po nej siahnete, dobre si rozmyslite, či chcete čítať o démonovi a jeho pôsobení na človeka (Claya).






Želám vám samé pozitívne zážitky, napríklad aj pri dobrej knihe. 


....................................................................................
Knihu T. Lee - Démon: Memoáre si môžete kúpiť
priamo vo vydavateľstve Kumrán: http://www.kumran.sk/ - Démon: Memoáre
Alebo napr. v kníhkupectve Martinus:  http://www.martinus.sk/ - Démon: Memoáre

5 komentárov:

  1. Ja sa takýchto knižiek trochu "bojím", ešte necítim, že by bol vhodný čas aby som si niečo takéto prečítala... Ale napísala si to veľmi pekne. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja som mala isté obavy. Ale určite sa do toho nenúť. Je veľa iných hodnotných a zaujímavých kníh. :)

      Odstrániť
  2. Mne sa autorkin štýl písania veľmi páčil a dokázala aj mňa vtiahnuť do deja pomerne rýchlo. V tomto má plus, ale nepáčilo sa mi to vykresľovanie stvorenia sveta a čo sa týka týchto vecí s padlými anjelmi. Niekedy som súhlasila, ale zväčša len krútila hlavou. Odvtedy čo som čítala Vízie mystičky ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy-Pád anjelov a prenasledovanie ľudstva satanom, tak ma táto kniha ešte viac od seba odháňa. Každý by si mal radšej prečítať tú malú knižočku Pád anjelov a prenasledovanie ľudstva satanom, ktorej verím, pretože nevidím dôvod neveriť svätej, a potom prečítať Démona:Memoáre...hneď by bol viditeľný rozdiel. A nepáčilo sa mi, že som Lucifera začala ľutovať...ja už si knihu až tak nepamätám, ale tie pocity ostali...a nie sú veľmi kladné...Ale to je len môj názor...autorkin štýl písania, ale radím k tým najlepším, s ktorými som sa stretla, má veru talent a používa krásne opisy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :)

      Naozaj v tých opisoch pradávnej histórie si nie som istá, či sú tie veci o páde a prenasledovaní človeka dobre opísané. Ale ako hovorím - opisuje to démon, nemusíme mu všetko veriť. Zas na druhej strane, máš pravdu, ten pocit v podvedomí ostane. Treba si dávať pozor, čo človek číta.

      A vďaka za pripomenutie - Tiež sa mi nepáčilo, že celý príbeh vyznieva, akoby Boh diablom neodpustil a človeku áno, akoby to bolo len Jeho rozhodnutie a Jeho rozmar (ako keď rodič z nejakého dôvodu uprednostňuje jedno dieťa pred iným). Určite v tom bolo niečo zásadnejšie. Aj keď tomu nerozumieme.
      Konkrétne - som presvedčená, že nie Boh nechce(l) odpustiť padlým anjelom, ale oni sami nestáli o odpustenie - boli príliš hrdí, pyšní, spoliehali sa na svoju krásu, inteligenciu a "práva". Tam nie je miesto pre milosrdenstvo.
      Ani človek, ktorý nie je ochotný prijať milosrdenstvo nemôže prijať odpustenie - a to je Bohu (Láske) nesmierne ľúto - že taký človek ostáva uväznený vo svojom hriechu a nešťastí. Táto myšlienka mi v knihe dosť chýbala - hoci pravdepodobne mala k niečomu podobnému viesť, ostala skrytá niekde v spodnej úrovni.

      Odstrániť
    2. A tiež - hlboká nenávisť diabla (všetkých démonov) k človeku - ktorá sa pre nich stáva doslova zmyslom existencie - ostala v knihe dobre skrytá. Je mi jasné, že Lucián to nechcel Clayovi ukázať - ale škoda, že ani čitateľ nemal možnosť ju v knihe zahliadnuť.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...