utorok, 31. marca 2015

Vďačný utorok: Keď nie som dosť dobrá...

Už dlhšie som poriadne nepísala svoje obvyklé vďačné zamyslenia. Akosi som si nevedela nájsť čas. Výhovorka? Možno. A spolu so zanedbávaním vďačnosti (aspoň v tejto písanej podobe) sa pomaličky začínala vytrácať aj radosť z môjho srdca. A vkrádala sa doň "depka", pocit nedostatočnosti a neschopnosti, (seba)posudzovanie a porovnávanie, beznádej. Neviem naisto, čo bolo skôr - čo je príčina a čo následok. Predpokladám, že oboje navzájom. No jedno viem určite - vďačnosť nám pomáha prekonať všetky problémy. Vďačnosť mi pomáha nachádzať radosť, aj keď sa topím v myšlienkach o neschopnosti, slabosti, nedokonalosti, nedostatočnosti... a všetkých svojich chybách.

Všetko vykonávať s dobrou vôľou, bez ľudských ohľadov.

Zvláštne, práve vtedy, keď som sa cítila najviac neschopná a nehodná, prišli ku mne rôznou cestou myšlienky útechy práve pre túto situáciu. Napríklad táto:

"Nenechajte sa ihneď zmiasť a pomýliť strachom a neodbočte z cesty, ktorá vedie k spáse. Na začiatku je úzka." (sv. Benedikt z Nursie)

Aj tieto krásne povzbudivé slová prišli práve vhod:

"Aby sme sa páčili Bohu, nemusíme veľa robiť, ale skôr všetko vykonávať s dobrou vôľou, bez akejkoľvek sebalásky a ľudských ohľadov." (sv. Ján z Kríža)

Bolo to práve v čase, keď som sa trápila tým, ako málo za deň stihnem urobiť. Keď som sa pokúšala porovnávať s inými "normálnymi" mamičkami a zdalo sa mi, že nezvládam vôbec nič. Ale Pán mi poslal odpoveď na moje trápenie. Aby som sa páčila Bohu, nemusím toho robiť veľa. Ale to, čo robím, mám robiť s láskou, z lásky, pre lásku. A potom to bude dokonalé. - Aká útecha! - Netvrdím, že je to ľahké. Sama od seba by som také niečo nikdy nedokázala a často musím zápasiť s mojou pohodlnosťou, aby som vôbec nejakej láske dovolila preniknúť do srdca. Ale nie je dôležité koľko stihnem, alebo zvládnem. Ale len to, koľko lásky ma poháňa.

Bolo to v čase, keď som sa takmer nechala znechutiť úsudkom iných ľudí, "Čo si o mne myslia?" - Ale na tom predsa nezáleží! Záleží len na tom, či to, čo robím, robím z lásky. Alebo preto, aby som sa zapáčila ľuďom? 

A ešte jedna krásna myšlienka v týchto dňoch prišla ku mne, keď som sa cítila tak veľmi neschopná urobiť čokoľvek dobré:

"Ja to nikdy nezvládnem!" povzdychla som si. "Ale Boh áno!" musela som si vzápätí odpovedať. 


Tak ti, Pane, ďakujem, že mi vždy znova pripomínaš túto myšlienku. Ja som slabá. Som len maličká ovečka, ktorá nevie vôbec nič. Nevie ani len to, ako rastie vlna na jej chrbátiku. Ale to vôbec nevadí. Dobrá ovečka nasleduje pastiera na dobrú pašu. To stačí. Keď sa dobre napasie, bude mať aj vlnu kvalitnú. A ak sa náhodou zatúla? Užije si niečo strachu, niečo bolesti. Ale jej pastier ju neopustí, bude ju hľadať a nakoniec ju nájde. A taká som aj ja. Dôležité je ostať verná. Ísť za svojim Pastierom všade, kam ma vedie. A keď sa niekedy zatúlam - nechať sa nájsť.

Ľuďom je to nemožné. Ale Bohu nie, lebo Bohu je všetko možné!.


Želám vám všetkým hlboké prežitie tajomstiev Veľkej noci (nech už pre vás znamená čokoľvek), a plnosť radosti zo vzkriesenia a (večného) života. 
Letitia. 


....................................
(Obrázky som čerpala z nášho pôstneho kalendára: http://letitia-tiba.blogspot.sk/p/postny-kalendar-4.html)

2 komentáre:

  1. Pravda pravdúca je, že keď sa aj zatúlame je dôležité nechať sa nájsť... dovoliť to. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru, veru. Aj to je niekedy tak ťažké! :)

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...