štvrtok, 23. októbra 2014

Prečítala som: Time management jako duchovní úkol

Ako ste si možno už všimli, dostala som pár kníh od vydavateľstva Zachej.sk - na prečítanie a napísanie o nich. A, ako som písala minule, veru, nie som si istá, či mi ten tlak "musíš prečítať všetky knihy v limite a včas o nich napísať" vyhovuje. V snahe dostáť záväzkom (nielen tomuto) sa mi zdá, že mi unikajú niektoré iné veci, ktoré by som chcela robiť. Možno to ani celkom nie je o čase, ktorý venujem čítaniu kníh (a písaniu o nich), ale súvisí to s nastavením mysle. Stále rozmýšľam nad tým, čo treba (napísať), a neostáva dosť "pocitu slobody" napríklad pre písanie na blog o bežných radostiach či starostiach a tvorivostiach, ako som to robievala doteraz.

Takže, hoci mám možno čas lepšie zorganizovaný, niektoré (pre mňa dôležité) veci mi akoby unikajú pomedzi prsty. A to napriek tomu, že som balíček kníh načala práve  knihou Anselma Grüna a Friedricha Assländera - Time management jako duchovní úkol. Recenziu tejto knihy som pôvodne chcela zverejniť spolu s webom Dobré čítanie, ale už sa mi nechce čakať, tak som sa rozhodla, že vám o tejto knihe napíšem ešte raz - trochu inak.


Priznám sa, že som od tejto knihy očakávala niečo trochu iné. Tešila som sa, že mi poradí, ako si zorganizovať povinnosti, ako nájsť čas pre odpočinok a predovšetkým pre chvíle s mojim Bohom. Hľadala som niečo v zmysle "Čas sme dostali od Prozreteľnosti, a nie je jedno, ako ho využívame." Po prijatí tejto myšlienky mali prísť praktické rady, ako, kedy a kde si vyhradiť čas na modlitbu, na prácu, na vzťahy a na všetko potrebné, aby som nepremárnila ani minútu. Od slovného spojenia "duchovní úkol" v nadpise som očakávala vyslovene kresťanský (možno až katolícky, keďže kniha vyšla v katolíckom vydavateľstve "Karmelitánské nakladatelství") pohľad. "Návod", ako si zorganizovať čas podľa Božích plánov.


Ale kniha je koncipovaná oveľa všeobecnejšie. Zaradila by som ju skôr k mnohým knihám o "osobnom rozvoji". Je písaná predovšetkým pre ľudí, ktorí sú hnaní množstvom požiadaviek okolia i svojich vlastných očakávaní a túžob. Vychovaní európskou kultúrou sme často preťažení a naučení pracovať "ako hodinky" - podľa daného rozvrhu, alebo podľa svojho "dokonalého" plánu - tak aby sme všetko stihli. Aj mnohá v poslednom čase vydávaná literatúra nám radí ako ešte efektívnejšie využívať čas, aby sme toho stihli viac - viac práce, viac zábavy, viac "radostí"... viac, viac, viac.
(Tuším som od knihy očakávala práve niečo takéto, navyše duchovne zdôvodnené.)

Ale človek nie je stroj. Máme svoje telesné, ale aj duchovné potreby. Kniha Time management jako duchovní úkol sa venuje práve napĺňaniu týchto potrieb. Aby sme samým naháňaním sa za "šťastím" nestratili skutočnú radosť, ktorá žije v nás. Pomáha nám nájsť rovnováhu medzi činnosťou a odpočinkom, modlitbou a prácou. Dnešnému uponáhľanému človeku pripomína, že každá vec má svoj čas. A keď tento čas tvrdošijne využívame na iné, už sa nikdy nevráti, nemôžeme ho "chytiť za pačesy" ak už prešiel okolo nás.


Autori rozlišujú medzi viacerými chápaniami nášho pojmu čas. najvýraznejšie sú dva prístupy: Chronos - je čas, ktorý ukazujú hodiny. Často je tým "bôžikom", ktorý riadi životy mnohých Európanov. Ale zaujímavý je ešte iný pojem - Kairos - to je čas ako priestor vhodný pre niečo konkrétne. Kairos je čas, ktorý keď premárnime (alebo využijeme na iné), už sa nevráti. Takto rozoznávame napríklad rôzne etapy života človeka. Čo sa nenaučíme v detstve, už budeme ťažko doháňať. Čo nedosiahneme v produktívnom veku, na starobu už nedoženieme. Ale aj naopak, bolo by nemúdre chcieť zodpovednosť od dieťaťa, ktoré ešte na to nie je zrelé... Vieme, že vo vývoji človeka existujú fázy, kedy je potrebné, aby sa dieťa naučilo to, či ono. Čas, kedy začína chodiť, učí sa hovoriť, uchopovať predmety, vývoj hrubej a jemnej motoriky, písmo, matematické zručnosti... všetko sa vyvíja postupne a keď nezachytíme ten správny vek, vždy bude mať človek s tou oblasťou problémy.

Ale platí to aj pre neskoršie obdobia života. Je čas mladosti, kedy sa učíme veci, sme plní energie a slobody. Neskôr je vek pre zodpovednosť, založenie rodiny, ale aj vytváranie hodnôt, dosahovanie cieľov, úspechu. No a v ešte vyššom veku je čas postupne opúšťať niektoré oblasti svojho záujmu a prenechávať zodpovednosť mladšej generácii. Sústrediť sa na to podstatné, čo pretrvá až do našej večnosti.

Preto je dôležité, uvedomiť si, čo žijem. Uvedomiť si prítomnú chvíľu. Čo teraz prežívam? Čomu sa chcem venovať práve v tejto chvíli? Od väčších časových úsekov (štúdium, budovanie kariéry, materstvo...) až po tie najmenšie (cesta do práce, čas na jedlo, rozhovor s niekým...) Vždy potrebujem vedieť, čomu chcem venovať práve tento čas. A prežívať ho naplno. Nemôžem robiť naraz viac vecí, pretože potom žiadnu nerobím poriadne. Potrebujem vedieť, aké mám v danej chvíli priority a podľa toho zadeliť svoj čas. Aby som neskôr, keď sa obzriem nemusela ľutovať - prečo som toľko času premárnila "poletovaním vo vetre" udalostí a názorov iných, ktorým som dovolila riadiť svoj život. Prečo som tak často robila veci, ktoré "sa mi prihodili" a nie tie, ktoré som naozaj chcela robiť...

Za každou kapitolou knihy autori navrhujú "cvičenia", ktoré majú čitateľovi pomôcť preniesť prečítané myšlienky do reálneho života. Mne najviac utkvel v mysli návrh, aby som si naplno uvedomovala svoju chôdzu. Autor to nazval "meditačná chôdza". Často máme tendenciu pri chôdzi premýšľať. Alebo skôr sa nechať unášať myšlienkami. V duchu sa s niekým hádame, formulujeme si odpovede na domnelé otázky, predstavujeme si, čo nás čaká v práci, či naopak, premietame si to, čo sme prežili pred odchodom z domu... Sme "už tam", kam máme namierené, alebo naopak "ešte tam", odkiaľ ideme. Ale nikdy nie "práve tu", kde sme. Tieto myšlienky sú často zbytočné a neproduktívne. Len čo zaťažujú našu myseľ. Cestu do práce (alebo kamkoľvek inam) môžeme využiť lepšie - napríklad ako skvelý relax. Môžem si uvedomovať každý krok, každý pohyb, došliapnutie nohou, sledovať svoj dych - nádych (jedna noha) - výdych (druhá noha). Uvedomiť si seba samého, usmiať sa, vidieť a prijať okolie... A po takejto "prechádzke" si môžem povedať, že som skvelo využila čas. Nie, že som ho "stratila presunom", ako to často vnímame.


Kniha je popretkávaná myšlienkami viacerých duchovných smerov. Miestami je citovaná biblia, alebo regula otca benediktínov sv. Benedikta, ale často v nej nájdeme aj myšlienky budhizmu, konfucia, zenových majstrov, či východných filozofov.

Nie je to vyslovene kresťanská literatúra, aj keď Anselm Grün, jeden z autorov, je benediktínsky mních. Ale práve preto ju iste ocenia aj tí, ktorí žiadne konkrétne náboženstvo nevyznávajú.


Za recenzný výtlačok ďakujem blogu Dobré čítanie.sk
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť napríklad tu: http://www.zachej.sk/


Všetkým vám želám radostné dni a dobre rozdelený čas medzi prácu i modlitbu a odpočinok.
Letitia.

3 komentáre:

  1. Zdravím Letitia,tak rozsáhla recenze mě zaujala,ale obsah knihy na mě působí trošku planě, ikyž v této problematice bych potřebovala přesvědčit!Zvláště teď na podzim,kdy u mě práce přibývá a vše chci stihnout protože pak jdu na operaci.Nechtěla bych tady nechat resty ,no uvidí se,jak už dávno vím, vše je v rukách božích....Krásný večer....Dája

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Dája! Vďaka za komentár. Mňa tiež obsah knihy trochu sklamal. Čakala som rozhodne viac (podľa názvu).
      No, práca pribúda asi stále a každému... v poslednom čase sa mi zdá , že stále zrýchľuje... Tak nech sa ti podarí porobiť to najpotrebnejšie, a ostatné nechať na tú Prozreteľnosť. A hlavne, nech ti operácia dobre dopadne! + L.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...